Potôčik (prítok Slanej)
Potôčik[1] je potok na pomedzí geomorfologického celku Stolické vrchy a geomorfologického celku Revúcka vrchovina[2][3] v regióne Gemer v Košickom kraji v okrese Rožňava. Je pravostranným prítokom vodného toku Slaná v povodí Tisy. Má dĺžku 2,2 km.[4]
| Potôčik | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Rejdová |
| Prameň | Stolické vrchy, Revúcka vrchovina |
| - poloha | Pod Páleniskami |
| - výška | 708 m |
| - súradnice | 48°47′06″S 20°16′06″V / 48,7851°S 20,2684°V |
| Ústie | Slaná |
| - poloha | Rejdová |
| - výška | 512 m |
| - súradnice | 48°47′20″S 20°17′55″V / 48,7888°S 20,2987°V |
| Dĺžka | 2,2 km |
| Rád toku | IV. |
| Číslo hydronyma | 4-31-01-2499 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Pramení v 708 m n. m. na pomedzí geomorfologického celku Stolické vrchy v geomorfologickom podcelku Stolica a geomorfologického celku Revúcka vrchovina v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie v lesnom extraviláne obce Rejdová v lese Pod Páleniskami západne od intravilánu v okrese Rožňava v Košickom kraji.
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie krátky úsek severovýchodným smerom cez lesný extravilán obce Rejdová, skrúca sa na východ a vteká do zmiešaného lesného a poľnohospodárskeho extravilánu. Ľavým brehom obmýva pole Vyše dediny, pravým brehom obmýva pole Pod Vŕškom, južne od okraja intravilánu Rejdovej vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, pravým brehom obmýva pole Dlhé hony. Ľavým brehom obteká komplex budov agrofarmy a pole Polík, v 512 m n. m. ústi do vodného toku Slaná ako jej pravostranný prítok. Vodný tok Slaná ďalej ústi do Tisy.[5] Pramení, preteká a ústi na území obce Rejdová v okrese Rožňava v Košickom kraji. Nemá prítok.[6]
Pôvod názvu upraviť
Názov vodného toku Potôčik má pôvod v charaktere toku s vlastnosťou relatívne malý potok s nízkym prietokom vody. Apelatívum potok po rozšírení o deminutívny sufix -ík/-ik bolo proprializované v podobe jednoslovného hydronyma Potôčik ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7][8] Hydronymum Potôčik bolo štandardizované v roku 2007.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Potôčik nie je jedinečným názvom (marec 2024).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 20, 21, 26. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Sičáková. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta UPJŠ, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 65.
- ↑ Priebeh vodného toku Potôčik v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-03-26].
- ↑ Geografické názvy okresu Rožňava A14. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-365/1990 z 28.8.1990. Bratislava 1990. 104 s. S. 56-58. ISBN 80-7103-010-4.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (52). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2015, ročník 49, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 227, 228. Dostupné online [2] [cit. 2024-03-18.]
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 47. Dostupné online [3] [cit. 2024-03-23.].