Portál:Rusko/Osobnosti mesiaca/2008 - 2009
Obsah
upraviť2008
upraviť2009
upraviť48 2008
upraviťMikuláš II. (tiež Nikolaj Alexandrovič Romanov, po rusky Николай II) (* 19. máj 1868, Cárske Selo, Ruské impérium – † 17. júl 1918, Jekaterinburg, Sovietske Rusko) bol posledný ruský cár (1868 - 1918), poľský kráľ (1894 - 1915/1917) a fínsky veľkoknieža (1894 - 1917). Bol neobľúbený pretože nesplnil sľuby z roku 1905 o demokratických reformách. Keď sa začal osobne zúčastňovať v 1. svetovej vojne, padla na neho vina za neúspech armády. V roku 1918 bol so svojou rodinou zavraždený boľševikmi. Pravoslávna cirkev ho prehlásila za svätého.
1/ 2009
upraviťBoris Nikolajevič Jeľcin (po rusky Борис Николаевич Ельцин) (* 1. február 1931, Butka, Sverdlovská oblasť, ZSSR – † 23. apríl 2007, Moskva, Rusko) bol prezidentom Ruska v rokoch 1991–1999., v rodine rozkulačených sedliakov. Jeho otec Nikolaj bol väznený v gulagu, matka bola krajčírka. Detstvo prežil v meste Berezinky v Permskej oblasti, ešte v detstve prišiel o dva prsty na ruke, keď sa s kamarátmi pokúšal rozobrať granát, ktorý ukradli z vojenského skladu. Napriek problémom so svojim pôvodom, nakoniec dokončil povinnú 10 ročnú školskú dochádzku. Neskôr pokračoval v štúdiu a roku 1955 promoval na Uralskej technickej univerzite v Sverdlovsku.
02 2009
upraviťMichail Moisejevič Botvinnik (rus. Михаил Моисеевич Ботвинникк) (* 17. august 1911 Kuokkala (dnes Repino), Rusko – † 5. máj 1995 Moskva) bol sovietsky (ruský) šachista, medzinárodný veľmajster od roku 1950, 6. majster sveta 1948 – 1957, 1958 – 1960, 1961 – 1963.
Pochádzal z lekárskej rodiny, matka bola zubárka, otec zubný technik. Od mladosti bol presvedčený komunista. Vyštudoval elektrotechniku v Petrohrade. Počas celého života sa okrem šachu venoval aj vedeckej práci.
Botvinnik sa naučil hrať šach, keď mal 12 rokov a táto hra ho okamžite zaujala. Pustil sa do štúdia kníh a jeho výkonnosť začala rýchlo narastať.
05 2009
upraviťPavel Alexandrovič Florenskij, rus. Павел Александрович Флоренский, (* 21. január 1882 – † december 1937, dátum je neistý) bol ruský teológ, filozof, matematik a elektroinžinier, niekedy spomínaný ako ruský Leonardo da Vinci.
Pavel Alexandrovič Florenskij sa narodil 21. januára 1882 v rodine železničiara - inžiniera v meste Jevlach, ktoré sa v súčasnosti nachádza v západnom Azerbajdžane. Jeho otec pochádzal z rodiny ruského ortodoxného kňaza a jeho matka pochádzala z arménskej šľachty. Po ukončení gymnázia v Tbilisi nastupuje na fakultu matematiky na Moskovskej štátnej univerzite, súčasne sa venuje štúdiu filozofie.
06 2009
upraviťPiotr Leonidovič Kapica (* 8. júl 1894, Kronštad, Ruské impérium – † 8. apríl 1984, Moskva, ZSSR) bol sovietsky experimentálny fyzik ruského pôvodu. Zaoberal sa fyzikou nízkych teplôt (kryogenikou) a javov prebiehajúcich v plazme. Prispel tiež k rozvoju fyziky silných magnetických polí, kvantovej fyziky kondenzovaného stavu a elektroniky. Pre jeho zásadné vynálezy a objavy v oblasti fyziky nízkych teplôt bol v roku 1978 odmenený Nobelovou cenou. Spolu s ním obdržali Nobelovu cenu aj Arno Allan Penzias a Robert Woodrow Wilson (za objav reliktného mikrovlnného žiarenia).
07 2009
upraviťSergej Konstantinovič Krikaľov (rus. Сергей Константинович Крикалёв, * 28. august 1958, Leningrad, RSFSR (teraz Rusko)) bol sovietsky a ruský kozmonaut ruskej národnosti. V rokoch 1988-2005 absolvoval šesť kozmických letov s celkovou dĺžkou 803 dní a osem výstupov do vesmíru. Od roku 2005 drží rekord v celkovej dĺžke pobytu v kozme. Od marca 2009 je prvým civilným náčelníkom Strediská prípravy kozmonautov J. A. Gagarina v Hviezdnom mestečku. Je držiteľom najvyšších sovietskych a ruských vyznamenaní.