San Gimignano

	San Gimignano
	Mesto
	Pohľad na mesto z neďalekého kopca
Štát	Taliansko
Región	Toskánsko
Provincia	Siena
Stred	324
- súradnice	43°28′00″S 11°03′V / 43,46667°S 11,050°V
Rozloha	138 km² (13 800 ha)
Obyvateľstvo	7 105 (2005)
Hustota	51,49 obyv./km²
Primátor	Giacomo Bassi
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	53037
Telefónna predvoľba	0577
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Historic Centre of San Gimignano
Typ pamiatky	kultúrna
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	1990 (#14)
Číslo	550
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	i, iii, iv
	Poloha mesta v Taliansku
	Wikimedia Commons: San Gimignano
	Webová stránka: http://www.comune.sangimignano.si.it
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 43°28′00″S 11°03′V / 43,46667°S 11,050°V

San Gimignano je mesto v Taliansku, v regióne Toskánsko a provincii Siena, známe svojou jednotnou stredovekou architektúrou a svojimi 15 vežami.

Svetové dedičstvo UNESCO

Stará časť mesta je od roku 1990 zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Dejiny upraviť

Začiatky tohto toskánskeho mestečka siahajú do 4. storočia pred Kr., kedy bola na mieste dnešného San Gimignana založená etruská osada pomenovaná Velathri podľa bohyne lesov. Za čias antického Ríma bolo známe ako Silvia. Svoje dnešné meno získalo až neskôr podľa svätého Geminiana, biskupa modenského, ktorý za ostrogótských vojen (6. storočie) zachránil mesto pred pustošením barbarským kráľom Totilom.

Ešte v 11. storočí bolo San Gimignano len malá dedinka so štyrmi domami, ale už o sto rokov neskôr sa z neho stala (1199) mestská komuna.

Mesto získalo svoje bohatstvo vďaka výhodnej polohe (nachádzalo sa na Via Francigena, obchodnej spojnici medzi Talianskom a Francúzskom), pestovaniu šafranu a tiež vinnej révy – odrody Vernaccia. Jednotlivé šľachtické rody stavali nielen honosné paláce, ale aj obranné veže – v 14. storočí ich tu stálo vyše sedemdesiat. Do dnešných čias sa zachovalo pätnásť. V tejto dobe tiež vznikla väčšina umeleckých diel nachádzajúcich sa v meste.

14. storočie bolo aj v znamení krvavých stretov medzi guelfmi z rodiny Ardinghelli (na strane pápeža) a ghibellinskými (procisárskymi) Salvuccii. Po takmer sto rokoch bojov požiadalo mesto o pomoc Florenciu. Florenťania prišli, nastolili poriadok, ale už neodišli. Sangimignanskí mešťania znášali nadvládu Florencie ťažko. Najviac ich postihli obchodné reštrikcie, ktoré zruinovali export. Aby zlomili akýkoľvek odpor, postavili Florenťania pevnosť Rocca

Mesto postupne upadalo, vďaka čomu sa paradoxne zachovalo v nezmenenej gotickej podobe, bez neskorších prístavieb. V 20. storočí sa stalo vyhľadávaným turistickým cieľom.

Pamiatky upraviť

fasáda baziliky

Bazilika Nanebovzatia Panny Márie
Palazzo Communale
Mestské opevnenie, tri brány a bašty
Paláce a veže
Piazza della Cisterna
Palazzo del Podesta
Zrušený románsky kostol San Francesco
Rocca, zrúcanina hradu s krásnou vyhliadkou

Bazilika Nanebovzatia Panny Márie upraviť

Bazilika je jedným z najkrajších príkladov románskej architektúry v Toskánsku. Bola vysvätená 21. decembra 1148 pápežom Eugenom III. Interiér baziliky je vyzdobený freskami od Benozza Gozzoliho, Bartola di Frediho a Taddea di Bartola. Najväčším pokladom baziliky je ale kaplnka Sv. Finy, miestnej svätice, s freskami Domenica Ghirlandaia.

Palazzo Comunale upraviť

Palazzo Comunale

V paláci, postavenom v roku 1288, sídlila mestská rada. Tento palác má tiež najvyššiu vežu v meste. Postaviť si vyššiu bol zločin. V paláci sa nachádza Danteho miestnosť pripomínajúca umelcov krátky pobyt v meste. Je vyzdobená freskami, z ktorých najväčšiu pozornosť si zaslúži Maesta zo 14. storočia od Lippa Memmiho, ktorá napodobňuje Martiniho fresku na radnici v Siene. V priestoroch paláca dnes sídli mestské múzeum.