Craiova

	Craiova
	mesto
	Riaditeľstvo župy Dolj
	Erb
	Erb
Štát	Rumunsko
Župa	Dolj
Rieka	Jiu
Najvyšší bod
- výška	116 m n. m.
Najnižší bod
- výška	75 m n. m.
Rozloha	81,41 km² (8 141 ha)
Obyvateľstvo	269 506 (2011)
Hustota	3 310,48 obyv./km²
prvá písomná zmienka	225
Primátor	Lia Olguța Vasilescu (USL)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	69900
Telefónna predvoľba	+40x 51
	Poloha mesta v župe Dolj
	Poloha mesta v Rumunsku
	Wikimedia Commons: Craiova
	Webová stránka: Primaria Craiova
	Geografický portál

Craiova (nem. Krajowa) je municípium v župe Dolj v Rumunsku. Je 6. najväčším mestom Rumunska, hlavným a najväčším mestom župy, v ktorej sa nachádza.

Geografia

Poloha

Mesto sa nachádza na juhu Rumunska na rieke Jiu na východe Rumunskej nížiny. Leží vo vzdialenosti 227 km od Bukurešti a 68 km od Dunaja.

Podnebie

Podnebie mesta je kontinentálne, typické pre nížiny v tejto oblasti. Priemerná ročná teplota kolíše medzi 10-11,5°C.

História

Prvá písomná zmienka

Mesto sa po prvýkrát spomína spomína ako dácke sídlisko Pelendava na peutingerovej mape pochádzajúcej pravdepodobne z roku 225 n.l. Pelendava bola aj neskôr postavená rímska pevnosť, ležiaca neďaleko dnešného kláštora Coșuna, postaveného medzi rokmi 1442 -1443.

15.-17. storočie

Na konci 15. storočia sa mesto stalo sídlom miestnych bojarov, a teda veľkým obchodným strediskom. Mesto bolo významné i po stránke strategickej, často sa oň viedli vojny.

18. storočie

V roku 1735 žilo v meste len niečo cez 4000 obyvateľov, no napriek tomu bolo Craiova v tomto období významným centrom diania. Osemnáste storočie bolo v živote mesta asi najbúrlivejším storočím. Miestni bojari sa stretli s nepriateľstvom zo strany prvého fanariotského vládcu Rumunska Nicolae Mavrocordat. Po porážke Turkov a Požarevackom mieri v roku 1718 sa mesto stáva súčasťou Rakúskej ríše, ale už v roku 1726 sa začínajú vzbury voči Habsburskej nadvláde. Nespokojnosť bola spôsobená prevažne neprirodzene vysokými daňami. Habsburgovci sú napokon po neúspešných pokusoch nastoliť poriadok nútení opustiť región. V rokoch 1735-1770 je Craiova hlavným mestom regiónu, kde však vládne de facto anarchia. Po návrate do normálu v rokoch 1770-71 sa do Craiova presúvajú všetky právomoci hlavného mesta, pretože Bukurešť je obliehaná Turkami. Veľkými ranami pre mesto v tomto období bolo ničivé zemetrasenie roku 1790, morová epidémia 1795, veľký požiar 1796 a v neposlednom rade dobytie Tureckými vojskami pod vedením Pašu Vidin Pazvan-Oglu v roku 1806.

19. storočie

Kostol sv. Demetera v Craiova francúzkeho archtekta André Lecomte du Nouy postavený 1889 - 1893

Na začiatku tohto storočia mesto zažíva obdobie nebývalého rozvoja. Prudko vzrastá množstvo remeselnej výroby a obchodu. Craiova sa stáva významným centrom administratívnym, kultúrnym i obchodným. Po mieri v Adrianopole (1829, ktorý ukončil Rusko-tureckú vojnu v 1828-29) nastáva v celom Rumunsku na mnoho rokov pokoj. Počas revolúcie 1821 sa mesto stalo základňou pandúrov pod vedením Tudora Vladimirescu. V roku 1848 tu žilo asi 20000 obyvateľov.

20. storočie

Na konci 19. storočia bolo Craiova mesto s viac ako 40000 obyvateľmi, viacerými drobnými továrňami, mnohými obchodmi a remeselnými dielňami. Populácia však vzrástla, takže roku 1912 tu žilo 51404 obyvateľov. Bolo to po Bukurešti druhé najväčšie mesto vo vtedajšom Rumunsku. V roku 1913, za vlády Titu Majorescu bol v meste podpísaný Craiovský mier, znamenajúci koniec Balkánskych vojen. Prvú svetovú vojnu väčšina obyvateľov mesta, prirodzene nevnímala veľmi pozitívne. Keď Rumunsko v roku 1916 po dvoch rokoch neutrality vstúpilo do vojny, bolo Craiova už veľkým vojenským centrom. Tu bolo veliteľstvo rumunskej armády, ktorá v tej dobe čítala 134400 ľudí. Rumunská armáda však proti omnoho lepšie vyzbrojeným nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám nemala šancu. A tak už 21. novembra 1916 bolo mesto dobyté. Počas dvoch rokov nemeckej administrácie bola ekonomika mesta paralyzovaná. Ani v medzivojnovej dobe a v tesne povojnovom období sa mesto, ležiace v agrárnej oblasti (a vlastne v agrárnom Rumunsku) prakticky nerozvíjalo. Až v 60-tych rokoch minulého storočia sa začalo s masívnou socialistickou výstavbou, kedy sa prudko rozvinul miestny priemysel. Dnes je Craiova významné kultúrne, obchodné i administratívne stredisko Rumunska.

Demografia

Národnostné zloženie (2011)

Rumuni			89,48 %
Rómovia			1,96 %
Nezistené			8,24 %
Ostatné			0,29 %
z celkového počtu 269506 obyvateľov

Náboženské zloženie (2011)

Rumunská pravoslávna cirkev			91,03 %
Nezistené			8,1 %
Ostatné			0,85 %
z celkového počtu 269506 obyvateľov

Historický vývoj demografie mesta

Sčítanie ľudu		Národnostné zloženie
Rok	Populácia	Rumuni	Maďari	Nemci	Židia	Rómovia	Ukrajinci	Srbi	Slováci	Ostatné
1930	63 215	54 971	1 082	1 458	2 176	?	?	216	?	?
2002	302 601	292 487	218	173	37	8 820	32	34	5	300

Doprava

Miestna doprava

Hromadnú dopravu v meste zabezpečujú tri električkové linky, dve rýchlodrážne linky a pätnásť autobusových liniek. Električky v meste premávajú od roku 1948.

Električkové linky

Električková sieť mesta

Autobus BMC na linke 6

Autobus Dacia na linke 29

Linka 100

Legenda

Electroputere

Calea București

Piața Centrală

Craiovița Nouă

Peco Severinului

Linka 101

Legenda

Ford Romania

Electroputere

Calea București

Piața Centrală

Craiovița Nouă

Peco Severinului

CLF (Izvorul Rece)

Linka 102

Legenda

Ford Romania

Electroputere

Calea București

Piața Centrală

Craiovița Nouă

Peco Severinului

CLF (Izvorul Rece)

Termocentrala Ișalnița

Expresné autobusové linky

Linka E1 tur

Legenda

Stația 15

Stația 30 (Cinema)

Stația 10 (Orizont)

bloc 83

Unitatea Militară

Olimp

bloc F8

Complex Vechi

Gară (žel. stanica))

Bacriz

Rovine

Vamă Lăpuș

SUCPI

Pasaj Electro

Electroputere

MAT

Shell

Bănie

Spitalul Militar

IRA

Piața Chiriac

Confecții

Liceul de Artă

Stadion

Sfântul Dumitru

Agronomie

Obedeanu

Craiovița Veche

Compania de Apă

Casa Tineretului

Liceul de Chimie

Segarcea

Stația Racheta

Linka E1 retur (okružná)

Legenda

Poștă

Stația 10 (Orizont)

Stația 30 (Cinema)

Segarcea

Liceul de Chimie

Casa Tineretului

Compania de Apă

Agronomie

Madona

Helin

Spitalul nr. 1

Confecții

Parc

Piața Chiriac

IRA

Spitalul Militar

Bănie

Shell

MAT

Electroputere

Pasaj Electro

IML

Vamă Lăpuș

Rovine

Bacriz

Gară (žel. stanica, nástupište 1)

Bloc 41

Bloc B2

Olimp

Unitatea Militară

Big Vechi

Poștă

Autobusové linky

1 Gară (žel. stanica) - Olteț - PECO Romanești
2b Cernele - Compania de Apă - Piața Centrală
3b Craiovița Nouă - Olteț- IRA 8 - Banie
4 Piața Centrală - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești - Făcăi
5b Piața Centrală - Olteț - IRA 8 - ANL - Fântana Popova
9 Craiovița Nouă - Teatrul Național - ELECTROPUERE - Aeroport - METRO
10 Fântâna Popoveni - Spitalul nr. 1 - Râului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
11 Rovine 2 - CLF - PECO Severinului - Casa Tineretului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
13 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Casa Tineretului - Compania de Apă
17 Gară (žel. stanica) - CET 2 - Șimnic
20 Gară (žel. stanica)- Spitalul nr. 2 - Agronomie - Spitalul nr. 1 - Parcul Tineretului
23b Piața Centrală - Bariera Vâlcii - Reforma Dezbenzinare
24 PECO Romanești - Parc - Olteț - Siloz - Institut - Vama Lapus - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești
25 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Olteț - Siloz - Bănie - Ford Romania - Selgros
29b Bucovăț - Spitalul nr. 1 - Centru Olteț - Piața Centrală

Letecká doprava

V meste sa nachádza medzinárodné letisko Aeroportul Internațional Craiova, ktoré má s týmito leteckými spoločnosťami nasledovné spojenia:

WizzAir
- Milano Bergamo od mája 2013
- Londýn Luton od októbra 2013
- Roma Ciampino
- Bologna BLQ
- Dortmund DTM
- Barcelona El Prat BCN