Otvoriť hlavné menu

Craiova (nem. Krajowa) je municípium v župe Dolj v Rumunsku. Je 6. najväčším mestom Rumunska, hlavným a najväčším mestom župy, v ktorej sa nachádza.

Craiova
mesto
Craiova colaj.jpg
Riaditeľstvo župy Dolj
ROU DJ Craiova CoA.png
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Stema judetului Dolj.svgDolj
Rieka Jiu
Najvyšší bod
 - výška 116 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 75 m n. m.
Rozloha 81,41 km² (8 141 ha)
Obyvateľstvo 269 506 (2011)
Hustota 3 310,48 obyv./km²
prvá písomná zmienka 225
Primátor Lia Olguța Vasilescu (USL)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 69900
Telefónna predvoľba +40x 51
Poloha mesta v župe Dolj
Poloha mesta v župe Dolj
Poloha mesta v Rumunsku
Poloha mesta v Rumunsku
Wikimedia Commons: Craiova
Webová stránka: Primaria Craiova
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Obsah

GeografiaUpraviť

  • Poloha

Mesto sa nachádza na juhu Rumunska na rieke Jiu na východe Rumunskej nížiny. Leží vo vzdialenosti 227 km od Bukurešti a 68 km od Dunaja.

  • Podnebie

Podnebie mesta je kontinentálne, typické pre nížiny v tejto oblasti. Priemerná ročná teplota kolíše medzi 10-11,5°C.

HistóriaUpraviť

Prvá písomná zmienkaUpraviť

Mesto sa po prvýkrát spomína spomína ako dácke sídlisko Pelendava na peutingerovej mape pochádzajúcej pravdepodobne z roku 225 n.l. Pelendava bola aj neskôr postavená rímska pevnosť, ležiaca neďaleko dnešného kláštora Coșuna, postaveného medzi rokmi 1442 -1443.

15.-17. storočieUpraviť

Na konci 15. storočia sa mesto stalo sídlom miestnych bojarov, a teda veľkým obchodným strediskom. Mesto bolo významné i po stránke strategickej, často sa oň viedli vojny.

18. storočieUpraviť

V roku 1735 žilo v meste len niečo cez 4000 obyvateľov, no napriek tomu bolo Craiova v tomto období významným centrom diania. Osemnáste storočie bolo v živote mesta asi najbúrlivejším storočím. Miestni bojari sa stretli s nepriateľstvom zo strany prvého fanariotského vládcu Rumunska Nicolae Mavrocordat. Po porážke Turkov a Požarevackom mieri v roku 1718 sa mesto stáva súčasťou Rakúskej ríše, ale už v roku 1726 sa začínajú vzbury voči Habsburskej nadvláde. Nespokojnosť bola spôsobená prevažne neprirodzene vysokými daňami. Habsburgovci sú napokon po neúspešných pokusoch nastoliť poriadok nútení opustiť región. V rokoch 1735-1770 je Craiova hlavným mestom regiónu, kde však vládne de facto anarchia. Po návrate do normálu v rokoch 1770-71 sa do Craiova presúvajú všetky právomoci hlavného mesta, pretože Bukurešť je obliehaná Turkami. Veľkými ranami pre mesto v tomto období bolo ničivé zemetrasenie roku 1790, morová epidémia 1795, veľký požiar 1796 a v neposlednom rade dobytie Tureckými vojskami pod vedením Pašu Vidin Pazvan-Oglu v roku 1806.

19. storočieUpraviť

 
Kostol sv. Demetera v Craiova francúzkeho archtekta André Lecomte du Nouy postavený 1889 - 1893

Na začiatku tohto storočia mesto zažíva obdobie nebývalého rozvoja. Prudko vzrastá množstvo remeselnej výroby a obchodu. Craiova sa stáva významným centrom administratívnym, kultúrnym i obchodným. Po mieri v Adrianopole (1829, ktorý ukončil Rusko-tureckú vojnu v 1828-29) nastáva v celom Rumunsku na mnoho rokov pokoj. Počas revolúcie 1821 sa mesto stalo základňou pandúrov pod vedením Tudora Vladimirescu. V roku 1848 tu žilo asi 20000 obyvateľov.

20. storočieUpraviť

Na konci 19. storočia bolo Craiova mesto s viac ako 40000 obyvateľmi, viacerými drobnými továrňami, mnohými obchodmi a remeselnými dielňami. Populácia však vzrástla, takže roku 1912 tu žilo 51404 obyvateľov. Bolo to po Bukurešti druhé najväčšie mesto vo vtedajšom Rumunsku. V roku 1913, za vlády Titu Majorescu bol v meste podpísaný Craiovský mier, znamenajúci koniec Balkánskych vojen. Prvú svetovú vojnu väčšina obyvateľov mesta, prirodzene nevnímala veľmi pozitívne. Keď Rumunsko v roku 1916 po dvoch rokoch neutrality vstúpilo do vojny, bolo Craiova už veľkým vojenským centrom. Tu bolo veliteľstvo rumunskej armády, ktorá v tej dobe čítala 134400 ľudí. Rumunská armáda však proti omnoho lepšie vyzbrojeným nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám nemala šancu. A tak už 21. novembra 1916 bolo mesto dobyté. Počas dvoch rokov nemeckej administrácie bola ekonomika mesta paralyzovaná. Ani v medzivojnovej dobe a v tesne povojnovom období sa mesto, ležiace v agrárnej oblasti (a vlastne v agrárnom Rumunsku) prakticky nerozvíjalo. Až v 60-tych rokoch minulého storočia sa začalo s masívnou socialistickou výstavbou, kedy sa prudko rozvinul miestny priemysel. Dnes je Craiova významné kultúrne, obchodné i administratívne stredisko Rumunska.

DemografiaUpraviť

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
89,48 %
Rómovia
  
1,96 %
Nezistené
  
8,24 %
Ostatné
  
0,29 %
z celkového počtu 269506 obyvateľov
Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
91,03 %
Nezistené
  
8,1 %
Ostatné
  
0,85 %
z celkového počtu 269506 obyvateľov
  • Historický vývoj demografie mesta
 
Sčítanie ľudu Národnostné zloženie
Rok Populácia Rumuni Maďari Nemci Židia Rómovia Ukrajinci Srbi Slováci Ostatné
1930 63 215 54 971 1 082 1 458 2 176 ? ? 216 ? ?
2002 302 601 292 487 218 173 37 8 820 32 34 5 300

DopravaUpraviť

Miestna dopravaUpraviť

Hromadnú dopravu v meste zabezpečujú tri električkové linky, dve rýchlodrážne linky a pätnásť autobusových liniek. Električky v meste premávajú od roku 1948.

Električkové linkyUpraviť

 
Autobus BMC na linke 6
 
Autobus Dacia na linke 29

Linka 100

 
Electroputere
 
Calea București
 
Piața Centrală
 
Craiovița Nouă
 
Peco Severinului

Linka 101

 
Ford Romania
 
Electroputere
 
Calea București
 
Piața Centrală
 
Craiovița Nouă
 
Peco Severinului
 
CLF (Izvorul Rece)

Linka 102

 
Ford Romania
 
Electroputere
 
Calea București
 
Piața Centrală
 
Craiovița Nouă
 
Peco Severinului
 
CLF (Izvorul Rece)
 
Termocentrala Ișalnița

Rýchlodrážne linkyUpraviť

Linka E1 tur

 
Stația 15
 
Stația 30 (Cinema)
 
Stația 10 (Orizont)
 
bloc 83
 
Unitatea Militară
 
Olimp
 
bloc F8
 
Complex Vechi
 
Gară (žel. stanica))
 
Bacriz
 
Rovine
 
Vamă Lăpuș
 
SUCPI
 
Pasaj Electro
 
Electroputere
 
MAT
 
Shell
 
Bănie
 
Spitalul Militar
 
IRA
 
Piața Chiriac
 
Confecții
 
Liceul de Artă
 
Stadion
 
Sfântul Dumitru
 
Agronomie
 
Obedeanu
 
Craiovița Veche
 
Compania de Apă
 
Casa Tineretului
 
Liceul de Chimie
 
Segarcea
 
Stația Racheta

Linka E1 retur (okružná)

 
Poștă
 
Stația 10 (Orizont)
 
Stația 30 (Cinema)
 
Segarcea
 
Liceul de Chimie
 
Casa Tineretului
 
Compania de Apă
 
Agronomie
 
Madona
 
Helin
 
Spitalul nr. 1
 
Confecții
 
Parc
 
Piața Chiriac
 
IRA
 
Spitalul Militar
 
Bănie
 
Shell
 
MAT
 
Electroputere
 
Pasaj Electro
 
IML
 
Vamă Lăpuș
 
Rovine
 
Bacriz
 
Gară (žel. stanica, nástupište 1)
 
Bloc 41
 
Bloc B2
 
Olimp
 
Unitatea Militară
 
Big Vechi
 
Poștă

Autobusové linkyUpraviť

  • 1 Gară (žel. stanica) - Olteț - PECO Romanești
  • 2b Cernele - Compania de Apă - Piața Centrală
  • 3b Craiovița Nouă - Olteț- IRA 8 - Banie
  • 4 Piața Centrală - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești - Făcăi
  • 5b Piața Centrală - Olteț - IRA 8 - ANL - Fântana Popova
  • 9 Craiovița Nouă - Teatrul Național - ELECTROPUERE - Aeroport - METRO
  • 10 Fântâna Popoveni - Spitalul nr. 1 - Râului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
  • 11 Rovine 2 - CLF - PECO Severinului - Casa Tineretului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
  • 13 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Casa Tineretului - Compania de Apă
  • 17 Gară (žel. stanica) - CET 2 - Șimnic
  • 20 Gară (žel. stanica)- Spitalul nr. 2 - Agronomie - Spitalul nr. 1 - Parcul Tineretului
  • 23b Piața Centrală - Bariera Vâlcii - Reforma Dezbenzinare
  • 24 PECO Romanești - Parc - Olteț - Siloz - Institut - Vama Lapus - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești
  • 25 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Olteț - Siloz - Bănie - Ford Romania - Selgros
  • 29b Bucovăț - Spitalul nr. 1 - Centru Olteț - Piața Centrală

Letecká dopravaUpraviť

V meste sa nachádza medzinárodné letisko Aeroportul Internațional Craiova, ktoré má s týmito leteckými spoločnosťami nasledovné spojenia:

  • WizzAir
    • Milano Bergamo od mája 2013
    • Londýn Luton od októbra 2013
    • Roma Ciampino
    • Bologna BLQ
    • Dortmund DTM
    • Barcelona El Prat BCN
  • CarpatAir
    • Roma Fiumicino - od júna 2013

Partnerské mestáUpraviť

VeľvyslanectváUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Craiova na rumunskej Wikipédii.