Ohradzianska kotlina
Ohradzianska kotlina je geomorfologickou časťou Ondavskej vrchoviny.[1] Leží v jej južnej časti, približne 8 km severozápadne od mesta Humenné v rovnomennom okrese.[2]
Ohradzianska kotlina | |
geomorfologická časť Ondavskej vrchoviny | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Humenné |
Časť | Ondavskej vrchoviny |
Hranice | Ondavská vrchovina |
Mestá | Ohradzany, Slovenská Volová, Karná, Gruzovce, Víťazovce |
Rieky | Ondavka, Lieskovčík, Záhumienka |
Súradnice | 48°59′49″S 21°49′41″V / 48,997°S 21,828°V |
Najnižší bod | údolie Ondavky |
- poloha | južný okraj územia |
- výška | cca 160 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťKotlina sa nachádza v juhovýchodnej časti Ondavskej vrchoviny, v údolí riečky Ondavka a potoka Lieskovčík. Zjednodušene má mierne podlhovastý tvar a rozprestiera sa v okolí obcí Ohradzany, Slovenská Volová, Karná, Gruzovce a Víťazovce. Obklopuje ju len Ondavská vrchovina.[1]
Územie Ohradzianskej kotliny leží v povodí rieky Ondava, ktorej odvádza prebytkovú vodu najmä prostredníctvom riečky Ondavka. Tá má v tejto časti Ondavskej vrchoviny viacero prítokov, z významnejších to sú najmä Lieskovčík, odvodňujúci západnú polovicu kotliny, Mutelka a Záhumienka vo východnej časti a potok Hatka na severnom okraji, smerujúci do rieky Oľka.[2]
Doprava
upraviťCentrálnou časťou kotliny vedie sieť lokálnych komunikácii, ktoré prepájajú tunajšie sídla medzi sebou a vytvárajú spojenie s okresným mestom Humenné (napojenie na cestu I/74). Výnimkou je obec Karná v juhozápadnej časti, do ktorej vedie prístup len z juhu cez obec Lieskovec, odbočením z cesty II/558.[2]
Chránené územia
upraviťOhradzianska kotlina leží mimo veľkoplošných chránených území a neležia tu ani žiadne osobitne chránené lokality.
Turizmus
upraviťTáto časť Ondavskej vrchoviny leží mimo atraktívnejších lokalít a turistický ruch je tu zastúpený len veľmi okrajovo. Nenáročné chodníky na pahorky nevyžadujú špeciálnu prípravu ani výbavu a sú vhodné pre kondičnú turistiku i cyklistiku. V tejto časti Ondavskej vrchoviny sa nachádzajú len nižšie vrchy, z nich najvýznamnejšie sú Lazná (292 m n. m.) a Veľký Laz (345 m n. m.) na východe, Pahorok (341 m n. m.) na juhu, Hrb (391 m n. m.), Paseky (395 m n. m.) a Butová (354 m n. m.) na západe a Bujalov vrch (283 m n. m.) na severe.[2]
Referencie
upraviť- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-18]. Dostupné online.