Rigas Feraios, (novogr. Ρήγας Φεραίος), známy tiež ako Konstantinos Rigas (novogr. Κωνσταντίνος Ρήγας; * 1757, Feres – † 24. jún 1798, Belehrad) bol grécky vlastenec a básnik, kľúčová postava gréckeho národného obrodenia.

Rigas Feraios
Západná filozofia
Osvietenstvo
Rigas Feraios
Biografické údaje
Narodenie1757
Úmrtie24. jún 1798 (40-41 rokov)
Feres, Osmanská ríša
Dielo
Škola/tradíciaModerné grécke osvietenstvo
Oblasť záujmuĽudová suverenita, Občianske slobody, Právny štát, Náboženská sloboda, Občiansky nacionalizmus
PodpisRigas Feraios, podpis
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRigas Feraios
(multimediálne súbory na commons)

Už veľmi skoro vstúpil do štátnych, teda osmanských služieb. V Konštantínopole sa stal tajomníkom fanariota Alexandera Ypsilantisa, princa Valašska a Moldavska. V roku 1786 podobnú funkciu prijal u ďalšieho fanariota Nicholasa Mavrogenesa, takisto princa Valašska, sídliaceho avšak v Bukurešti.

Keď vypukla vojna medzi Tureckom a Ruskom v roku 1787, bol poverený kontrolou vojsk v Craiove. Tu vstúpil do blízkych a priateľských vzťahov s tureckým dôstojníkom menom Osman Passvan-Oglou (1758-1807), ktorý sa neskôr stal pašom Vidinu, a ktorý mal v jeho osude ešte zohrať dôležitú úlohu.

Po smrti svojho patróna Mavrogenesa, Rigas v Bukurešti slúžil nejaký čas ako tlmočník na francúzskom konzuláte. Okrem iného aj pre svoje sympatie k revolučnému Francúzsku. V tejto dobe napísal slávnu grécku verziu hymny Marseillaisa.

Bol tiež zakladateľom Hetaireia - spoločnosti, ktorá si dala za cieľ vybudiť grécky vlastenecký cit a poskytnúť Grékom zbrane a peniaze v boji za národnú slobodu proti Turkom, ktoré územie Grécka v tej dobe ovládali. Veril, že vplyv francúzskej revolúcie by sa mohol rozšíriť na Balkán a aj na Blízky východ. Okolo roku 1793 sa teda vybral do Viedne organizovať hnutie medzi deportovanými Grékmi.

Vo Viedni tiež hojne publikoval, najmä preklady do gréčtiny. Založil tu tiež po grécky písané noviny. Najväčšieho ohlasu však dosiahla zbierka národných piesní a básní, ktorá prebudila vlastenecké nadšenie po celom Grécku, hoci najmä až po Rigasovej smrti (prvé tlačené vydanie v Iasi roku 1814). Dôležité bolo, že nepísal v klasickej gréčtine, ktorá bola v tom čase už väčšine Grékov vzdialená a málo zrozumiteľná, ale v moderných živých dialektoch, takže vplyv jeho diel na rodiacu sa národné masy bol mimoriadny.

Vo Viedni Rigas zahájil tiež tajnú korešpondenciu s Napoleonom Bonapartom, ktorého obdivoval, a ktorému dokonca poslal krabičku na šnupavý tabak vyrobenú z koreňa stromu ktorý rástol pri Apolónovom chráme v Delfách. Avšak Rigasov krajan Demetrios Oikonomos Kozanites odovzdal doklady o komunikácií s Napoleonom rakúskej vláde, načo bol Rigas zatknutý v Terste a následne odovzdaný tureckým orgánom v Belehrade.

Okamžite po zatknutí sa pokúsil neúspešne o samovraždu. Potom začal v jeho prospech silne pracovať dávny priateľ, Passvan-Oglou. Snažil sa zaistiť jeho útek. Neskôr ponúkol výkupné 6000 britských libier. Osmanská vláda túto ponuku pravdepodobne chcela prijať, ale turecký paša v Belehrade vzal zákon do vlastných rúk. Nariadil Rīgasa s jeho spoločníkmi utopiť, ale tí pritom kládli taký odpor, že museli byť ešte pred vhodením do Dunaja zastrelení. Pred smrťou vraj Rigas zvolal: "Zasial som veľa semena. Prichádza hodina, kedy bude moja krajina žať slávne ovocie."[1]

Niekedy sa špekuluje o jeho arumunskom pôvode.

Dnes je Rigas Feraios pre Grékov národným hrdinom. Je po ňom pomenovaný futbalový klub Rigas Feraios FC. V rokoch 1996 - 2001 bol jeho portrét na dvestodrachmovej bankovke. Dnes je na desaťcentovej gréckej eurominci. V ankete Veľkí Gréci, ktorú roku 2009 usporiadala grécka stanica Skai TV, a ktorej cieľom bolo vybrať najväčšie osobnosti gréckej histórie, skončil na 30. mieste.

Referencie

upraviť
  1. https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Rhigas,_Constantine
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rigas Feraios na českej Wikipédii.