Operácia INFEKTION

Operácia INFEKTION bola dezinformačná kampaň organizovaná KGB v 80. rokoch s cieľom šíriť nepravdivé informácie, že Spojené štáty vyvinul HIV/AIDS ako súčasť výskumného projektu biologických zbraní vo Fort Detrick v Marylande. Sovietsky zväz ju použil na oslabenie dôveryhodnosti Spojených štátov, na podporu antiamerikanizmu, izolovanie Ameriky v zahraničí a na vytvorenie napätia medzi hostiteľskými krajinami a USA ohľadom prítomnosti amerických vojenských základní (ktoré boli často vykresľované ako príčina prepuknutia AIDS u miestnej populácie).

V roku 1992 riaditeľ SVZ Jevgenij Primakov priznal, že KGB stála za sovietskymi novinovými článkami, ktoré tvrdia, že AIDS bolo vytvorené americkou vládou.

Podľa analytikov amerického ministerstva zahraničných vecí ďalším dôvodom, prečo Sovietsky zväz „propagoval dezinformáciu o AIDS, mohla byť snaha odpútať medzinárodnú pozornosť od svojho vlastného programu vývoja biologických útočných zbraní, ktorý bol prebiehal desaťročia“. Okrem antraxu sa predpokladalo, že Sovieti vyvinuli tularemiu, mor a choleru na účely biologickej vojny, ako aj botulotoxín, enterotoxíny a mykotoxíny. Alternatívnym vysvetlením je, že táto operácia mohla byť odvetou za americké obvinenia, že Sovieti používali chemické zbrane v juhovýchodnej Ázii.

Genéza príbehu

Podklad sa objavil v pro-sovietskych indických novinách Patriot, ktoré podľa prebehlíka, bývalého agenta KGB menom Ilja Dzerkvelov zriadila KGB v roku 1962 čisto na účel zverejňovania dezinformácií. V júli 1983 prišiel editorovi anonymný list od „známeho amerického vedca a antropológa“, ktorý tvrdil, že AIDS vyrobili genetickí inžinieri vo Fort Detrick. Tento „vedec“ tvrdil, že „táto tajomná smrteľná choroba je považovaná za výsledok pokusov Pentagonu pri vývoji nových a nebezpečných biologických zbraní“. Zapletení mali byť aj vedci CDC (Centra pre výskum a prevenciu chorôb), ktorí vraj boli vyslaní do Afriky a Latinskej Ameriky, aby našli nebezpečné vírusy, ktoré sa v Ázii a Európe nevyskytujú. Výsledky mali byť údajne analyzované v Atlante a Fort Detricku a mali predstavovať „najpravdepodobnejší priebeh udalostí“ vedúci k rozšíreniu AIDS.

Segalova správa

Príbeh bol dva roky ignorovaný a kampaň sa vážne rozbehla až v októbri 1985. Pôvodný článok znovu uverejnili sovietske noviny Literaturnaja Gazeta. Aby vzbudili dôveryhodnosť, začali sa odvolávať na pseudo-vedecký článok, ktorý napísal v roku 1986 biofyzik na dôchodku z východného Nemecka, pôvodom Rus, Dr. Jakob Segal, spolu s manželkou Dr. Lilli Segalovou a Dr. Ronaldom Dehmlowom z Humboldtovej univerzity vo Východnom Berlíne. Správa bola vysoko citovaná sovietskymi propagandistami a Segalovci (ktorí vyštudovali vo Francúzsku) boli často označovaní ako francúzski vedci, aby sa skrylo ich prepojenie na východný blok. Dr. Segal predpokladal, že vírus AIDS bol syntetizovaný kombináciou častí dvoch vzdialene príbuzných retrovírusov: VISNA a HTLV-1. Výňatok zo správy spoločnosti Segal hovorí:

Pomocou genetických technológií je veľmi jednoduché zjednotiť dve časti úplne nezávislých vírusov… ale kto by o to mal záujem? Vojsko, samozrejme… V roku 1977 bolo zriadené špeciálne laboratórium ... v centrálnom biologickom laboratóriu Pentagonu. O rok neskôr sa v USA objavili prvé prípady AIDS v New Yorku. Pochopiť prečo práve vtedy a ako sa vírusu podarilo dostať z utajovaného laboratória, je celkom ľahké. Každý vie, že v USA sa väzni používajú na vojenské experimenty. Sľúbili im slobodu, ak experiment prežijú.

V inej časti správy uviedol, že jeho hypotéza bola založená výlučne na domnienkach, extrapoláciach a klebetách, a nie na priamych vedeckých dôkazoch.

Metódy šírenia

Príbeh o AIDS sa rozšíril po celom svete a bol opakovaný v sovietskych novinách, časopisoch, rozhlasových vysielaniach a v televízii. Len v roku 1987 sa v sovietskych médiách objavil 40 krát. Príbeh sa šíril vo viac ako 80 krajinách vo viac ako 30 jazykoch, predovšetkým v publikáciách ľavicových a komunistických médií a dostal sa do tak vzdialených krajín ako Bolívia, Grenada, Pakistan, Nový Zéland, Nigéria, či Malta. Niekoľko verzií sa dostalo do nekomunistickej tlače v Indonézii a Filipínach.

Diseminácia zvyčajne prebiehala podľa známeho vzorca: propaganda a dezinformácia sa najskôr objavila v krajine mimo ZSSR a až potom ju prebrala sovietská tlačová agentúra, ktorá ju pripísala zahraničnej investičnej žurnalistike. To, že príbeh pochádza z cudzieho zdroja (o ktorom nebolo všeobecne známe, že je ovládaný alebo ovplyvnený Sovietmi), zvyšovalo dôveryhodnosť obvinení, najmä v chudobných a menej vzdelaných krajinách, ktoré si vo všeobecnosti nemohli dovoliť prístup k západným spravodajským kanálom. Publikovanie správ sovietskej propagandy bolo bezplatné a mnohé príbehy dokonca prinášali peňažné výhody. To bol najmä prípad v Indii a Ghane, kde Sovietsky zväz udržiaval veľké propagandistické a dezinformačné nástroje na skryté publikovanie v médiách.

Sovietsky naratív

Aby vysvetlili výskyt epidémií AIDS v Afrike, Rádio Moskva oznámilo, že sovietsky korešpondent Aleksander Žukov zistil, že začiatkom sedemdesiatych rokov sa Pentagonom kontrolovanému západonemeckému laboratóriu v Zaire „podarilo modifikovať neletálny Green Monkey vírus na smrteľný vírus AIDS“. Rádio Moskva tiež tvrdilo, že namiesto testovania očkovacej látky proti cholere americkí vedci v skutočnosti infikovali nevedomých Zairčanov, čím sa vírus šíril po celom kontinente. Títo vedci si neboli vedomí dlhého obdobia pred vznikom príznakov a pokračovali experimentovaním s odsúdenými po návrate do USA, kde sa vírus rozšíril, keď niektorí väzni utiekli.

Tvrdenia, že CIA posielala „kondómy nainfikované AIDSom“ do iných krajín, vznikli po začatí operácie nezávisle v africkej tlači. V roku 1987 vydala tlačová agentúra Novosti knihu (Ešte raz o CIA), v ktorej sa píše:

Riaditeľstvo pre vedu a techniku CIA neustále modernizuje inventár patogénnych prípravkov, baktérií a vírusov a skúma ich vplyv na človeka v rôznych častiach sveta. Na tento účel CIA využíva americké zdravotnícke strediská v cudzích krajinách. Jedným z príkladov bol pakistanský zdravotnícky výskumný areál v Lahore ... založený v roku 1962 údajne pre boj proti malárii.

Kvôli takto vyvolanému odporu verejnosti nakoniec legitímne centrum lekárskeho výskumu zatvorili. Podľa sovietskych obvinení, cieľom výskumných projektov, ktoré zahŕňali aj AIDS, bolo „rozšírenie amerického vojenského arzenálu“.

Celosvetová odpoveď na obvinenia o AIDS

Ilustrácia propagandy z operácie INFEKTION na titulke Podvod, dezinformácia a strategické komunikácie

Je iróniou osudu, že mnohí sovietski vedci žiadali o pomoc amerických výskumníkov, aby im pomohli riešiť narastajúci problém s AIDS, pričom zdôrazňovali prirodzený pôvod vírusu. USA odmietala pomôcť, kým dezinformačná kampaň pokračovala.

Dr. Meinrad Koch, expert na AIDS v Západnom Berlíne, v roku 1987 uviedol, že Segalova správa je „úplný nezmysel“ a nazval ju „zlovestný pseudo-vedecký politický koktejl“. Ďalší vedci tiež poukázali na nedostatky a nepresnosti v Segalovej správe, vrátane Dr. Viktora Ždanova z Ivanovského inštitútu virológie v Moskve, ktorý bol v tom čase najlepším sovietskym expertom na AIDS. Prezident Sovietskej akadémie lekárskych vied jasne uviedol, že verí, že vírus má prirodzený pôvod. Ďalší vedci a lekári z Paríža, východného a západného Berlína, Indie a Belgicka nazývali chýry o AIDS vedecky neopodstatnenými lžami, ktoré sa nedajú brať vážne. Hoci Segal sám nikdy nepovedal, že ide o fakt a tejto línie sa veľmi opatrne držal v celej svojej správe, „tieto technické kvalifikátory nezmenšujú vplyv obvinení, nakoľko ich čitatelia alebo poslucháči pri opakovaní často vynechajú či prehliadnu.“

Úradníci veľvyslanectva USA napísali desiatky listov rôznym redaktorom novín a novinárom a usporiadali stretnutia a tlačové konferencie s cieľom objasniť záležitosti. Vďaka ich úsiliu bolo viacero článkov stiahnutých a viacero redakcií sa za články ospravedlnilo. Argumenty vyvracajúce obvinenia sa objavili v správach Kongresu a ministerstva zahraničných vecí. Podľa nich vírus tak komplexný ako AIDS v tom čase nebolo možné vytvoriť; lekársky výskum vtedy dokázal iba klonovať jednoduché vírusy. Segalova správa obsahovala nepresnosti dokonca v takých základných veciach, ako je americká geografia - Segal povedal, že AIDS prepukol v New Yorku, pretože to bolo najbližšie veľké mesto pri Fort Detricku. V skutočnosti sú Philadelphia, Baltimore a Washington, DC všetky bližšie, zatiaľ čo New York je vzdialený 400 km.

Gorbačovova administratíva tiež reagovala rozhorčene a spustila obrannú popierajúcu kampaň „zameranú na zachovanie dôveryhodnosti, ktorú poškodzovalo úsilie USA o zvýšenie povedomia o rozsahu sovietskych dezinformačných aktivít.“ Napríklad Literaturnaja Gazeta 3. decembra 1986, ostro kritizovala brazílske noviny, ktoré v priebehu roka zverejnili a následne stiahli dezinformáciu o AIDS. V roku 1987 tlačová agentúra Novosti v Moskve rozšírila správu údajne z Brazzaville (Kongo), ktorá vyzývala Západ, aby ukončil „anti-africkú kampaň“ a opakovala obvinenia, že vírus bol vytvorený v amerických vojenských laboratóriách.

V roku 1988 vypustila Sovetskaja Rossija článok, v ktorom obhajovala svoje právo hlásiť rôzne názory. Šéf Novosti uviedol, že pri pokrývaní témy AIDS väčšinou čerpajú zo zahraničných zdrojov a že tlač je v období glasnosti slobodná.

Mitrochinov archív odhaľuje, že: „Tvárou tvár americkým protestom a odsúdeniu tohoto tvrdenia medzinárodnou vedeckou komunitou sa Gorbačov so svojimi poradcami evidentne obával prezradenia, že ide o sovietsku dezinformáciu, čo by mohlo poškodiť nový image, ktorý si Sovietsky zväz na Západe vybudoval. V auguste 1987 bolo preto v Moskve americkým činiteľom povedané, že s tvrdením o AIDS nemá Sovietsky zväz oficiálne nič spoločné. Táto téma sa potom prestala v sovietskej tlači takmer úplne objavovať.“

Kampaň postupne vymizla z väčšiny sovietskych médií, ale príležitostne sa znovuobjavila v krajinách tretieho sveta ešte aj v roku 1988.

Následky

V roku 1992 15% Američanov považovalo za pravdu alebo pravdepodobne pravdu, že „vírus AIDS bol zámerne vytvorený v americkom štátnom laboratóriu.“ V roku 2005 štúdia RAND Corporation a Oregon State University ukázala, že takmer 50% afroameričanov verilo, že AIDS bol vytvorený človekom, viac ako 25% verilo, že AIDS je produktom vládneho laboratória, 12% verilo, že ho vytvorila a šírila CIA a 15% verilo, že AIDS je forma genocídy černošského obyvateľstva. Ostatné konšpiračné teórie v súvislosti s AIDS prežili napriek tomu, že boli vedeckou komunitou vyvrátené.

V roku 1992 riaditeľ KGB Jevgenij Primakov pripustil, že KGB stojí za novinovými článkami, ktoré tvrdia, že AIDS bolo vytvorené americkou vládou. Segalovu úlohu odhalil dezertér KGB Vasilij Mitrochin v Mitrochivonom archíve. Kniha Stasi z roku 1999 opisuje, ako Stasi spolupracovala s KGB na šírení príbehu.