Osikovský potok[1] je potok v Čergove a Ondavskej vrchovine.[2][3] Tečie v regióne Šariš v Prešovskom kraji, v okrese Bardejov a je pravostranným prítokom vodného toku Fričkovský potok. Má dĺžku 6,5 km.[4]

Osikovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Bardejov
Obec Osikov, Fričkovce
Prameň Čergov
 - poloha Krivá cesta
 - výška 798 m
 - súradnice 49°10′23″S 21°12′24″V / 49,1731°S 21,2066°V / 49.1731; 21.2066
Ústie Fričkovský potok
 - poloha Osikov
 - výška 330 m
 - súradnice 49°10′23″S 21°17′06″V / 49,1731°S 21,2849°V / 49.1731; 21.2849
Dĺžka 6,5 km
Rád toku VIII.
Číslo hydronyma 4-32-04-704
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prameň

upraviť

Pramení v 798 m n. m. v západnom kúte územia obce Osikov, v lesnom extraviláne v severnom okraji terénneho chrbta Krivá cesta v okrese Bardejov v Prešovskom kraji.

Opis toku

upraviť

Od prameňa tečie juhovýchodným smerom v lesnom extraviláne obce Osikov, pravým brehom obmýva les Žiarová a mení smer na severovýchodovýchod. V 539 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi Osikovom a obcou Fričkovce, priberá ľavostranný bezmenný prítok v suchom období bez vody a obmýva ľavým brehom les Prívesné. Tečie po obecnej hranici až po 433 m n. m., kde vteká opäť na územie obce Osikov, ľavým brehom obmýva pole Suchý potok a vteká do poľnohospodárskeho extravilánu. Ľavým brehom obmýva pole Popriečna a pravým brehom pole Záhumnie, v 384 m n. m. priteká na horný koniec intravilánu obce Osikov a mení smer na juhovýchod. Preteká intravilánom východným smerom až po jeho dolný koniec v 358 m n. m., kde pri športovom štadióne vteká do poľnohospodárskeho extravilánu. V 330 m n. m. ústi do Fričkovského potoka ako jeho pravostranný prítok. Fričkovský potok ďalej ústi do Sekčova.[5] Pramení, preteká a ústi na území obce Osikov, pričom časť toku tvorí hranicu medzi Osikovom a obcou Fričkovce. Nemá dôležitejší prítok.[6]

Pôvod názvu

upraviť

Názov vodného toku má pôvod v názve obce Osikov, na území ktorej pramení, preteká a ústi. Názov obce Osikov má pôvod v charakteristickom výskyte dreviny osika (topoľ osikový), botanicky Populus tremula.[7] Vývoj názvu obce podľa dochovaných stredovekých listín: 1296 Osiko, 1372 Osikov, 1808 Osiková, 1920 Ošikov, 1927 Osikov.[8] Zo slovného základu osikov rozšírením o formant prídavného mena -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Osikovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[9] Hydronymum Osikovský potok bolo štandardizované v roku 1975.[10] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Osikovský potok je jedinečným názvom (február 2024).

Referencie

upraviť
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 13, 117, 118, 128-133. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  4. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 305, 306. .
  5. Priebeh vodného toku Osikovský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-09].
  6. Geografické názvy okresu Bardejov A23. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-259/1992 zo 16.6.1992. Bratislava 1992. 89 s. S. 21, 49, 50. ISBN 80-900509-5-6.
  7. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (43). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 26. Dostupné online [2] [cit. 2024-02-08.]
  8. KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 517 s. S. 358.
  9. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  10. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 91. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).