Pekliansky potok (prítok Levočského potoka)
Pekliansky potok[1] je potok v regióne Spiš v Prešovskom kraji v okrese Levoča na území mesta Levoča. Je pravostranným prítokom Levočského potoka v povodí Hornádu.[2] Má dĺžku 5,8 km.[3]
| Pekliansky potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Levoča |
| Obec | Levoča |
| Prameň | Levočská Dolina |
| - poloha | Javorinka |
| - výška | 1 015 m |
| - súradnice | 49°07′00″S 20°36′32″V / 49,1167°S 20,6088°V |
| Ústie | Levočský potok |
| - poloha | Levočská Dolina |
| - výška | 622 m |
| - súradnice | 49°04′06″S 20°36′26″V / 49,0684°S 20,6072°V |
| Dĺžka | 5,8 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-32-01-3079 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Je vodným tokom VI. rádu. Číslo hydronyma: 4-32-01-3079. Nachádza sa v geomorfologickom celku Levočské vrchy.[4]
Prameň upraviť
Pramení na severozápadnom svahu vrchu Javorinka s 1 154 m n. m. v nadmorskej výške 1 015 m n. m. v lesnom extraviláne v severnej časti územia mesta Levoča, na území jej mestskej časti Levočská Dolina, v okrese Levoča v Prešovskom kraji.
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie juhozápadným až južným smerom cez lesný extravilán mesta Levoča, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu a lesa Javorinka, pravým brehom obmýva úpätie lesa a lúky Dvorčianka. V 888 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, pravým brehom obmýva les Pod Javorinkou. Vytvára hlboko zarezanú meandrovitú dolinu, v 837 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok z lesa Ležoviská, pravým brehom obmýva les Patria. Preteká cez les Peklo, pravým brehom obmýva les Uhliarky, v 674 m n. m. priberá bezmenný pravostranný porítok, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Chabzdina, vteká do intravilánu mestskej časti Levočská Dolina a v jeho strede v 622 m n. m. ústi do Levočského potoka ako jeho pravostranný prítok.[5][6][7] Pramení, preteká a ústi na území mesta Levoča v priestore geomorfologického celku Levočské vrchy, geomorfologického podcelku Levočská vysočina.[8]
Pôvod názvu upraviť
Názov vodného toku má pôvod v názve lesa Peklo, cez ktorý preteká. Motivácia pomenovania lesa Peklo je spojená s významom lokalita v období pomenovacieho procesu spájaná s produkciou drevného uhlia. Porovnaj aj apelatívum peklina vo význame vyhĺbená jama pred pecným otvorom na výrobu smoly a drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach.[9] Celé širšie okolie regiónu sa vyznačuje hustým výskytom toponým z tohto slovného základu: v blízkosti Peklianskeho potoka leží les Nad Peklom, v susednej doline na východ od Peklianskeho potoka tečie potok Peklisko, medzi Peklianskym potokom a Pekliskom je situovaný les Uhliarky, na území Levoče je lúka Uhlisko, ktoré podobne ukazujú na spojenie s produkciou drevného uhlia. Z toponyma Peklo bolo po rozšírení o systémový formant -iansky, a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Pekliansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[10]
Hydronymum Pekliansky potok bolo štandardizované v roku 1975.[11] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Pekliansky potok nie je jedinečným názvom (október 2023).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Goótšová; Chomová; Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 310.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-10-27]
- ↑ Priebeh vodného toku Pekliansky potok (prítok Levočského potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-10-27].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 96. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. Bratislava 1988. 146 s. S. 25, 27, 28, 30, 33, 112, 115, 119, 126, 127, 136. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 120, 121. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (46). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 220-222. Dostupné online [3] [cit. 2023-10-28.]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140, 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 96. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)