Otvoriť hlavné menu

Senát Parlamentu Českej republiky je horná komora Parlamentu Českej republiky.

Senát
Parlamentu Českej republiky
Senát Parlamentu České republiky
Senate of the Czech Republic Logo.svg
ŠtátČesko
Typhorná komora
Vedenie
PredsedaJaroslav Kubera (ODS)
1. podpredsedaJiří Růžička
(nestr. za TOP 09 a STAN)
PodpredsedoviaMiluše Horská
(nestr. za KDU-ČSL a NK)
Jan Horník (STAN)
Milan Štěch (ČSSD)
Zloženie
Počet senátorov81
Czech Republic Senate - October 2018.svg
Politické subjektyKoalícia (20)

██ ČSSD (13)

██ ANO (7)

Opozícia (61)

██ ODS (18)

██ STAN (18)

██ KDU-ČSL (15)

██ SEN 21 (6)


██ nezávislí (2)

██ S.cz (1)

██ „OSN“ (1)

Voľby
Posledné voľby
10. – 11. október 2014
7. – 8. október 2016
5. – 6. október 2018
Nasledujúce voľby
2020
Miesto zasadania
Prag Wallensteinpalatset.JPG
Valdštejnský palác, Malá Strana, Praha
Senát
Externé odkazy
Web stránkyhttps://www.senat.cz
Wikimedia CommonsSenát Parlamentu Českej republiky
(multimediálne súbory)
Politika v Česku

Coat of arms of the Czech Republic.svg

Ústava Českej republiky
Ústavní činitelia

Prezident republiky: Miloš Zeman
Predseda Senátu: Jaroslav Kubera
Predseda PS: Radek Vondráček
Predseda vlády: Andrej Babiš


Parlament:
Senát  · Poslanecká snemovňa


Vláda Českej republiky

Politické strany v Parlamente
Politické strany v Senáte
Koalícia:
ANO · ČSSD

Opozícia:
ODS · STAN · TOP 09 · Ostravak
Občania patrioti · Starostovia pre Liberecký kraj
MHS · KDU-ČSL · Zelení · SEN 21
Piráti · S.cz · „OSN“

Politické strany v Poslaneckej snemovni
Koalícia:
ANO · ČSSD

Podporovaná:
KSČM
Opozícia:
ODS · Piráti · SPD · KDU-ČSL · TOP 09 · STAN

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Zoznamové články
Zoznam prezidentov Česka
Zoznam predsedov Senátu
Zoznam predsedov Poslaneckej snemovne
Zoznam predsedov vlád Česka
Zoznam politických strán v Česku

Jeho postavenie je upravené v Ústave Českej republiky z roku 1992. V Senáte zasadá 81 senátorov, ktorí sú volení na 6 rokov. Senát je nerozpustiteľný, každé dva roky sa volí tretina senátorov. Súčasťou sídla Senátu je podľa zákona č. 59/1996 Sb. areál Valdštejnského paláca spolu s Valdštejnskou záhradou, Valdštejnskou jazdiarňou a Kolovratským palácom a Malým Fürstenberským palácom.

PrávomociUpraviť

Právomoc prerokúvania zákonovUpraviť

Senát Parlamentu Českej republiky prerokúva návrhy zákonov, ktoré mu postúpila Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Návrh zákona, ktorý vzišiel z dolnej komory Senát môže:

  • schváliť – návrh zákona je schválený a postúpený prezidentovi Českej republiky
  • zamietnuť – návrh zákona je vrátený Poslaneckej snemovni, ktorá môže veto Senátu prelomiť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, t. j. 101 hlasmi. Prehlasovanie Senátu nie je možné pri ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o styku oboch parlamentných komôr a pri niektorcýh medzinárodných zmluvách
  • vrátiť s pozmeňujúcimi návrhmi do Poslaneckej snemovne – tá o návrhu hlasuje v znení navrhnutom Senátom, ak návrh neschváli jednoduchou väčšinou, hlasuje o návrhu v pôvodnom znení, na schválenie pôvodného znenia je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, t. j. 101
  • vyjadriť vôľu zákonom sa nezaoberať – návrh zákona je schválený a postúpený prezidentovi Českej republiky
  • nevyjadriť sa – ak sa Senát do 30 dní od postúpenia návrhu zákona Poslaneckou snemovňou nevyjadrí, návrh zákona je schválený a postúpený prezidentovi Českej republiky

Senát má právo zákonodárnej iniciatívy, a teda môže Poslaneckej snemovni predkladať vlastné návrhy zákonov.

Právomoc vydávania zákonných opatreníUpraviť

V prípade rozpustenia Poslaneckej snemovne Senát prijíma v naliehavých záležitostiach namiesto zákonov zákonné opatrenia, ktoré môže predkladať len vláda, a ktoré musia byť schválené na prvej schôdzi novozvolenej Poslaneckej snemovne, inak prestávajú byť platné. Zákonné opatrenia nie je možné prijímať vo veciach Ústavy, štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, volebného zákona a niektorých medzinárodných zmlúv.

Právomoc podania žaloby na prezidenta republikyUpraviť

Podľa článku 65, odseku 2 Ústavy Českej republiky môže Senát Parlamentu Českej republiky podať Ústavnému súdu Českej republiky žalobu na prezidenta Českej republiky za:[1]

  • velezradu – rozumie sa konanie prezidenta republiky smerujúce proti zvrchovanosti a celistvosti republiky, ako i proti jej demokratickému poriadku
  • hrubé porušenie Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku

Ústavný súd môže na základe ústavnej žaloby Senátu rozhodnúť o tom, že prezident republiky stráca prezidentský úrad a spôsobilosť ho znovu nadobudnúť.[1]

Podľa článku 65, odseku 3 Ústavy Českej republiky je na prijatie takej žaloby Senátom je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov. Na to, aby bola žaloba podaná je potrebný aj súhlas Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, tam musí s návrhom súhlasiť aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov, t.j. 120. Ak Poslanecká snemovňa nevysloví súhlas do troch mesiacov odo dňa, kedy ju oň Senát požiadal, platí, že súhlas nebol daný.[1]

V prípade, že Parlament takú žalobu podá, Ústavný súd v zmysle § 97 ods. 2 zákona 182/1993 o Ústavnom súde o nej rozhodne prednostne.[2]

Neverejné rokovanie o žalobeUpraviť

Podľa § 139 zákona 107/1999 Zb. o rokovacom poriadku Senátu v znení neskorších predpisov je rokovanie o návrhu Ústavnej žaloby a o návrhu na jej odvolanie neverejné. Pri rokovaní o návrhu ústavnej žaloby je možné podávať návrhy len na schválenie alebo zamietnutie. O návrhoch sa hlasuje verejne podľa mien.[3]

Podľa § 136 zákona 107/1999 Zb. o rokovacom poriadku Senátu v znení neskorších predpisov prebieha rokovanie o žalobe takto:[3]

  1. Návrh ústavnej žaloby môže predložiť najmenej jedna tretina senátorov.
  2. Návrh ústavnej žaloby musí obsahovať presne opísané konanie, ktorým sa mal prezident republiky dopustiť velezrady alebo hrubého porušenia Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku, spolu s uvedením dôkazov, o ktoré sa má žaloba Senátu opierať.
  3. Návrh ústavnej žaloby sa predkladá organizačnému výboru a nie je možné ho vziať späť.
  4. Organizačný výbor môže vrátiť návrh ústavnej žaloby predkladateľom na dopracovanie náležitostí podľa odstavca 2. Dopracovaný návrh už nie je možné znovu vrátiť.
  5. Organizačný výbor k návrhu ústavnej žaloby prijme stanovisko pre Senát, v ktorom odporučí návrh schváliť alebo zamietnuť a zároveň odporučí predsedovi Senátu zaradiť ho do programu najbližšej schôdze Senátu

Žalovaní prezidentiUpraviť

Rozličné právomociUpraviť

Voľby do SenátuUpraviť

 
Senátne voľby 2016 v Olomouci

Voľby sa v zmysle čl. 18, ods. 2 Ústavy Českej republiky konajú tajným hlasovaním na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva podľa dvojkolového väčšinového systému. Vyhlasuje ich v zákonom stanovených lehotách prezident Českej republiky.[1]

Hlasovanie prebieha v 81 obvodoch (každé 2 roky v tretine obvodov), ktoré sú jednomandátové a vymedzené zákonom. Za každý obvod je zvolený kandidát, ktorý v prvom kole voľby získal aspoň 50% hlasov, a ak nezískal žiaden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov v prvom kole, koná sa kolo druhé. Do druhého kola postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. V druhom kole sa senátorom stane kandidát s vyšším počtom hlasov.

V prípade uprázdnenia alebo neobsadenia niektorého senátorského miesta sa v danom obvode konajú doplňovacie voľby.

Podľa Ústavy Českej republiky môže byť do Senátu zvolený každý občan, ktorý má právo voliť a dosiahol vek 40 rokov. Voliť do Senátu môže každý občan, ktorý je starší 18 rokov.[1]

FunkcionáriUpraviť

 
Jaroslav Kubera, predseda Senátu

Predseda SenátuUpraviť

Preseda Senátu zastupuje Senát Parlamentu Českej republiky navonok. Je po prezidentovi druhým najvyšším ústavným činiteľom Česka. Medzi jeho právomoci patrí:

  • Zvolávanie, otváranie, riadenie, prerušovanie a ukončovanie schôdzí Senátu
  • Podpisovanie uznesení Senátu
  • V prípade rozpustenia Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky podpisovanie zákonných opatrení Senátu
  • V prípade neobsadej funckie prezidenta Českej republiky a zároveň rozpustenej Poslaneckej snemovne vykonáva časť prezidentských právomocí, ktoré sú zverené predsedovi Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky

Je volený Senátom vždy po voľbách do jednej tretiny Senátu. Disponuje jedným zo siedmich kľúčov, ktoré sú potrebné na otvorenie dverí do Korunnej komory katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha, kde sú uložené české korunovačné klenoty.

Do rúk predsedu Senátu skladá sľub novozvolený prezident.

Súčasný predseda Senátu je pre 12. funkčné obdobie hornej komory Jaroslav Kubera z Občianskej demokratickej strany, ktorý bol zvolený na schôdzi Senátu 14. novembra 2018.

Podpredsedovia SenátuUpraviť

Podpredsedovia Senátu zastupujú predsedu v poradí im určenom a striedajú sa pri riadení schôdzí. Jeden z nich je spravidla označovaný ako 1. podpredseda, aj keď Ústava Českej republiky ani rokovací poriadok Senátu takýto pojem narozdiel od Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nepoznajú.

Súčasný prvý podpredseda Senátu je:

Súčasní podpredsedovia Senátu sú:

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e Ústava České republiky [online]. www.psp.cz, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
  2. PASEKOVÁ, Eva. Česká justice [online]. 2017-05-09, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b Zákon 107/1999 Sb. ze dne 11. května 1999 o jednacím řádu Senátu [online]. www.senat.cz, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
  4. ZEL. Senát schválil ústavní žalobu na prezidenta Klause pro velezradu. Pro bylo 38 senátorů [online]. Hospodářské noviny, 2013-03-04, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
  5. Ústavní soud zastavil řízení o velezradě bývalého prezidenta Václava Klause - aktualizováno [online]. www.usoud.cz, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online.
  6. USNESENÍ Ústavního soudu [online]. [Cit. 2019-07-27]. Dostupné online.
  7. ČESKÁ TELEVIZE. Senát schválil návrh ústavní žaloby na prezidenta Zemana [online]. ČT24 - Nejdůvěryhodnější zpravodajský web v ČR - Česká televize, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť