Otvoriť hlavné menu
Náboženské symboly
1. riadok: kresťanstvo, judaizmus, hinduizmus
2. riadok: islam, budhizmus, šintoizmus
3. riadok: sikhizmus, bahaizmus, džinizmus

Religionistika, (z lat. religio – viera, náboženstvo) je humanitná vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom relígií (náboženstviev), kultov a mytologických predstáv predchádzajúcich vzniku náboženstva. Je súčasťou antropologických vied.

V úzkej súčinnosti s filológiou, klasickou filozofiou, etnografiou, kultúrnou antropológiou, históriou a archeológiou rekonštruuje a popisuje zaniknuté i prežívajúce náboženstvá a kulty, odhaľujúc tak informácie o povahe ľudského myslenia (hĺbková psychológia) a správania (sociálna interakcia).

Medzi základné oblasti skúmania religionistiky patria:

Stavovskou organizáciou zastrešujúcou profesionálnych religionistov a absolventov štúdia religionistiky je na území Slovenska Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev pri SAV.

Obsah

MetodológiaUpraviť

V religionistike sa využíva množstvo rôznorodých metód skúmania. Napríklad sa využívajú sociologické a historické metódy, indukcia a pozorovanie. Pod-odbory navyše využívajú vlastné špeciálne metódy, napr. psychológia náboženstva využíva fakty z osobných dotazníkov a pod. [1]

Východiska pre systematizáciu religionistiky je možné rozdeliť do troch skupín:[2]

  1. historická religionistika,
  2. komparatívna religionistika,
  3. kontextuálna religionistika.

Dôležitú pozíciu v rámci metodológie má fenomenologia náboženstva. Rozširuje sa využitie kognitívnej religionistiky.

Kvôli metodologickým problémom a v snahe napraviť isté nedostatky na Marburgskej konferencii International Association for the History of Religions v roku 1960 Zwi Werblowsky predniesol manifest piatich „základných minimálnych predpokladov“. Bola to kritika predovšetkým prístupu C. J. Bleekera a tiež snaha o zavedenie prístupu, ktorý by bol viac antropologický zameraný. Deklarácia Zwi Werblowského mala veľký ohlas. Podporil ju aj Mircea Eliade a tiež Kitagawa a Haehner. Metodologické problémy však boli až do stretnutia v Turku v roku 1973 prehliadané a neriešené.

Veľmi ostrou kritikou religionistiky sú názory Jonathana Smitha, ktorý odmieta aj samotný koncept náboženstva. Je známy výrokom: „Náboženstvo je výtvorom vedcových imaginatívnych aktov komparácie a generalizácie.“ Jedným z dôsledkov týchto a podobných vyhlásení je, že niektorí prívrženci Smithovho prístupu poňali jeho názory ako precedens k štúdiu všetkého čo sa ako náboženské javí. Náboženské javy teda nemusia byť vymedzené žiadnymi špecifikáciami a čokoľvek čo výskumník pojme ako náboženské môže skúmať religionistickou metodológiou.[3]

Externe odkazyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. DEMJANČUKOVÁ, Dagmar. Teorie a dějiny náboženství.. [s.l.] : Dobrá Voda, 2003. S. 9.
  2. HORYNA, Břetislav. Úvod do religionistiky.. Praha : OIKÚMENÉ, 1994. S. 55.
  3. ALLES, G. D.. Religious Studies: A Global View. New York : Routledge, 2008. S. 244.