Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3
Pieskovisko · Pieskovisko 2 · Pieskovisko 4 · Pieskovisko 5 · Pieskovisko 6
Na tomto pieskovisku sú materiály k dielam Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka:
Marusja upraviť
Marusja (po slovensky _____________________________________) je dramatická románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1832 a bola publikovaná v roku 1834. Predstavuje prvú románovú novelu, respektíve román v ukrajinskej literatúre.[1] Hlavnou postavou príbehu je mladé, krásne dievča Marusja, čo reprezentuje ideál ukrajinskej dievčiny.
| Marusja | |
|---|---|
| Marusja | |
|
| |
| Autor | Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko |
| Pôvodný jazyk | ukrajinčina |
| Dátum 1. vydania originálu | 1834 |
| Literárne obdobie | Nová ukrajinská literatúra |
| Literárny smer | sentimentalizmus, realizmus |
| Literárny druh | epika |
| Literárny žáner | románová novela |
Dej upraviť
Dielo začína opisom Nauma Drota, bohatého a pobožného dedinčana, a jeho manželky Nasti Drot. Autor rozpráva o ich dcére Marusi – o pracovitej, o krásnej a o pokornej dievčine. Zápletka sa začína, keď Marusja ide na svadbu, kam bola pozvaná ako družička. Tam sa zoznámi so starším družbom Vasyľom. Okamžite sa do seba zamilujú.
Marusja sa na druhý deň vyberie so svojou priateľkou Olenou na trh. Vasyľ sa ponúkne, že ich bude sprevádzať. Cestou nazad sa Olena vracia do mesta, a tak pár na určitý čas zostane osamote. Navzájom si vyznajú city jeden druhému a v ten istý deň sa stretnú pri jazere.
Vasyľ dlho navštevuje Marusju. Naum Drot avšak odmietne chlapca a pripomenie mu, že má povinnosť absolvovať vojenskú službu. Zamilovaní zostávajú od seba na dlhý čas odlúčení. Vasyľ sa neskôr vráti a rozpráva o tom, že sa naučil čítať a písať. Jeho pán mu sľúbil, že najme „náhradníka“, čo sa namiesto Vasyľa stane vojakom. Vasyľ sa opäť uchádza o Marusju a tento raz dostáva súhlas od jej otca.
Vasyľ musí odísť do Odesy a do Moskvy, a preto sa snúbenci rozlúčia. Marusi veľmi chýba jej milý. Jedného dňa Marusja prechladne, v dôsledku čoho vážne ochorie a onedlho zomrie. Práve v ten deň, kedy Marusja zomrie, sa vráti Vasyľ. Zo smutnej melancholickej túžby za ňou vstúpi ako mních do monastiera a zakrátko tiež zomiera.
Postavy upraviť
- Marusja je nádherné mladé dievča a dcéra Nauma Drota. Vo veľkej miere v sebe zosobňuje ideálne vlastnosti ukrajinskej dievčiny – reprezentuje v sebe národnú, fyzickú a duševnú krásu. Autor opisuje jej fyzickú krásu. Zároveň je skromná – ku každému sa správa láskavo a zdvorilo, je pokojná a hlavne pracovitá bez ohľadu na to, že je dcérou bohatých rodičov: „Aj pre otca, aj pre mamu, aj pre seba pradie, šije, myje a všetko robí sama bez slúžky, varí aj pečie...“. Jazyk postavy sa vyznačuje ústnym poetickým bohatstvom ľudového jazyka prostredníctvom zdrobnenín, spoetizovaných otázok, citových citosloviec, prísloví čí porovnaní.
- Naum Drot je bohatý, pracovitý, múdry, folklórne založený a čestný dedinčan a otec Marusi. Dodržiava všetky ľudové obrady a zvyky. Napriek tomu, že bol nevoľníkom, zbohatol.
- Nasťa Drot je krotká, skromná, veľmi nábožensky založená (bohabojná) matka Marusi a manželka Nauma Drota. Svoju dcéru veľmi ľúbi svoju dcéru ctí si svojho manžela.
- Vasyľ je chudobný, čestný, skromný, pracovitý, slušný, múdry a dôvtipný ženích Marusi a sirota. Pracuje v meste ako krajčír šijúci svity. Rýchlo sa stal gramotným/učil počas práce u kupca. Spisovateľ ho ocharakterizoval nasledovne: „Pekný, plavovlasý/svetlovlasý, na čisto oholený; chochol parádny, fúzy kozácke, oči veselé ako hviezdičky, na pohľad červenolíci, šikovný, obyčajný; má na sebe župan modrý a vestu z čínskeho hodvábu s opaskom z anglickej kalamajky v plátenných nohaviciach. Čižmy dobré s podkovičkami.“.
Divadelné spracovanie upraviť
V budove Narodnoho domu v meste Ľvov sa 3. marca 1864 pri príležitosti otvorenie tovarišstva Руська Бесіда (po slovensky ____________) uskutočnilo divadelné predstavenie Маруся (po slovensky ____________). Námetom pre divadelné predstavenie bolo práve dielo Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktoré spracoval S. Golembiovskyj,[2] autorom hudby bol Vinkent Kviatkovskyj,[3] dirigentom bol Omeľan Vasyľovč Bačynskyj a Marusju hrala Teofilija Josypivna Bačynska.[4][5][6]
Výroky o diele upraviť
| „ | Napísal som Marusju a dokázal som si, že maloruským jazykom je možné sa rozcítiť. | “ |
| – Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko | ||
| „ | Nevidel som Vás, ale Vašu dušu, Vaše srdce vidím tak, ako možno nikto na celom svete. Vaša Marusja mi to vyrozprávala. | “ |
| – Taras Hryhorovyč Ševčenko v liste Hryhorijovi Kvitkovi Osnovjanenkovi | ||
| „ | Nie sme schopní opísať ten pôžitok (doslovný preklad: vyjadriť ten pôžitok), s akým sme ju prečítali. Všeobecné nadšenie spoločnosti, jednomyseľná chvála všetkých časopisov plne ospravedlňujú dojem, aký vyvolala táto pôvabná románová novela. | “ |
| – Vissarion Grigorievič Belinskij | ||
Zdroje upraviť
- Куриліна О. В. Українська мова та література. Довідник. Тестові завдання / О. В. Куриліна, Г. І. Земляна. — Кам'янець-Подільський: ФОП Сисин О. В., 2014. — 654 с.
- О. І. Гончар (під заг. ред. М. Г. Жулинського).. Історія української літератури XIX століття. — К. : Либідь, 2005. — Т. 1. — С. 159-162. — ISBN 966-06-0390-8.
- Г. Квітка-Основ′яненко. Маруся. Салдатський патрет / Григорій Квітка-Основ′яненко; післямова Ніни Бернадської. — К. : Знання, 2009. — 136 с. — (Класна література)
- DOROŠKEVYČ, Oleksandr Kosťantynovyč. 20-40-vi roky v ukrajinskij literaturi. Zväzok 2.. Deržavne vydavnyctvo Ukrajiny : [s.n.], 1924. Kapitola Chudožni osoblyvosti povisti "Marusia", s. 131 - 143. (po ukrajinsky)
Посилання upraviť
- Стислий опис твору Архівовано 14 листопада 2012 у Wayback Machine.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Маруся (повість Квітки-Основ'яненка) na ukrajinskej Wikipédii.
Hannusja upraviť
| Hannusja | |
|---|---|
| Hannusja | |
|
| |
| Autor | Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko |
| Pôvodný jazyk | ruština |
| Dátum 1. vydania originálu | 1832 (krátka verzia), 1839 (samostatná kniha) |
| Literárne obdobie | Nová ukrajinská literatúra |
| Literárny smer | sentimentalizmus, realizmus |
| Literárny druh | epika |
| Literárny žáner | románová novela |
Hannusja (po rusky Ганнуся; po slovensky _____________________________________) je románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaná v ruštine, ktorá bola v krátkej verzii publikovaná v roku 1832 v časopise Телескоп (po slovensky _____________________________________) pod názvom Харківська Ганнуся (po slovensky _____________________________________). V plnom znení samostatne vyšla v roku 1839 pod názvom Hannusja.
Dej upraviť
Základ deja tvoria 2 dejové línie, čo sa navzájom dopĺňajú – nešťastná matka hľadá svoju dcéru a dievča sa počas života trápi, keďže sa považuje za sirotu. Počas dlhej cesty hľadania matka a dcéra stretávajú rôznych ľudí. Sú to bohatí ľudia – statkári, akých morálka je pochopiteľná (napríklad sa snažia urobiť z Hanusi milenku),[7] a na druhej strane obyčajní ľudia, ktorých pozitívne vlastnosti sú zjavné/badateľné po celý čas – vychovali Hanusu ako pracovité dievča (dedinčanka z obce Barylivka, Čučukalka, výrobkyňa kobercov[8] Zaporožčycha z od daní oslobodenej obce Hončarivka). Autor prezentuje dedinčanov a dedinčanky ako vysoko morálnych. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko zidealizoval život na dedine spojením dvoch rôznych príbehov – mladosti madam Reze a života Hannusi.
Postavy upraviť
- rozprávač.
- Hannusja.
- Čučukalka je opatrovníčka Hanusi.
- Sjusjurčycha je bosorka.
- Kateryna Reze je mama Hanusi.
- Madam Lambo je guvernantka Kateryny Reze.
- Oleksandr Reze je otec Hanusi.
- Zaporožčycha je výrobkyňa kobercov.
Preklad upraviť
Dielo v roku 2013 preložil do ukrajinčiny ako samizdat Vasyľ Jurijovyč Kysylenko.[9]
Literatúra upraviť
- Кравченко В. О., Кисель О. В. Г. Квітка-Основ'яненко писав повість «Ганнуся» «…для слави слобожан»
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij. Hannusja [online]. Čtyvo, 2016-10-10, [cit. 2022-08-16]. Autor prekladu do ukrajinčiny (2013): Vasyľ Jurijovyč Kysylenko. Dostupné online. (po ukrajinsky)
Svataňňa na Hončarivci = Podivné pytačky[10][11] upraviť
| Podivné pytačky | |
|---|---|
| Svataňňa na Hončaryvci | |
|
| |
| Autor | Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko |
| Pôvodný jazyk | ukrajinčina |
| Dátum 1. vydania originálu | 1836 |
| Literárne obdobie | Nová ukrajinská literatúra |
| Literárny smer | sentimentalizmus, realizmus |
| Literárny druh | dráma |
| Literárny žáner | sociálna komédia |
Svataňňa na Hončarivci (po slovensky Podivné pytačky[10]) je spoločenská komédia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo bolo prvýkrát publikované v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra vtedy mala veľmi krátky rozsah (vydanie tvorilo iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr dielo v značnej miere prerobil a doplnil. V roku 1862 v meste Moskva vydavateľstvo Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša vydalo komédiu v už rozšírenej verzii (96-stranovej) ako súčasť zbierky dramatických diel Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, čo bolo už po smrti autora.[12]
Dej upraviť
Dej sa odohráva v meste Charkov – v časti Hončarivka.[13]
Odarka Škurat sa háda so svojím manželom Prokopom, pretože ten pije. Zanedlho k nim prichádza Kandzjuba a navrhuje im vydať ich dcéru Uľanku za jeho syna Stecka. Odarka a jej manžel sú najskôr proti, lebo všetci vedia, že Stecka nemá všetkých päť pohromade. Keď si však uvedomia, aký je bohatý, súhlasia. Avšak samotná Uľanka odmieta takéto manželstvo, keďže miluje Oleksija, ale on je nevoľník. Oleksij vie, že Uľanu chcú vydať za hlupáka nasilu. Aby sa Stecko vzdal dievčiny, Oleksij ho bije. Stecko však nesúhlasí, lebo sa veľmi bojí otca. Pomocou ľsti Oleksijovho strýka sa Uľana vydá za Oleksija a Stecko dostane košom.
Postavy upraviť
- Prokip Škurat je hlava rodiny Škuratovcov.
- Odarka je manželka Prokipa Škurata.
- Uľana je pekná dcéra Prokipa a Odarky Škuratovcov.
- Oleksij je nevoľník a kováč.
- Pavlo Kandzjuba je malomeštiak spod Charkova.
- Stecko je syn malomeštiaka Kandzjubu.
- Osyp Skoryk je vyslúžilý vojak.
- Tymiš je malomeštiak z oblasti Zajikivka.
- Dievčatá sú kamarátky Uľany.
Jazyk upraviť
Základom literárneho jazyka v dielach Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka sa stalo charkovské nárečie ukrajinského jazyka. Okrem toho používa veľa starých cirkevných slovanizmov, hlavne keď sa rozpráva o cirkvi, o živote v cirkvi alebo pri dialógoch popov. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko navyše dialógy, kde vystupujú Moskovčania, často obohacuje o taký suržyk ukrajinčiny a ruštiny, v ktorom sa nachádza mnoho slov typických pre moskovské nárečie (veši, vor, zvožčik, jaščik..).[14]
Vydanie upraviť
Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko dokončil text na prvé vydanie v roku 1835. Cenzúra povolila vydanie diela v máji 1835. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra bola vtedy úplne krátkou (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr vo výraznej miere prerobil a doplnil divadelnú hru. Dielo vyšlo aj v posmrtnej zbierke jeho dramatických diel, akú vydalo Vydavnyctvo Paňka Kuliša v meste Moskva v roku 1862.
V súčasnosti je podpis jedného z vydaní divadelnej hry Svatannja na Hončarivci (po slovensky _____________________________________) uchovaný v Instytuti literatury imenie Tarasa Ševčenka NAN Ukrajiny, viddil rukopysiv.
So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ruštine:
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Svatanje: malorosijska opera v trox dijach. Charkov : [s.n.], 1836. 28 strán. Dostupné online. S. 16. (po rusky)
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Svatannja na Hončarivci: malorossijska opera. Peterburg : Izdanije Odesskago knigoprodavca A. S. Velikanova, 1862. 336 strán. Dostupné online. S. 159 — 256. (po rusky)
So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ukrajinčine:
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Tvory Hryhorija Kvitky-Osnovjanenka u 2 t.. Zväzok 2.. Ľvov : Prosvita, 1913. 552 strán. Dostupné online. Kapitola Svataňňa na hončarivci: ukrajinska opereta na trjox djijach, s. 344 – 427. (po ukrajinsky)
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Svatanje na Hončarivci: ukrajinska opereta na 3 diji. 3.. vyd. Jersey City : Svoboda, 1919. 75 strán. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhir. Svataňňa na Hončarivci: ukrajinska opera v 3 dijach. Ľvov : Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, 1928. 68 strán. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhir. Hryhir Kvitka-Osnovjanenko. Dramatyčni tvory. Kyjev : Raďanska škola, 1950. 244 strán. Kapitola Svataňňa na Hončarivci: malorosijska opera v 3 dijach, s. 3 – 68. (po ukrajinsky)
Inscenácie upraviť
Divadelné predstavenie vytvorené na základe divadelnej hry bolo prvýkrát uvedené v meste Charkov v lete 1836. Postavy stvárnil herecký súbor Ľudviha Jurijovyča Mlotkovského (postavu Stecka stvárnil Karpo Trochymovyč Solenyk). Predstavenie sa neskôr stalo stálou súčasťou repertoára mnohých hereckých súborov.
Premiéra komédie Podivné pytačky sa uskutočnila 4. novembra 2000 premiéru v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Inscenáciu režíroval Vasiľ Turok. Podľa vyjadrenia režiséra Stecko predstavuje analógiu Kuba – hlavnú postavu z rovnomennej veselohry Jozefa Hollého.[10][15]
Odvodené diela upraviť
Filmové verzie
- Svatannja na Hončarivci (po slovensky _____________________________________) je ukrajinsko-sovietsky čiernobiely televízny film/film-divadelné predstavenie z roku 1958 vytvorený na motívy divadelnej hry Сватання на Гончарівці, ktorý vytvorilo filmové štúdio Nacionaľna kinostudija chudožnich fiľmiv imeni Oleksandra Dovženka, ktorého režisérom bol Ihor Fedorovyč Zemhano.[16][17]
Посилання upraviť
- Svataňňa na Hončarivci na сайті chtyvo.org (Ľvov, 1928)
Serdešna Oksana upraviť
Serdešna Oksana (po slovensky _____________________________________) je románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1841 v almanachu Ластівка (po slovensky _____________________________________). Témou románovej novely je príbeh ženy s nemanželským dieťaťom, ktorú zviedol vojak, čo predstavuje rovnakú tematiku ako v poéme Kateryna (po slovensky _____________________________________) od Tarasa Hryhorovyča Ševčenka.
| Serdešna Oksana | |
|---|---|
| Serdešna Oksana | |
|
| |
| Autor | Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko |
| Pôvodný jazyk | ukrajinčina |
| Dátum 1. vydania originálu | 1841 |
| Literárne obdobie | Nová ukrajinská literatúra |
| Literárny smer | sentimentalizmus, realizmus |
| Literárny druh | epika |
| Literárny žáner | románová novela |
Dej upraviť
Prijatie upraviť
Vzťah diela s poémou Kateryna (po slovensky _____________________________________). Ešte aj samotný Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v liste z 23. októbra 1840 písal Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi o podobnosti/o spoločných znakoch/o spoločných vlastnostiach diel Kateryna (po slovensky _____________________________________) a Serdešna Oksana (po slovensky _____________________________________):[18]
| „ | A keď som otvoril knižku, pozerám, že Kobzar je už mnohého čítania obchytaný (alternatívy: je už mnohokrát čítaný). Darmo! Pritisol som si ho k srdcu, lebo si veľmi vážim Vás a Vaše myšlienky sa silno túlia k duši. A čo Kateryna, áno, áno čo Kateryna! Pekne, otče, pekne! Viac nedokážem povedať. A tak moskali-vojaci podvádzajú naše dievčence! Napísal som aj ja Serdešnu Oksanu presne podľa Vašej Kateryny. Budete čítať, keď ju pán Hrebinka vydá. | “ |
Neskôr vznikla teória, podľa ktorej Taras Hryhorovyč Ševčenko mohol čítať Serdešnu Oksanu (po slovensky _____________________________________) v čase, keď pomáhal Jevhenovi Pavlovyčovi Hrebinkovi založiť almanach Lastivka (po slovensky _____________________________________). Jevhen Pavlovyč Hrebinka dostal podľa názoru Jurija Oleksijovyča Ivankina románovú novelu Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka obdržal na prelome rokov 1838 a 1839; v rovnakom čase bola napísaná poéma Kateryna (po slovensky _____________________________________).[19]
29. novembra 1925 mal Oleksandr Kollessa v aule Geologického ústavu pražskej univerzity prejav na inauguračnej prednáške s názvom Genéza modernej ukrajinskej drobnej prózy (povisti). V prejave sa sústredil na prozaickú tvorbu Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, čo porovnával s českou prózou – pozornosť zameral hlavne na diela Boženy Němcovej. Zároveň aj konštatoval analógiu poviedky Sestry od Boženy Němcovej a románovej novely Serdešna Oksana Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka.[20]
Vydania upraviť
- Ластівка. — СПб., 1841. — с. 32-207.
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij. Serdešna Oksana. Lastivka (Sankt-Peterburg), 1841, roč. 4., s. 32 – 207. (po ukrajinsky)
- Povisti Hryhorija Kvitky (Osnov'janenka). Zväzok 1.. Sankt Peterburg : [s.n.], 1858. S. 153 – 230. (po ukrajinsky)
Saldackyj patret upraviť
Saldackyj patret (po slovensky _____________________________________) je poviedka Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaná v ukrajinčine, ktorú napísal v roku 1833. Ide o prvú poviedku v novej ukrajinskej literatúre. Poviedka sa stala svojráznym úvodom k Малороссийских повестей (po slovensky _____________________________________), aké stanovili začiatok rozvoja novej ukrajinskej prózy. Prvýkrát bola vydaná v almanachu Утренняя звезда (po slovensky _____________________________________) v meste Charkov v roku 1833.
Poviedka sa považuje za akýsi umelecký manifest autora. Je napísaná vo forme burlesky a pramene folklóru prenikli do myšlienok osvietenstva. Humor má v diele dvojaký význam: na jednej strane je univerzálnym javom, na druhej výsmechom nevzdelanosti a nedokonalosti charakteristických pre vtedajšiu dobu. Autor sa vo forme poviedky či podobenstva snažil pokarhať kritikov, ktorí bez toho, aby ovládali ukrajinčinu, mali odvahu degradovať všetko napísané v tomto jazyku. Autor pri písaní poviedky sa inšpiroval anekdotou o Apellovi. Dielo dodnes vzbudzuje záujem ako realistické zobrazenie jarmoku a ako umelecké svedectvo o živote na Ukrajine začiatkom 19. storočia vďaka realistickému zobrazeniu jarmoku.
Dej poviedky je veľmi jednoduchý, ale nepresne štruktúrovaný. Odohráva sa na jarmoku v obci Lypci (v súčasnosti v centre Lypeckej obecnej teritoriálnej občiny Charkovského rajónu Charkovskej oblasti). Dôraz sa kladie na jednotlivé situácie, ktoré spája prostredie jarmoku.
Dej upraviť
Na jarmoku v obci Lypci maliar Kuzma Trochymovyč vystaví vlastnoručne namaľovaný portrét vojaka. Vojak na obraze sa podobá skutočnému natoľko, že priekupníčky dávajú Kuzmovi praclíky – dievčatá s ním flirtujú. Obuvník však príde na to, že obraz nie je úplne autentický kvôli zle namaľovaným vojenským čižmám. Takúto „kritiku“ maliar Kuzma Trochymovyč nielenže znesie, ale hneď aj čižmy upraví/opraví. Keď už však obuvník začína nachádzať (hľadať) chyby ešte aj na vojenskej uniforme, maliar už nemôže zniesť kritiku a odsekne: „Obuvník, drž sa svojho obuvníctva a do krajčírstva sa nemiešaj!“.
Portrét má v diele dvojakú funkciu. Na jednej strane predstavuje výtvor ľudového umenia vnímaný ako realita/realistický, zatiaľ čo z opačného pohľadu umelo kopíruje skutočnosť. Okrem toho vytvára mnoho komických situácií: čím dlhšie sa nachádza na jarmoku, tým viac ľudí sa zabáva, hoci portrét je príkladom ľudového umenia na vysokej úrovni. Namaľovaný vojak je vnímaný ako skutočný, ale javí sa ako dekorácia. Ľudia spočiatku vnímajú vojaka na obraze ako živú realitu a prichádzajú k nemu s darčekmi, ponukami.
Správanie postáv spája jedno – neochota vnímať videné ako umelecké dielo. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko tým zdôraznil (ja by som dal, hoci to nie je preklad: vyjadril) myšlienku, že nie každý je schopný správne ohodnotiť a vnímať umelecké diela na primeranej úrovní.
Kompozícia upraviť
Myšlienkovo-umelecký systém a žánrová štruktúra diela sú originálne. Poviedka má podobnú kompozíciu ako ľudová hra s vianočnou tematikou: tvorí ju 11 samostatný epizód či portrétov, ktoré spája spoločná postava – Kuzma Trochymovyč. Spisovateľ zároveň vychádzal aj z ľudových rozprávok o rôznych príhodách hrdinu a z literárnych diel s reťazovou kompozíciou.
Hoci rozprávanie je blízke ústnej anekdote, je detailné, premyslené a má pomalé tempo. Rozprávač je zobrazený ako múdry a skúsený človek z ľudu s dobrou dušou/s dobrými úmyslami. Na začiatku poviedky je veľmi viditeľné používanie hovorového štýlu. V značnej miery sa v nej nachádzajú krátke, prerušované, opytovacie a rozkazovacie vety.
Autor dosiahol efekt živého rozhovoru s čitateľom vďaka opakovaným osloveniam. Dielo tvoria predovšetkým hovorové slová či zvraty a dialektizmy. Vzhľadom na burlesknosť diela sa využíva mnoho emocionálne-zafarbených frazeologizmov. Pri vyobrazení postavy samotného Kuzmu Trochymovyča je použitá groteska.
V diele je značný vplyv tradícií Ivana Petrovyča Kotľarevského.
Etnografia v diele upraviť
Autor v diele presne vystihol materiál, farbu a štýl oblečenia postáv z etnografického hľadiska. Avšak tieto podrobné opisy Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka vôbec nie sú v diele nadbytočné, pretože autor dokázal šikovne vyjadriť všetku polyfóniu davu ľudí (šum, krik), zmätok, pohyb či výraz. Toto všetko sa vytvára prostredníctvom opisu želaní, snahy niektorých postáv, ktoré sú čo najdetailnejšie zobrazené/vykreslené v zhone (v rozruchu) na jarmoku: Róm (cigán) a Rómka (cigánka) sa pokúšajú niekoho oklamať, priekupníčka sa usiluje výhodne predať svoj tovar, mládenci a dievčatá zažartovať či flirtovať (dvoriť sa). Matvij Špoň všetky peniaze zarobené z predaja soli používa na radovánky a na pijatiku, s radosťou robí výtržnosti. Každý kupec sa opreteky snaží chváliť svoj tovar.
Talentovane je opísaný obraz jarmoku na Ukrajine v období začiatku 19. storočia, ktorý vystihuje vizuálne aj zvukové obrazy, bohatstvo farieb života.
Preklad upraviť
Saldackyj patret (po slovensky _____________________________________)predstavuje prvé dielo Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka preložené do ruštiny. Autorom prekladu je Vladimir Ivanovič Daľ, ktorý ho pod pseudonymom Kozak Luganskij publikoval v časopise Sovremennik (po slovensky _____________________________________). Diela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka boli prezentovanné ako príklad vytvorenia národného koloritu.[21]
Poviedka sa veľmi zapáčila Vissarionovi Grigorievičovi Belinskému už v origináli napísanom v ukrajinčine. Po tom, ako si ho druhýkrát prečítal už v preklade do ruštiny, kritik známy svojou náročnosťou napísal: „V konečnom dôsledku je táto románová novela rozhodne najlepšie dielo pána Osnovjanenka a s radosťou si ho prečítame znova.“.
Zdroje upraviť
- HONČAR, O. I.. Istorija ukrajinskoji literatury ХІХ stoliťťa. Kyjev : Lybiď, 2005. ISBN 966-06-0390-8.
- Г. Квітка-Основ'яненко.Маруся. Салдацький патрет / Григорій Квітка-Основ'яненко; післямова Ніни Бернадської. К. : Знання, 2009. — 136 с. — (Класна література). — ISBN 978-966-346-566-1
- Аксьонова Н., Домановський А. «…Аж у Липці»: побут слобожанського села першої третини ХІХ ст. в оповіданні Г. Ф. Квітки-Основ'яненка «Салдацький патрет» // Народознавчі зошити. 2020. № 2 (152). С. 450-460.
Pan Chaľavskyj upraviť
Pan Chaľavskyj (po rusky Пан Халявский; po slovensky _____________________________________) je historicko-spoločenský román Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaný v ruštine. Autor v diele vo forme výsmechu podáva kritický pohľad na každodenný život 3 pokolení ukrajinských statkárov na prelome 18. a 19. storočia. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1839 v 6. a 7. čísle časopisu Отечественные записки (po slovensky _____________________________________)[22][23] a v samostatnom vydaní v roku 1840 v Sankt-Peterburgu.
Fabula/Dejový základ upraviť
Román je založený sa spomienkach Trochyma Myrovnovyča Chaľavského na podľa neho najzaujímavejšie príhody z jeho života.
V diele sú etnograficky presne popísané osobitosti vtedajšieho života – zvlášť sú detailne opísané pohostenie plukovníka-dobrodinca/filantropa, postavenie ženy – bezhlavo oddanej dvornej slúžky a postoj statkárov k nej, znaky rozkladu miestnej šľachty určené sociálnou podstatou stavu a podmienkami parazitického života.
Kritika upraviť
Románu chýbajú pozitívne momenty pri zobrazení obrazov ukrajinského života, čo vysvetľujú objekt, aký zvolil autor, a parazitický statkársky stav, s ktorým autor nesympatizuje. Mykola Jakymovyč Tychorskyj na stranách časopisu Majak (po slovensky _____________________________________) vyčítal Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi: „Čiže vy uvažujete o vyzdvihnutí krajanov v očiach Európanov portrétmi Ivana Ivanovyča a Ivana Nykyforovyča, Chaľavského, Lesynky. Vôbec nie – ponižujete ich na základe mienky väčšiny ľudí, ktorí bez toho, aby našich krajanov bližšie poznali, si vytvárajú o nich predstavy na základe vašich poviedok.“.Vplyv
Stepan Lukyč Hejevskyj na základe románu Pan Chaľavskyj (po slovensky _____________________________________) napísal komédiu Bursak-učyteľ (po slovensky _____________________________________).
Preklady do ukrajinčiny upraviť
Dielo do ukrajinčiny preložil Borys Dmytrovyč Antonenko-Davydovyč.[24][25]
Примітки upraviť
Література upraviť
VOZŇAK, Mychajlo Stepanovyč. Istorija ukrajinskoji literatury. 2.. vyd. Ľvov : Svit, 1994. (po ukrajinsky)
Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko. Žyťťa i tvorčisť. Kyjev : [s.n.], 1978. (po ukrajinsky)
Kvitka-Osnovjanenko H. Tvory. Kyjev : [s.n.], 1968 – 70. (po ukrajinsky)
KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij Fedorovyč. Pan Chaľavskij [online]. Lib.ru, 2010-02-19, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online. (po rusky)
Konotopska viďma upraviť
Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) je realistická humoristicko-satirická fantastická románová novela ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1833 a bola publikovaná v roku 1837 v druhom diele zbierky Малоросійськіє оповідання (po slovensky _____________________________________) spisovateľa.
| Konotopska viďma | |
|---|---|
| Konotopska viďma | |
|
| |
| Autor | Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko |
| Pôvodný jazyk | ukrajinčina |
| Dátum 1. vydania originálu | 1837 |
| Literárne obdobie | Nová ukrajinská literatúra |
| Literárny smer | sentimentalizmus, realizmus |
| Literárny druh | epika |
| Literárny žáner | satricko-fantastická románová novela |
Témou románovej novely je príbeh o kozáckej staršine a o ukrajinskom panstve na konci 19. storočia. Hlavnými postavami diela sú konotopský stotník Mykyta Ulasovyč Zabriocha, prefíkaný pisár Prokip Ryhorovyč Pistriak a bosorka Javdocha Zubycha.
Dej upraviť
Konotopský stotník Mykyta Ulasovyč Zabriocha sedí „smutný a neveselý“. Včera sa uchádzal o Olenu – o pracovitú, o čestnú a o krásnu dcéru práporčíka, čo nemá rodičov, iba brata. Zabriocha sa ho preto spýtal, či mu dá svoju sestru, ale ponuka sa však neskončila úspešne (preklad zatiaľ nechám takýto – keď skompletizujeme postavy a rozbor, tak vetu prerobíme). Mykyta zostal teda odmietnutý.
Kým stotník sedí v chate, prichádza k nemu stotnícky pisár Prokip Ryhorovyč Pistriak so správou o počte kozákov v stotine. Tento počet označujú zárezy na dlhom prúte. Pisár však zlomí prút, aby ho mohol dotiahnuť do chaty, a preto dlho nemôže spočítať všetkých kozákov. Keď chyba vyjde najavo, Zabriocha vysmeje pisára pred stotinou, kvôli čomu sa Pistriak veľmi urazí. Po prepočítaní prichádza rozkaz z Černihovského pluku – ísť so stotinou do ťaženia. Avšak pisár odmieta vykonať rozkaz stotníka a radí mu začať „hon“ na bosorky, pretože v Konotope už dávno nepršalo. Pluku v liste odpísali, že sotňa nemôže prísť do Černihova, lebo kozáci musia potrestať bosorky.
Na druhý deň sa celé mesto vyberie k rybníku. Pisár zhromaždí niekoľko žien považovaných za bosorky. Previerka prebieha nasledovným spôsobom: ženu hodia do vody – pokiaľ sa potopí, nepovažuje sa za čarodejnicu, ale, ak sa vynorí, je čarodejnica. Veľa žien zahynie vo vode, pretože ich nestihnú zachrániť. Preukáže sa, že čarodejnicou je Javdocha Zubycha. Práve ona spokojne pláva na vode. Rozzúrení muži ju začnú biť, ale Javdocha na nich pošle prízrak, preto dlho bijú brvno.
Javdocha sa hnevá na Zabriochu a na Pristriaka. Naopak oni k nej prichádzajú s darčekmi (každý sám). Prosia ju o pomoc. Bosorka čaruje tak, aby sa Olena zaľúbila do Zabriochu a túžila sa zaňho vydať. Demian Chaľavskyj, bývalý frajer Oleny, sedí smutný a neveselý, keďže jeho osudová láska sa vydáva za stotníka. Chaľavskému sa zjaví Javdocha a ponúka mu pomoc.
Aby sa Zubycha pomstil, zariadi to tak, že stotník sa ožení so Solochou – s najškaredším dievčaťom v dedine. Olena sa už však vydala za svojho milovaného (syna sudcu) Demiana Chaľavského. Zabriochu prepúšťajú zo stotiny kvôli nevykonaniu rozkazu (zúčastniť sa ťaženia na Černihiv). Prepustia aj Pistriaka, čo sa chcel stať stotníkom. Novým stotníkom sa stane Demian Chaľavskyj.
Autor v závere uvádza, že túto rozprávku mu povedal nebohý Panas Mesiura. Rozpráva o tom, aký má príbeh koniec: Chaľavskyj dlho nepôsobí ako stotník, pretože „veľmi rýchlo pred vedením niečo prehajdákal“[výraz v citáte je možné ešte prerobiť na základe monografie]. Jeho manželstvo s Olenou nie je šťastné, keďže bolo uzavreté vďaka mágii. Zabriocha a Pistriak sú potrestaní za topenie nevinných žien. Javdocha krátko po tom, ako Chaľavského degradovali z hodnosti stotníka, zomiera.
Postavy upraviť
- Mykyta Ulasovyč Zabriocha je lenivý, nevzdelaný, lživý, pyšný, hrubý, namyslený, nedbalý, lakomý a voči ostatným ľahostajný onotopský stotník. Predstavuje satirický obraz kozáckej staršiny, čím autor kritizuje jej spôsoby vlády nad kozáctvom a nad roľníkmi. Je lenivec, čo dáva prednosť alkoholu, jedlu a snom. Od ostatných sa odlišuje nevzdelanosťou (vie počítať iba do tridsať). Pri riadení stotiny pôsobí bezradne a nekompetentne – nie je schopný svoju funkciu vykonávať, a preto sa o všetkom radí so stotinným pisárom Prokopom Ryhorovyčom Pistriakom (ten mu poradí, aby odmietol účasť na výprave, kvôli čomu následne stratí svoju hodnosť). Má jediný cieľ – oženiť sa s Olenou Chorunživnou – s krásnou bohatou dievčinou. Snaží sa získať jej bohatú usadlosť. Zabriocha je kvôli vlastnému prospechu schopný urobiť čokoľvek – napríklad aj masakru. Vyjadruje sa hrubo, nehanebne a hanlivo. Do veľkej miery používa frazeologizmy.
- Olena Josypivna je dcéra práporčíka.
- Prokip Ryhorovyč Pistriak je inteligentný, prefíkaný, bezočivý, zákerný, pomstychtivý, zištný, príživnícky stotinný konotopský pisár i podvodník. Reprezentuje negatívne vlastnosti a črty kozáckej staršiny. Mimoriadne/obzvlášť sa pýši svojím vzdelaním, aj keď jeho poznatky sú veľmi obmedzené, má pestré vyjadrovanie – používa staré cirkevné slovanizmy a kancelarizmy. Kedykoľvek bez ohľadu na to, či je to potrebné, sa usiluje ukázať svoju učenosť, aby dokázal ostatným, že je niečo viac. Svojím vyjadrovaním pripomína Pana Vozného Tetervakovského z divadelnej hry Ivana Petrovyča Kotľarevského – Natalka Poltavka (po slovensky _____________________________________). Podobne ako Zabriocha má sklon k alkoholizmu. Pristupuje kruto k sedliakom – žiada úplatky, zneužíva svoje postavenie a vysmieva sa im. Uchyľuje sa k rôznym podlým činom, keď zneužíva svoje služobné postavenie na vlastné záujmy – jeho jednotlivé pracovné záležitosti predstavujú preňho prostriedok na uskutočňovanie rozličných podvodov. Pri ich realizácii je však prefíkanejší a zákernejší ako stotník Zabriocha – jeho bezprostredný nadriadený. Vo vzťahu k Zabriochovi pôsobí nečestne – ustavične sa ho usiluje podviesť, oklamať a vďaka nevzdelanosti ľahostajného stotníka sa mu to vždy ľahko podarí. Práve on poradí Mykytovi, aby nešiel s kozákmi na výpravu podľa rozkazu, ale namiesto toho sa zaoberal, podľa neho vážnejším, problémom – hľadaním bosorky, čo „ukradla dážď“ v meste Konotop. Ženy, ktoré ho odmietli a neuplácali, považuje za bosorky. To predstavuje dôvod, prečo sa zúčastní na topení nevinných žien. Aféra sa nakoniec nepodarí – pozbavia ho funkcie kvôli snahe vplývať na nového stotníka.
- Javdocha Zubycha je rozhodná, odhodlaná, inteligentná, zištná, vynaliezavá, ľstivá, zákerná, pomstychtivá a podliezavá bosorka s nadprirodzenými schopnosťami. Na jednej strane je desivá a nebezpečná, z iného uhla pohľadu pôsobí ako dobrá a sympatická veľmi stará obyvateľka mesta Konotop. Ako bosorka sa už narodila – odjakživa pôsobí ako stará inteligentná päťdesiatročná žena, a má dobrý zmysel pre humor. Podľa rozprávania ľudí ako starena vyzerá cez deň, no počas západu slnka mladne, až sa o pol noci stane mladým zvodným dievčatkom. Keď omladne, oblečie si aj bielu košeľu, vrkoč si rozpustí ako dievča a ide do dediny dojiť kravy, ovce, kozy, kobyly, psy, mačky a v močiari žaby, jašterice, vretenice. Po nociach sa tiež zaoberá mastičkárstvom. Nad ránom sa opäť mení na starenu.
- Demian Omeľanovyč Chaľavskyj je syn sudcu a milý Oleny.
- Solocha je manželka Zabriochu.
Kompozícia upraviť
Dielo sa skladá zo 14 kapitol a má záver (tzv. zakinčenije). Každá kapitola v románovej novele sa začína slovami smutnyj i neveselyj (po slovensky _____________________________________), ktoré sa stali okrídleným výrazom v ukrajinčine. Podľa tvrdenia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka v jednom z listov dielo napísal na základe ľudových rozprávaní a faktov o topení bosoriek.
Prijatie upraviť
Jurij Hryhorij Hrabovyč (George G. Grabowicz) nazýva dielo Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) „či nie najlepším dielom ukrajinskej prózy ukrajinskej próze raného/začiatku 19. storočia“ a „jedným z najvýznamnejších diel v celej ukrajinskej próze 19. storočia“.
Filmové verzie/spracovania a inscenácie upraviť
Filmové verzie upraviť
- Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) je sovietsky televízny film/film-divadelné predstavenie, ktorý v roku 1987 natočilo štúdio Ukrtelefiľm.
- Viďma (po slovensky _____________________________________) je ukrajinský sovietsky film na motívy románovej novely Kontopska viďma z roku 1990, ktorý natočila Nacionaľna kinostudija chudožnich fiľmov imeni Oleksandra Dovženka a režisérkou bola Halyna Mykolajivna Šyhajeva.
Inscenácie upraviť
- Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) je hopak-opera, ktorú v roku 1982 uviedol Nacionaľnyj akademičnyj dramtyčnyj teatr imeni Ivana Franka a scénar napísal Bohdan Oleksijovyč Žoldak.[26]
- Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) je muzikál-burleska, ktorú v roku 2016 uviedol Molodyj teatr a scenár napísal Bohdan Oleksijovyč Žoldak.[27]
Zdroj upraviť
- KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij. Konotopska viďma [online]. ukrlit.org, 2016-03-12, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online. (po ukrajinsky).
Hryhoriy Hrabovych[28]
Referencie - všetky diela upraviť
- ↑ Ukrainian literature | Britannica.com [online]. web.archive.org, 2019-10-05, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online.
- ↑ SVARNYK, Halyna Ivanivna. Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni V. Stefanyka: peremiščeňňa i vtraty fondiv. Zväzok 2.. Ľvov : Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni V. Stefanyka, 2019. Ďalší autori: Roman Volodymyrovyč Dzjuban, Lesja Mychajlivna Kusyj, Marharyta Oleksandryvna Kryvenko, Volodymyr Vasyľovyč Muravskyj. Dostupné online. ISBN 978-966-02-8694-8. Kapitola Dokumenty i materialy: 1946 – berezeň 1953, s. 229. (po ukrajinsky)
- ↑ ZALECKSYJ, Osyp. Mala ukrajinska muzyčna encyklopedija. Mníchov : Dniprova chvyľa, 1971. Dostupné online. S. 48. (po ukrajinsky)
- ↑ LABINSKYJ, Mykola Hnatovyč; MURZA, V. S.. Mytci Ukrajiny. 1.. vyd. Kyjev : Ukrajinska encyklopedija im. M. P. Bažana, 1992. Dostupné online. ISBN 5-88500-042-5. S. 52, 53. (po ukrajinsky)
- ↑ Bačynska [online]. leksika.com.ua, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Encyklopedija ukrajinoznavstva. Slovnykova častyna. Zväzok 8.. Paríž, New York : University of Toronto Press, 1976. Autori: kolektív vedcov Naukového tovarstva imeni Ševčenka u Jevropi (hlavný redaktor: Volodymyr Mychajlovyč Kubijovyč). Dostupné online. Kapitola Zarodžennja ukr. prof. Teatru (kin 18 v. – do 1880), s. 3147. (po ukrajinsky)
- ↑ SUMCOV, Mykola Fedorovyč. Slobožane. Istoryko-etnografična rozvidka. 1.. vyd. Charkov : Sojuz, 1918. Dostupné online. Kapitola Podil hromaďanstva, s. 28. (po ukrajinsky)
- ↑ Tradycijne charkivske kocarstvo [online]. Centr kuľtury i mystectva, [cit. 2022-09-16]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Kysylenko Vasyľ Jurijovyč [online]. Ukrajinska elektronna biblioteka (Libruk), 2018-02-21, [cit. 2022-08-16]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ a b c V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry [online]. pis.sk, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online.
- ↑ ANNA, Plišková; MARKO, Marián. Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989 [online]. Prešovská univerzita v Prešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2008, [cit. 2022-06-02]. S. 142. Dostupné online.
- ↑ Svatannja na Hončarivci. Vystavy [online]. Mižnarodnyj portal Eksperyment: kuľtura, osvita ta nauka (radio), 2016-07-17, [cit. 2022-08-16]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ PAVLYČENKO, Olena; ARTAMONOV, Maks. Cohorič vypovňujeťsja 240 rokiv vid dňa narodžeňňa ukrajinskoho pysmennyka Hryhorija Kvitky-Osnov’janenka [online]. Večirni novyny, 2018-11-29, [cit. 2023-08-23]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ H. Kvitka-Osnov'janenko – Vybrani tvory. New York : Hoverľa, 1954. Dostupné online. Kapitola Mova, s. 219. (po ukrajinsky)
- ↑ PLIŠKOVÁ, Anna. Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989 (Zborník vedeckých a vedecko-populárnych príspevkov I.). Prešov : Prešovská univerzita v Prešove - Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2008. Dostupné online. ISBN 978-80-8068-867-7. S. 142.
- ↑ Svataňňa na Hončarivci. 1958 rik [online]. Meždunarodnyj kuľturnyj portal Eksperiment, 2016-05-12, [cit. 2022-05-31]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Svatannja na Hončarivci [online]. Kinorium, [cit. 2022-10-31]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ 23.10.1840. Pysmo H. F. Kvitky-Osnovjanenka T. H. Ševčenko [online]. www.myslenedrevo.com.ua, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ IVAKIN, Jurij Oleksijovyč. Komentar do «Kobzarja» Ševčenka: Poeziji do zaslaňňa. Kyjev : Naukova dumka, 1964. S. 37 – 39. (po ukrajinsky)
- ↑ Dva ukrajinští emigranti v Praze a dílo Boženy Němcové [online]. My a Ukrajina, 2021-02-17, [cit. 2023-08-17]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ LUGANSKIJ, Kozak. Saldackyj patret. Sovremennik (Sankt-Peterburg), 1837, roč. 2., čís. 4., s. 108 – 138. (po rusky)
- ↑ KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij. Pan Chaľavskij. Otečestvennyje zapiski (Sankt-Peterburg), čís. 6, 7.
- ↑ HONČAR, Oleksij Ivanovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'janenko – Seminarij. 2.. doplnené vyd. Kyjev : Vyšča škola, 1978. 223 s. S. 44. (po ukrajinsky)
- ↑ KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij. Pan Chaľavskyj. Kyjev : Vydavnyctvo chudožňoji literatury «Dnipro», 1966. (po ukrajinsky)
- ↑ H. F. Kvitka-Osnov'janenko. Tvory v šesty tomach.. Zväzok 4. Kyjev : [s.n.], 1956. S. 191 – 417. (po ukrajinsky)
- ↑ Bohdan Žoldak [online]. Duch i litera, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ "• Konotopska viďma" Prem'jera - Kvitky v Kyjevi - Zamovleňňa kvytkiv na koncert, v teatr - Dostavka - Afiša Kyjeva - Kvitok?.. Za chyvlenu? [online]. web.archive.org, 2016-03-12, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ HRABOVYČ, Jurij Hryhorij. Do istoriji ukrajinskoji literatury: Doslidžeňňa, ese, polemika. Kyjev : [s.n.], 1997. Dostupné online. Kapitola Teorija ta istorija: "horyzont spovidaň" i raňňa recepcija novoji ukrajinskoji literatury, s. 46 – 136. (po ukrajinsky)