Rudolf von Laban

Rudolf von Laban - "Lábán de Váralja " (maď. Rezső Laban de Váraljas; * 15. december 1879, Bratislava – † 1. júl 1958, Weybridge) bol slovensko-maďarský tanečník, choreograf, estetik, tanečný teoretik, filozof, jeden z priekopníkov moderného výrazového tanca, psychológie pohybu a pohybovej terapie.

Rudolf von Laban
slovensko-maďarský tanečník, choreograf, estetik, tanečný teoretik, filozof
Narodenie	15. december 1879 Bratislava, Slovensko
Úmrtie	1. júl 1958 (78 rokov) Weybridge, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Commons	Rudolf von Laban
Biografický portál

Život

Pochádzal zo šľachtickej rodiny, s francúzskymi koreňmi (de La Banne). Jeho otec bol významným dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády a dokonca guvernérom Bosny a Hercegoviny, kde tak Laban strávil časť detstva (inak predovšetkým vo Viedni). Rudolf sa mal stať dôstojníkom ako otec, ale z viedenskej vojenskej školy utiekol do Paríža, kde začal študovať architektúru na Écoles des Beaux Arts. Štúdium architektúry ho prinútilo zaoberať sa otázkou zlatého rezu a jeho vzťahu k ľudskému telu. Tým začal svoj záujem presúvať k umeniu.

Po smrti prvej ženy odišiel v tridsiatich rokoch do Mníchova, kde stretol tanečnicu Heidi Dzinkowsku, pod ktorej vplyvom sa začal venovať tzv. expresionistickému tancu (Ausdruckstanz). Otvoril si tiež prvú letnú školu tanca a umenia (1908 – 1914). So svojou druhou ženou Majou a jej piatimi deťmi pôsobil aj v umeleckej komúne v Monte Verita vo Švajčiarsku. Komúna však zanikla na začiatku prvej svetovej vojny. V roku 1915 teda presídlil do Zürichu, kde si založil tanečnú a pohybovú školu. Jeho cieľom nebolo len umenie, ale veril aj v terapeutické účinky tanca, najmä zborového. Navyše bol jeho systém napojený na mystiku, teozofiu, sufizmus a pod. Stal sa dokonca členom Crowleyho „templárskeho rádu“ Ordo Templi Orientis. Laban sa stal tiež priateľom švajčiarskeho psychológa Carla Gustava Junga a tiež Josepha Pilatesa, tvorcu známeho systému cvičenia pilates. Ich diela vzájomne rezonovali.

Od roku 1919 začali vznikať pobočky Labanovej školy po Európe (najmä. Taliansko, Francúzsko a stredná Európa). Laban prišiel aj s reformou notačného systému – s tzv. kinetografiou či „labanotaciou“. Je zhrnutá predovšetkým v knihe Kinetographie Laban z roku 1928. Ovplyvnila nielen moderný tanec a umeleckú avantgardu, ale aj štúdium neverbálnej komunikácie.

Po vojne pôsobil najmä v Nemecku. V rokoch 1930 – 1934 bol riaditeľom Spojených štátnych divadiel v Berlíne a bol tiež baletným majstrom Berlínskej štátnej opery. Koketoval pritom aj s nacistami, bol obzvlášť v priazni Josepha Goebbelsa. Zo svojich baletných kurzov vylúčil všetky „neárijske osoby“ a v roku 1934 bol menovaný riaditeľom Deutsche Tanzbühne. Goebbels ho dokonca poveril zostavením choreografie pre tisíc tanečníkov pre otvárací ceremoniál olympijských hier v Berlíne roku 1936. Ale skúšky choreografie Vom Tauwind und der Neuen Freude sa Goebbelsovi nepáčili, ideologické vyznenie bolo vraj zlé a choreografia bola zakázaná. Po tomto konflikte (po ktorom snáď Labanovi hrozilo aj zatknutie) odišiel do Francúzska, v roku 1938 potom do Anglicka.

Tu začal pracovať v tanečnej škole Kurta Joossa a Sigurda Leedera v Dartington Hall. Tu stretol Lisu Ullmannovú, ktorá sa stala jeho dlhoročnou spolupracovníčkou aj životnou partnerkou. K jeho britským žiakom patrili Mary Wigmanová alebo Sophie Taeuber-Arpová. Roku 1946 Laban s Ullmannovou presídlili do Manchesteru, kde dostali ponuku študovať a neskôr zreorganizovať pohyb robotníkov v továrni. Labanovi sa takto skutočne podarilo zvýšiť produktivitu práce. V Manchestri takisto otvorili Art of Movement Studio, kde opäť vyučovali moderný tanec. V roku 1953 ho presťahovali do Addelstonu.

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rudolf von Laban na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf von Laban

Externé odkazy

• Heslo v encyklopédii Britannica (po anglicky)
• Heslo Österreichisches Musiklexikon