Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3

Pieskovisko · Pieskovisko 2 · Pieskovisko 4 · Pieskovisko 5 · Pieskovisko 6· Pieskovisko 7

Na tomto pieskovisku sú materiály k dielam Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka:

Svataňňa na Hončarivci = Podivné pytačky

Podivné pytačky
Svataňňa na Hončaryvci
Autor	Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko
Pôvodný jazyk	ukrajinčina
Dátum 1. vydania originálu	1836
Literárne obdobie	Nová ukrajinská literatúra
Literárny smer	sentimentalizmus, realizmus
Literárny druh	dráma
Literárny žáner	sociálna komédia
Literárny portál

Svataňňa na Hončarivci (po slovensky Podivné pytačky) je spoločenská komédia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo bolo prvýkrát publikované v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra vtedy mala veľmi krátky rozsah (vydanie tvorilo iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr dielo v značnej miere prerobil a doplnil. V roku 1862 v meste Moskva vydavateľstvo Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša vydalo komédiu v už rozšírenej verzii (96-stranovej) ako súčasť zbierky dramatických diel Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, čo bolo už po smrti autora. . Dielo sa zakladá na tom, že iba šťastná náhoda môže chudobnú dievčinu zachrániť pre nešťastnou láskou s bohatým hlupákom.

Dej

Dej sa odohráva v meste Charkov – v časti Hončarivka.

Odarka Škurat sa háda so svojím manželom Prokopom, pretože ten pije. Zanedlho k nim prichádza Kandzjuba a navrhuje im vydať ich dcéru Uľanku za jeho syna Stecka. Odarka a jej manžel sú najskôr proti, lebo všetci vedia, že Stecka nemá všetkých päť pohromade. Keď si však uvedomia, aký je bohatý, súhlasia. Avšak samotná Uľanka odmieta takéto manželstvo, keďže miluje Oleksija, ale on je nevoľník. Oleksij vie, že Uľanu chcú vydať za hlupáka nasilu. Aby sa Stecko vzdal dievčiny, Oleksij ho bije. Stecko však nesúhlasí, lebo sa veľmi bojí otca. Pomocou ľsti Oleksijovho strýka sa Uľana vydá za Oleksija a Stecko dostane košom.

Postavy

• Prokip Škurat je hlava rodiny Škuratovcov.
• Odarka je manželka Prokipa Škurata.
• Uľana je pekná dcéra Prokipa a Odarky Škuratovcov.
• Oleksij je nevoľník a kováč.
• Pavlo Kandzjuba je malomeštiak spod Charkova.
• Stecko je syn malomeštiaka Kandzjubu.
• Osyp Skoryk je vyslúžilý vojak.
• Tymiš je malomeštiak z oblasti Zajikivka.
• Dievčatá sú kamarátky Uľany.

Jazyk

Základom literárneho jazyka v dielach Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka sa stalo charkovské nárečie ukrajinského jazyka. Okrem toho používa veľa starých cirkevných slovanizmov, hlavne keď sa rozpráva o cirkvi, o živote v cirkvi alebo pri dialógoch popov. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko navyše dialógy, kde vystupujú Moskovčania, často obohacuje o taký suržyk ukrajinčiny a ruštiny, v ktorom sa nachádza mnoho slov typických pre moskovské nárečie (veši, vor, zvožčik, jaščik..).

Vydanie

Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko dokončil text na prvé vydanie v roku 1835. Cenzúra povolila vydanie diela v máji 1835. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra bola vtedy úplne krátkou (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr vo výraznej miere prerobil a doplnil divadelnú hru. Dielo vyšlo aj v posmrtnej zbierke jeho dramatických diel, akú vydalo Vydavnyctvo Paňka Kuliša v meste Moskva v roku 1862.

V súčasnosti je podpis jedného z vydaní divadelnej hry Svatannja na Hončarivci (po slovensky _____________________________________) uchovaný v Instytuti literatury imenie Tarasa Ševčenka NAN Ukrajiny, viddil rukopysiv.

So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ruštine:

• KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Svatanje: malorosijska opera v trox dijach. Charkov : [s.n.], 1836. 28 strán. Dostupné online. S. 16. (po rusky)
• KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Svatannja na Hončarivci: malorossijska opera. Peterburg : Izdanije Odesskago knigoprodavca A. S. Velikanova, 1862. 336 strán. Dostupné online. S. 159 — 256. (po rusky)

So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ukrajinčine:

• KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Tvory Hryhorija Kvitky-Osnovjanenka u 2 t.. Zväzok 2.. Ľvov : Prosvita, 1913. 552 strán. Dostupné online. Kapitola Svataňňa na hončarivci: ukrajinska opereta na trjox djijach, s. 344 – 427. (po ukrajinsky)
• KVITKA-OSNOVJANENKO, Hrycko. Svatanje na Hončarivci: ukrajinska opereta na 3 diji. 3.. vyd. Jersey City : Svoboda, 1919. 75 strán. Dostupné online. (po ukrajinsky)
• KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhir. Svataňňa na Hončarivci: ukrajinska opera v 3 dijach. Ľvov : Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, 1928. 68 strán. Dostupné online. (po ukrajinsky)
• KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhir. Hryhir Kvitka-Osnovjanenko. Dramatyčni tvory. Kyjev : Raďanska škola, 1950. 244 strán. Kapitola Svataňňa na Hončarivci: malorosijska opera v 3 dijach, s. 3 – 68. (po ukrajinsky)

Inscenácie

Divadelné predstavenie vytvorené na základe divadelnej hry bolo prvýkrát uvedené v meste Charkov v lete 1836. Postavy stvárnil herecký súbor Ľudviha Jurijovyča Mlotkovského (postavu Stecka stvárnil Karpo Trochymovyč Solenyk). Predstavenie sa neskôr stalo stálou súčasťou repertoára mnohých hereckých súborov.

Premiéra komédie Podivné pytačky sa uskutočnila 4. novembra 2000 premiéru v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Inscenáciu režíroval Vasiľ Turok. Podľa vyjadrenia režiséra Stecko predstavuje analógiu Kuba – hlavnú postavu z rovnomennej veselohry Jozefa Hollého.

Odvodené diela

Filmové verzie

• Svatannja na Hončarivci (po slovensky _____________________________________) je ukrajinsko-sovietsky čiernobiely televízny film/film-divadelné predstavenie z roku 1958 vytvorený na motívy divadelnej hry Сватання на Гончарівці, ktorý vytvorilo filmové štúdio Nacionaľna kinostudija chudožnich fiľmiv imeni Oleksandra Dovženka, ktorého režisérom bol Ihor Fedorovyč Zemhano.

Zdroje

• Svataňňa na Hončarivci na сайті chtyvo.org (Ľvov, 1928)

Serdešna Oksana

Serdešna Oksana (po slovensky _____________________________________) je románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1841 v almanachu Ластівка (po slovensky _____________________________________). Témou románovej novely je príbeh ženy s nemanželským dieťaťom, ktorú zviedol vojak, čo predstavuje rovnakú tematiku ako v poéme Kateryna (po slovensky _____________________________________) od Tarasa Hryhorovyča Ševčenka.

Serdešna Oksana
Serdešna Oksana
Autor	Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko
Pôvodný jazyk	ukrajinčina
Dátum 1. vydania originálu	1841
Literárne obdobie	Nová ukrajinská literatúra
Literárny smer	sentimentalizmus, realizmus
Literárny druh	epika
Literárny žáner	románová novela
Literárny portál

Prijatie

Vzťah diela s poémou Kateryna (po slovensky _____________________________________). Ešte aj samotný Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v liste z 23. októbra 1840 písal Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi o podobnosti/o spoločných znakoch/o spoločných vlastnostiach diel Kateryna (po slovensky _____________________________________) a Serdešna Oksana (po slovensky _____________________________________):

„

A keď som otvoril knižku, pozerám, že Kobzar je už mnohého čítania obchytaný (alternatívy: je už mnohokrát čítaný). Darmo! Pritisol som si ho k srdcu, lebo si veľmi vážim Vás a Vaše myšlienky sa silno túlia k duši. A čo Kateryna, áno, áno čo Kateryna! Pekne, otče, pekne! Viac nedokážem povedať. A tak moskali-vojaci podvádzajú naše dievčence! Napísal som aj ja Serdešnu Oksanu presne podľa Vašej Kateryny. Budete čítať, keď ju pán Hrebinka vydá.

“

Neskôr vznikla teória, podľa ktorej Taras Hryhorovyč Ševčenko mohol čítať Serdešnu Oksanu (po slovensky _____________________________________) v čase, keď pomáhal Jevhenovi Pavlovyčovi Hrebinkovi založiť almanach Lastivka (po slovensky _____________________________________). Jevhen Pavlovyč Hrebinka dostal podľa názoru Jurija Oleksijovyča Ivankina románovú novelu Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka obdržal na prelome rokov 1838 a 1839; v rovnakom čase bola napísaná poéma Kateryna (po slovensky _____________________________________).

29. novembra 1925 mal Oleksandr Kollessa v aule Geologického ústavu pražskej univerzity prejav na inauguračnej prednáške s názvom Genéza modernej ukrajinskej drobnej prózy (povisti). V prejave sa sústredil na prozaickú tvorbu Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, čo porovnával s českou prózou – pozornosť zameral hlavne na diela Boženy Němcovej. Zároveň aj konštatoval analógiu poviedky Sestry od Boženy Němcovej a románovej novely Serdešna Oksana Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka.

Vydania

• Ластівка. — СПб., 1841. — с. 32-207.
• KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij. Serdešna Oksana. Lastivka (Sankt-Peterburg), 1841, roč. 4., s. 32 – 207. (po ukrajinsky)
• Povisti Hryhorija Kvitky (Osnov'janenka). Zväzok 1.. Sankt Peterburg : [s.n.], 1858. S. 153 – 230. (po ukrajinsky)

Saldackyj patret

Saldackyj patret (po slovensky _____________________________________) je poviedka Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaná v ukrajinčine, ktorú napísal v roku 1833. Ide o prvú poviedku v novej ukrajinskej literatúre. Poviedka sa stala svojráznym úvodom k Малороссийских повестей (po slovensky _____________________________________), aké stanovili začiatok rozvoja novej ukrajinskej prózy. Prvýkrát bola vydaná v almanachu Утренняя звезда (po slovensky _____________________________________) v meste Charkov v roku 1833.

Poviedka sa považuje za akýsi umelecký manifest autora. Je napísaná vo forme burlesky a pramene folklóru prenikli do myšlienok osvietenstva. Humor má v diele dvojaký význam: na jednej strane je univerzálnym javom, na druhej výsmechom nevzdelanosti a nedokonalosti charakteristických pre vtedajšiu dobu. Autor sa vo forme poviedky či podobenstva snažil pokarhať kritikov, ktorí bez toho, aby ovládali ukrajinčinu, mali odvahu degradovať všetko napísané v tomto jazyku. Autor pri písaní poviedky sa inšpiroval anekdotou o Apellovi. Dielo dodnes vzbudzuje záujem ako realistické zobrazenie jarmoku a ako umelecké svedectvo o živote na Ukrajine začiatkom 19. storočia vďaka realistickému zobrazeniu jarmoku.

Dej poviedky je veľmi jednoduchý, ale nepresne štruktúrovaný. Odohráva sa na jarmoku v obci Lypci (v súčasnosti v centre Lypeckej obecnej teritoriálnej občiny Charkovského rajónu Charkovskej oblasti). Dôraz sa kladie na jednotlivé situácie, ktoré spája prostredie jarmoku.

Dej

Na jarmoku v obci Lypci maliar Kuzma Trochymovyč vystaví vlastnoručne namaľovaný portrét vojaka. Vojak na obraze sa podobá skutočnému natoľko, že priekupníčky dávajú Kuzmovi praclíky – dievčatá s ním flirtujú. Obuvník však príde na to, že obraz nie je úplne autentický kvôli zle namaľovaným vojenským čižmám. Takúto „kritiku“ maliar Kuzma Trochymovyč nielenže znesie, ale hneď aj čižmy upraví/opraví. Keď už však obuvník začína nachádzať (hľadať) chyby ešte aj na vojenskej uniforme, maliar už nemôže zniesť kritiku a odsekne: „Obuvník, drž sa svojho obuvníctva a do krajčírstva sa nemiešaj!“.

Portrét má v diele dvojakú funkciu. Na jednej strane predstavuje výtvor ľudového umenia vnímaný ako realita/realistický, zatiaľ čo z opačného pohľadu umelo kopíruje skutočnosť. Okrem toho vytvára mnoho komických situácií: čím dlhšie sa nachádza na jarmoku, tým viac ľudí sa zabáva, hoci portrét je príkladom ľudového umenia na vysokej úrovni. Namaľovaný vojak je vnímaný ako skutočný, ale javí sa ako dekorácia. Ľudia spočiatku vnímajú vojaka na obraze ako živú realitu a prichádzajú k nemu s darčekmi, ponukami.

Správanie postáv spája jedno – neochota vnímať videné ako umelecké dielo. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko tým zdôraznil (ja by som dal, hoci to nie je preklad: vyjadril) myšlienku, že nie každý je schopný správne ohodnotiť a vnímať umelecké diela na primeranej úrovní.

Kompozícia

Myšlienkovo-umelecký systém a žánrová štruktúra diela sú originálne. Poviedka má podobnú kompozíciu ako ľudová hra s vianočnou tematikou: tvorí ju 11 samostatný epizód, ktoré spája spoločná postava – Kuzma Trochymovyč. Spisovateľ zároveň vychádzal aj z ľudových rozprávok o rôznych príhodách hrdinu a z literárnych diel s reťazovou kompozíciou.

Hoci rozprávanie je blízke ústnej anekdote, je detailné, premyslené a má pomalé tempo. Rozprávač je zobrazený ako múdry a skúsený človek z ľudu s dobrou dušou/s dobrými úmyslami. Na začiatku poviedky je veľmi viditeľné používanie hovorového štýlu. V značnej miery sa v nej nachádzajú krátke, prerušované, opytovacie a rozkazovacie vety.

Autor dosiahol efekt živého rozhovoru s čitateľom vďaka opakovaným osloveniam. Dielo tvoria predovšetkým hovorové slová či zvraty a dialektizmy. Vzhľadom na burlesknosť diela sa využíva mnoho emocionálne-zafarbených frazeologizmov. Pri vyobrazení postavy samotného Kuzmu Trochymovyča je použitá groteska.

V diele je značný vplyv tradícií Ivana Petrovyča Kotľarevského.

Etnografia v diele

Autor v diele presne vystihol materiál, farbu a štýl oblečenia postáv z etnografického hľadiska. Avšak tieto podrobné opisy Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka vôbec nie sú v diele nadbytočné, pretože autor dokázal šikovne vyjadriť všetku polyfóniu davu ľudí (šum, krik), zmätok, pohyb či výraz. Toto všetko sa vytvára prostredníctvom opisu želaní, snahy niektorých postáv, ktoré sú čo najdetailnejšie zobrazené/vykreslené v zhone (v rozruchu) na jarmoku: Róm (cigán) a Rómka (cigánka) sa pokúšajú niekoho oklamať, priekupníčka sa usiluje výhodne predať svoj tovar, mládenci a dievčatá zažartovať či flirtovať (dvoriť sa). Matvij Špoň všetky peniaze zarobené z predaja soli používa na radovánky a na pijatiku, s radosťou robí výtržnosti. Každý kupec sa opreteky snaží chváliť svoj tovar.

Talentovane je opísaný obraz jarmoku na Ukrajine v období začiatku 19. storočia, ktorý vystihuje vizuálne aj zvukové obrazy, bohatstvo farieb života.

Preklad

Saldackyj patret (po slovensky _____________________________________)predstavuje prvé dielo Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka preložené do ruštiny. Autorom prekladu je Vladimir Ivanovič Daľ, ktorý ho pod pseudonymom Kozak Luganskij publikoval v časopise Sovremennik (po slovensky _____________________________________). Diela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka boli prezentovanné ako príklad vytvorenia národného koloritu.

Poviedka sa veľmi zapáčila Vissarionovi Grigorievičovi Belinskému už v origináli napísanom v ukrajinčine. Po tom, ako si ho druhýkrát prečítal už v preklade do ruštiny, kritik známy svojou náročnosťou napísal: „V konečnom dôsledku je táto románová novela rozhodne najlepšie dielo pána Osnovjanenka a s radosťou si ho prečítame znova.“.

Zdroje

• HONČAR, O. I.. Istorija ukrajinskoji literatury ХІХ stoliťťa. Kyjev : Lybiď, 2005. ISBN 966-06-0390-8.
• Г. Квітка-Основ'яненко.Маруся. Салдацький патрет / Григорій Квітка-Основ'яненко; післямова Ніни Бернадської. К. : Знання, 2009. — 136 с. — (Класна література). — ISBN 978-966-346-566-1
• Аксьонова Н., Домановський А. «…Аж у Липці»: побут слобожанського села першої третини ХІХ ст. в оповіданні Г. Ф. Квітки-Основ'яненка «Салдацький патрет» // Народознавчі зошити. 2020. № 2 (152). С. 450-460.

Konotopska viďma

Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) je realistická humoristicko-satirická fantastická románová novela ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1833 a bola publikovaná v roku 1837 v druhom diele zbierky Малоросійськіє оповідання (po slovensky _____________________________________) spisovateľa.

Konotopska viďma
Konotopska viďma
Autor	Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko
Pôvodný jazyk	ukrajinčina
Dátum 1. vydania originálu	1837
Literárne obdobie	Nová ukrajinská literatúra
Literárny smer	sentimentalizmus, realizmus
Literárny druh	epika
Literárny žáner	satricko-fantastická románová novela
Literárny portál

Témou románovej novely je príbeh o kozáckej staršine a o ukrajinskom panstve. Hlavnými postavami diela sú konotopský stotník Mykyta Ulasovyč Zabriocha, prefíkaný pisár Prokip Ryhorovyč Pistriak – typickí egoistickí predstavitelia staršiny a bosorka Javdocha Zubycha. Je inšpirovaná námetmi z reálneho života – takmer zdokumentovaných situáciách. Sú iba svojrázne vytvorené a vyznačujú sa satirickosťou s výrazným sociálnym zafarbením, čo ovplyvnilo jeho štýlové a kompozičné vlastnosti. Všetky kapitoly sa začínajú podobnými výrazmi – Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko takým spôsobom vyjadril svoj ironicko-kritický postoj k opisovanej vtedajšej realite. Výnimkou je iba záverečná kapitola, kde sa píše krátko o samotnom konci. Dej sa odohráva v meste Konotopa, ktoré upadá.

Dej

Konotopský stotník Mykyta Ulasovyč Zabriocha sedí „smutný a neveselý“. Včera sa uchádzal o Olenu. Zostal odmietnutý. Kým sedí v chate, prichádza k nemu pisár Prokip Ryhorovyč Pistriak so správou o počte kozákov v stotine. Tento počet označujú zárezy na dlhom prúte. Pisár však zlomí prút, aby ho mohol dotiahnuť do chaty, a preto dlho nemôže spočítať všetkých kozákov. Keď chyba vyjde najavo, Zabriocha vysmeje pisára pred stotinou, kvôli čomu sa Pistriak veľmi urazí. Po prepočítaní prichádza rozkaz z Černihovského pluku – ísť so stotinou do ťaženia. Avšak pisár odmieta vykonať rozkaz stotníka a radí mu začať „hon“ na bosorky, pretože v Konotope už dávno nepršalo.

Na druhý deň sa celé mesto vyberie k rybníku. Pisár zhromaždí viacero žien považovaných za bosorky. Previerka prebieha nasledovným spôsobom: ženu hodia do vody – pokiaľ sa potopí, nepovažuje sa za bosorku, ale, ak sa vynorí, je bosorka. Veľa žien zahynie vo vode, lebo ich nestihnú zachrániť. Preukáže sa, že čarodejnicou je Javdocha Zubycha. Práve ona spokojne pláva na vode. Rozzúrení muži ju začnú biť, ale Javdocha na nich pošle prízrak, preto dlho bijú brvno.

Javdocha sa hnevá na Zabriochu a na Pristriaka. Naopak oni k nej prichádzajú s darčekmi (každý sám). Prosia ju o pomoc. Bosorka čaruje tak, aby sa Olena zaľúbila do Zabriochu a túžila sa zaňho vydať. Demian Chaľavskyj sedí smutný a neveselý, keďže jeho osudová láska sa vydáva za stotníka. Chaľavskému sa zjaví Javdocha a ponúka mu pomoc. Aby sa Zubycha pomstila, zariadi to tak, že stotník sa ožení so Solochou. Olena sa vydá za Demiana Chaľavského. Zabriochu prepúšťajú zo stotiny kvôli nevykonaniu rozkazu (zúčastniť sa ťaženia na Černihiv). Prepustia aj Pistriaka, čo sa chcel stať stotníkom. Novým stotníkom sa stane Demian Chaľavskyj.

Autor v závere uvádza, že túto rozprávku mu povedal nebohý Panas Mesiura. Rozpráva o tom, aký má príbeh koniec: Chaľavskyj dlho nepôsobí ako stotník. Neprežíva šťastné manželstvo s Olenou, keďže bolo uzavreté vďaka mágii. Zabriocha a Pistriak sú potrestaní za topenie nevinných žien. Javdocha krátko po tom, ako Chaľavského degradovali z hodnosti stotníka, zomiera.

Postavy

• Mykyta Ulasovyč Zabriocha je lenivý, nevzdelaný, lživý, pyšný, hrubý, namyslený, naivný, dôverčivý, nedbalý, lakomý a voči ostatným ľahostajný onotopský stotník. Predstavuje satirický obraz kozáckej staršiny, čím autor kritizuje jej spôsoby vlády nad kozáctvom a nad roľníkmi. Je lenivec, čo dáva prednosť alkoholu, jedlu a snom. Od ostatných sa odlišuje nevzdelanosťou (vie počítať iba do tridsať). Pri riadení stotiny pôsobí bezradne a nekompetentne V plnej miere dôveruje Pistriakovi, čo dokazuje výrok stotníka: „Oj, pán pisár! Ja by som, azda pri všetkej úcte, narátal tak viac ako tridsať, neviem. Rátaj sám a rob, ako vieš, na to si pisár a ja potom všetko podpíšem, lebo sa som na to stotník, aby som nerátal, ale len podpisoval.“. V dôsledku svojej naivity uľahčuje realizáciu zákerného plánu Pistriaka – namiesto toho, aby sa zúčastnil výpravy podľa nariadenia z Černihova hľadá bosorky, čo podľa Pistriaka ukradli dážď – vydáva rozkaz topiť nevinné ženy. Má jediný cieľ – oženiť sa s Olenou Chorunživnou. Snaží sa získať jej bohatú usadlosť. Zabriocha je kvôli vlastnému prospechu schopný urobiť čokoľvek – napríklad aj masakru. Pôsobí arogantne – vyjadruje sa hrubo, nehanebne a hanlivo, k ľuďom v meste pristupuje povrchne – hľadí na nich zhora. Do veľkej miery používa frazeologizmy. ·  V mladosti ho volali Zabriošenko, funkciu nadobudol po svojom otcovi – Ulasovi Panasovyčovi Zabriochovi. Odvtedy spyšnel – správa sa povýšenecky k obyčajným ľuďom.
• Olena Josypivna Chorunživna je pracovitá, čestná, bohatá a krásna dcéra práporčíka, čo už nemá rodičov, iba brata. Dvorí sa jej Zabriocha.
• Prokip Ryhorovyč Pistriak je inteligentný, prefíkaný, bezočivý, zákerný, pomstychtivý, zištný, príživnícky stotnícky konotopský pisár i podvodník. Reprezentuje negatívne vlastnosti a črty kozáckej staršiny. Pýši sa svojím vzdelaním, aj keď jeho poznatky sú veľmi obmedzené, má pestré vyjadrovanie – používa staré cirkevné slovanizmy a kancelarizmy. Kedykoľvek bez ohľadu na to, či je to potrebné, sa usiluje ukázať svoju učenosť, aby dokázal ostatným, že je niečo viac. Svojím vyjadrovaním pripomína Pana Vozného Tetervakovského z divadelnej hry Ivana Petrovyča Kotľarevského – Natalka Poltavka (po slovensky _____________________________________). Podobne ako Zabriocha má sklon k alkoholizmu. Pristupuje kruto k sedliakom – žiada úplatky, zneužíva svoje postavenie a vysmieva sa im. Uchyľuje sa k rôznym podlým činom, keď zneužíva svoje služobné postavenie na vlastné záujmy – jeho jednotlivé pracovné záležitosti predstavujú preňho prostriedok na uskutočňovanie rozličných podvodov. Pri ich realizácii postupuje prefíkanejšie a zákernejšie ako Zabriocha – jeho bezprostredný nadriadený. Vo vzťahu k Zabriochovi pôsobí nečestne – ustavične sa ho usiluje podviesť, oklamať a vďaka nevzdelanosti ľahostajného stotníka sa mu to vždy ľahko podarí. Práve on poradí Mykytovi, aby nešiel s kozákmi na výpravu podľa rozkazu, ale namiesto toho sa zaoberal, podľa neho vážnejším, problémom – hľadaním bosorky, čo „ukradla dážď“ v meste Konotop. Ženy, ktoré ho odmietli a neuplácali alebo mu nevyhovujú a mu odporujú, považuje za bosorky. To predstavuje dôvod, prečo sa zúčastní na topení nevinných žien. Aféra sa nakoniec nepodarí – pozbavia ho funkcie kvôli snahe vplývať na nového stotníka.
• Javdocha Zubycha je rozhodná, odhodlaná, inteligentná, zištná, vynaliezavá, ľstivá, zákerná, pomstychtivá a podliezavá bosorka s nadprirodzenými schopnosťami. Na jednej strane je desivá a nebezpečná, z iného uhla pohľadu pôsobí ako dobrá a sympatická veľmi stará obyvateľka mesta Konotop. Ako bosorka sa už narodila – odjakživa pôsobí ako stará inteligentná päťdesiatročná žena. Má dobrý zmysel pre humor. Podľa rozprávania ľudí ako starena vyzerá cez deň, no počas západu slnka mladne, až sa o pol noci stane mladým zvodným dievčatkom. Keď omladne, oblečie si aj bielu košeľu, vrkoč si rozpustí ako dievča a ide do dediny dojiť kravy, ovce, kozy, kobyly, psy, mačky a v močiari žaby, jašterice, vretenice. Po nociach sa tiež zaoberá mastičkárstvom. Nad ránom sa opäť mení na starenu. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko sa pri vytvorení obrazu inšpiroval ľudovou tvorbou o čarodejniciach.
• Demian Omeľanovyč Chaľavskyj je syn sudcu a milý Oleny, čo nahradí Zabriochu na pozícii stotníka.
• Solocha je manželka Zabriochu považovaná za najškaredšie dievča v dedine.
• Vekla Štyrycha je boháčka, čo odmietla Pistriakovi poskytnúť peniaze, a preto patrí medzi obete topenia žien.
• Pazka je slúžka Zabriochu, ktorá patrí medzi obete topenia žien podozrivých z bosoráctva.
• Prizka Čyriačka je vdova, ktorá sa vyzná v bylinkách. Preto sa považuje za bosorku
• Demko Švanďura je starý muž.
• Symeon je učiteľ v miestnej cirkevnej škole, ktorý vo veľkej miere trestá deti tým, že musia chodiť do školy aj v sobotu. Je to alkoholik – pije pálenku.
• Kyryk je miestny starec.
• Chymka Riabokobylycha je stará klebetnica podozrivá z bosoráctva.
• Usťa Žolubycha je žena podozrivá z bosoráctva.
• Choma Kalyberda je starec, ktorý pri stretnutí so Zabriochom spomína na stotníka a jeho starého otca– Opanasa
• Talymin Levurda je muž, ktorý za Prokipom príde sám, aby preveril, či jeho žena je ozaj bosorka.
• Domacha Karľučkivna je žena nízkej postavy s dlhými nohami, ktorá patrí k obetiam topenia žien.

Kompozícia

Dielo sa skladá zo 14 kapitol a má záver (tzv. zakinčenije). Každá kapitola v románovej novele sa začína slovami smutnyj i neveselyj (po slovensky _____________________________________), ktoré sa stali okrídleným výrazom v ukrajinčine. Podľa tvrdenia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka v jednom z listov dielo napísal na základe ľudových rozprávaní a faktov o topení bosoriek.

Vlastnosti typické pre skoršie diela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka – emocionálne citoslovcia, vysvetlenia, rétorické otázky, obrátenie sa k čitateľovi... sa vyskytujú v diele Конотоп-ська відьма menej, autor sa skôr zameral na dialóg s majstrovskou individualizáciou postáv. Rozmanitejšie sú aj repliky a autorské poznámky, v ktorých je cítiť ironický podtón. Situácie sú poznačené satirickosťou a výrazným sociálnym zafarbením, čo ovplyvnilo štýl a kompozíciu diela. Nachádzajú sa v nej burleskné slová či zvraty ako aj porekadlá, jednotlivé často používané slovné spojenia zohrávajú rolu dodatočného umeleckého prostriedku, čo má za úlohu degradovať obrazy stotníka a pisára.

Prijatie

Jurij Hryhorij Hrabovyč (George G. Grabowicz) nazýva dielo Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) „či nie najlepším dielom ukrajinskej prózy ukrajinskej próze raného/začiatku 19. storočia“ a „jedným z najvýznamnejších diel v celej ukrajinskej próze 19. storočia“.

Filmové verzie/spracovania a inscenácie

Filmové verzie

• Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) je sovietsky televízny film/film-divadelné predstavenie, ktorý v roku 1987 natočilo štúdio Ukrtelefiľm.
• Viďma (po slovensky _____________________________________) je ukrajinský sovietsky film na motívy románovej novely Kontopska viďma z roku 1990, ktorý natočila Nacionaľna kinostudija chudožnich fiľmov imeni Oleksandra Dovženka a režisérkou bola Halyna Mykolajivna Šyhajeva.

Inscenácie

• Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) je opera, ktorú v roku 1982 uviedol Nacionaľnyj akademičnyj dramtyčnyj teatr imeni Ivana Franka a scénar napísal Bohdan Oleksijovyč Žoldak.
• Konotopska viďma (po slovensky _____________________________________) je muzikál-burleska, ktorú v roku 2016 uviedol Molodyj teatr a scenár napísal Bohdan Oleksijovyč Žoldak.

Zdroj

• KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij. Konotopska viďma [online]. ukrlit.org, 2016-03-12, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online. (po ukrajinsky).

Hryhoriy Hrabovych