Sekier (vrch v Javorí)

vrch v Javorí

Sekier (887,1 m n. m.[1]) je vrch v Javorí. Leží nad osadou Zaježová, približne 11 km južne od Zvolena.[2]

Sekier
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Zvolen
Obce Pliešovce, Sása
Pohorie Javorie
Podcelok Lomnianska vrchovina
Povodia Ipeľ, Hron
Nadmorská výška 887,1 m n. m.
Súradnice 48°28′52″S 19°14′48″V / 48,4812°S 19,2467°V / 48.4812; 19.2467
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zo Zaježovej (traverz)
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lomnianska vrchovina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a zasahuje na katastrálne územie obce Pliešovce a Sása.[4] Najbližším sídlom je na južnom úpätí ležiaca osada Zaježová (patriaca k obci Pliešovce), severne sa nachádza Kráľová (mestská časť Zvolena), východne leží Vígľašská Huta-Kalinka a západne Dobrá Niva.[2]

Opis upraviť

Sekier tvorí uzlový vrch, kde sa stretávajú tri horské hrebene; od juhu vedie rázsocha od Ježovej (781 m n. m.), od severovýchodu z Kozieho hrbu (892 m n. m.) a od severozápadu z masívu Lomného (908 m n. m.). Južne sa nachádza Priečne bralo (1 023 m n. m.) a Ježová, západne Štetka (771 m n. m.) a Tri vrchy (796 m n. m.), severne Lomné, Holý vrch (711 m n. m.) a Človekovo (844 m n. m.) a východným smerom Kozí hrb, Veľký Lysec (886 m n. m.) a Králikov vrch (918 m n. m.).[5] Vodu zo severných svahov odvádza potok Sekier do rieky Slatina, zo západných Lomniansky potok do Neresnice, obe v povodí Hrona. Juhovýchodné svahy odvodňujú prítoky riečky Krupinica do rieky Ipeľ.[2] Na vrchol nevedie značená trasa.

Výhľady upraviť

Vrcholová časť Sekiera je pokrytá súvislým, miestami mladým lesným porastom, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných miest s nižšou vegetáciou a odlesnených častí možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež časť Štiavnických vrchov, Vtáčnika, Kremnických vrchov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Poľany.[6]

Prístup upraviť

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no osadou Sekier prechádza   žlto značný chodník zo Zaježovej do osady Kráľová, z ktorej sa dá odbočiť a po hrebeni prejsť na vrch Sekier.[2]

Referencie upraviť

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť