Portál:Kozmonautika/Odporúčaný článok/62
Hallov motor (po anglicky Hall(-effect) thruster – HET) je typ iónového motora pre pohyb kozmických sond, v ktorom je hnací plyn urýchľovaný elektrickým poľom. V motore dochádza k ionizácii plynného paliva (obvykle xenónu) urýchlenými elektrónmi, ktoré sú produkované na katóde a urýchľované magnetickým vírivým poľom. Nárazom urýchlených elektrónov do xenónových atómov vznikajú kladne nabité ióny Xe+. Vzniknutá plazma je potom elektrostaticky urýchlená a rýchlosťou 10 – 50 km/s opúšťa trysky motoru. Vytvára tak vlastný ťah v sile rádovo stotín až jednotiek newtonu. Od 60. rokov 20. storočia ťaží z bohatého teoretického a experimentálneho výskumu.
Charakteristika
Hallove motory pracujú s rôznymi pohonnými látkami, najčastejšie sú xenón a kryptón. K ďalším patria argón, bizmut, jód, horčík a zinok.
Hnacie motory sú schopné urýchliť výtokový plyn na rýchlosti medzi 10 a 80 km/s (špecifický impulz (ISP) 1 000 – 8 000 s), pričom väčšina modelov pracuje niekde medzi 15 a 30 km/s (špecifický impulz 1 500 – 3 000 s). Výsledný ťah závisí od úrovne výkonu. Zariadenia s výkonom 1,35 kW produkujú asi 83 mN ťahu. Modely s vysokým výkonom preukázali v laboratórnych podmienkach výkon až 5,4 N.