Pavol Makó
Pavol Makó (* 9. júl 1724, Jászapáti, Maďarsko – † 18. august 1793, Pešť, Maďarsko) bol maďarský matematik, fyzik a filozof. Patril k najlepším profesorom matematiky na jezuitských školách v celej habsburskej monarchii a hoci nemal pôvodné matematické výsledky, jeho rozsiahla učebnicová tvorba výrazne ovplyvnila výuku matematicko-fyzikálnych disciplín v celej krajine. Bol autorom kvalitných stredoškolských i vysokoškolských učebníc matematiky, medzi nimi aj prvej učebnice diferenciálneho a integrálneho počtu v monarchii ( 1768). Jeho učebnicu algebry vysoko hodnotil aj M. Cantor. Vo svojich učebniciach fyziky a iných fyzikálnych dielach sa prejavuje ako stúpenec boškovičovskej fyziky. Jeho učebnice logiky a metafyziky, podobne aj matematiky vychádzali v celom rade vydaní, dokonca aj po autorovej smrti.
| Pavol Makó | |
| matematik, fyzik a filozof | |
| Narodenie | 9. júl 1724 Jászapáti, Maďarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 18. august 1793 (69 rokov) Pešť, Maďarsko |
| Národnosť | maďarská |
Život upraviť
Noviciát po vstupe do jezuitského rádu ( 1741) strávil v Trenčíne, neskôr bol repetítorom v Győri. Filozofický kurz absolvoval v rokoch 1744– 1747 na trnavskej univerzite, potom pôsobil na stredných školách v Užhorode a v Trnave, dva roky ako repetítor matematiky na viedenskej univerzite. Svoje univerzitné štúdiá dokončil teológiou na univerzite v Grazi ( 1752– 1756).
Začal prednášať matematiku na viedenskom Tereziáne ( 1756/57), krátko pobudol v Banskej Bystrici a napokon sa stal profesorom na trnavskej univerzite, kde v školskom roku 1758/59 prednášal matematiku, v ďalších dvoch logiku a metafyziku. V svojej profesorskej dráhe pokračoval na viedenskej univerzite a na odporúčanie Gerharda van Swietena, dvorného radcu Márie Terézie, ho panovníčka v roku 1762 menovala za profesora matematických vied vo viedenskom Tereziáne.
Po zrušení jezuitského rádu (1773) získal titul opáta a kráľovského radcu a intenzívne sa podieľal na príprave významnej celouhorskej školskej reformy Ratio educationis (1777). Po presťahovaní univerzity z Trnavy do Budína (1777) ho panovníčka menovala za dekana filozofickej fakulty, zároveň za profesora matematiky. V Budíne (neskôr v Pešti) pôsobil až do svojej smrti.
Externé odkazy upraviť
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.