Skylab 4

Skylab 4 (alebo tiež SL-4 a SLM-3) bol americký pilotovaný kozmický let v rámci programu Skylab. Skylab 4 vyštartoval 16. novembra 1973 z Kennedyho vesmírneho strediska k vesmírnej stanici Skylab, prvej vesmírnej stanici USA na nízkej obežnej dráhe Zeme. Úlohy letu sa rozšírili o sledovanie Kométy Kohoutek a došlo tiež k predĺženiu misie oproti pôvodnému plánu. Astronauti pracovali na stanici až do februára 1974, kedy sa vrátili späť na Zem. Vo svojej dobe boli svetovými rekordmanmi v dĺžke pobytu vo vesmíre.

Skylab 4

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Skylab 4
COSPAR ID:	1973-090A
Veliteľský modul:	CM-118
Servisný modul:	SM-118
Nosná raketa:	Saturn IB SA-208
Posádka:	3
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B)
Štart:	16. november 1973, 14:01:23,471 UTC
Pristátie:	8. február 1974, 15:16:54 UTC severná oblasť Tichého oceánu; 289 km juhozápadne od San Diega 31°18′12″S 119°48′12″Z
Trvanie:	84 dní, 1 hodina, 15 minút, 32 sekúnd
Počet obehov:	1 214
Apogeum:	437 km
Perigeum:	422 km
Doba obehu:	93,11 minút
Inklinácia:	50,04°
Vzdialenosť:	55 500 000 km
Cieľ spojenia:	Skylab
Spojenie:	16. november 1973, 21:55:00 UTC
Odpojenie:	8. február 1974, 02:33:12 UTC
Hmotnosť:	pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: Carr, Gibson a Pogue
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Skylab 3
Kozmonautický portál

Posádka

• Gerald P. Carr (1), veliteľ
• Edward G. Gibson (1), vedecký pilot
• William R. Pogue (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Vance D. Brand, veliteľ
• William B. Lenoir, vedecký pilot
• Don L. Lind, pilot

Podporná posádka

• Robert L. Crippen
• Henry W. Hartsfield, Jr.
• Bruce McCandless II
• Story Musgrave
• Russell L. Schweickart
• William E. Thornton
• Richard H. Truly

Priebeh letu

Misia Skylab 4 mala pôvodne odštartovať 9. novembra 1973. Následne sa termín štartu posunul na 11. novembra a potom sa ustálil na 10. novembra. Na štartovacom komplexe 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku sa pripravovala nosná raketa Saturn IB. V priebehu príprav sa objavili menšie problémy, ktoré sa však podarilo vyriešiť. Jedným z problémov bola vlasová trhlinka na jednom zo stabilizátorov pri päte rakety, ktoré slúžili nielen na aerodynamickú stabilizáciu, ale na ich základniach spočívala aj váha celej rakety na rampe. Trhlinu sa podarilo opraviť a už to vyzeralo, že je po problémoch. Dňa 6. novembra prebiehala v Kennedyho vesmírnom stredisku po simulácii predštartovného odpočtu inšpekcia Saturnu IB určeného pre misiu Skylab 4. Pri podrobnej prehliadke však technici narazili na ďalšie trhliny. Celkovo ich bolo štrnásť a nachádzali sa na úchytkách všetkých ôsmich stabilizátorov, pričom najdlhšia merala 3,8 cm. Ich pôvod sa podarilo určiť veľmi rýchlo. Nosná raketa bola na rampu vyvezená už 14. augusta, vtedy ako možný záchranný prostriedok pre misiu Skylab 3. Po skončení krízy už nedošlo k jej návratu späť do montážnej haly Vehicle Assembly Building (VAB), a to kvôli úspore času a prostriedkov. Tri mesiace na čerstvom oceánskom vzduchu tak len prispeli k únave kovového materiálu, ktorý musel podopierať 70 až 600 ton (podľa toho, či bola raketa prázdna, alebo natankovaná). Nezostávalo nič iné než odložiť štart, kým sa vymení všetkých osem stabilizátorov. Predbežný nový dátum štartu bol stanovený na 15. novembra, ale nakoniec sa kvôli zdržaniu počas výmeny stabilizátorov ešte posunul o jeden deň.

Štart misie Skylab 4, 16. november 1973

Misia Skylab 4 nakoniec úspešne odštartovala v piatok 16. novembra 1973 o 09:01:23,471 miestneho času (14:01:23,471 svetového času) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. K spojeniu s vesmírnou stanicou Skylab obiehajúcou vo výške 430 km došlo po sérii manévrov ešte v ten istý deň o 21:55:00 UTC. Po odpočinku začali astronauti na stanicu prenášať 850 kg užitočného zaťaženia a zapínať jej systémy. Astronaut Pogue zvracal a posádka sa to snažila zatajiť riadiacemu stredisku. Neuvedomili si však, že celá ich konverzácia sa nahrávala na palubný magnetofón a počas ich spánku sa automaticky odvysielala do strediska. Prekvapeného veliteľa Carra potom skritizoval Alan Shepard, ktorý bol v tom čase riaditeľom operácií letových posádok pre vesmírnu stanicu Skylab. Carr ale priznal svoju chybu. Zdravotný stav všetkých astronautov sa však čoskoro upravil. Dňa 20. novembra astronauti doplnili kvapalinou poškodený chladiaci systém, pričom oprava trvala 5,5 hodiny. Výstup astronautov Gibsona a Pogueho bol povolený 22. novembra, pričom trval 6 hodín a 33 minút a okrem bežnej výmeny kaziet (tiež dosiek citlivých na X-lúče pre pozorovanie Kométy Kohoutek) čiastočne opravili anténu mikrovlnného detektora a snímali okolie stanice. Dňa 23. novembra prestal pracovať jeden z gyroskopov používaných na zmenu orientácie stanice v priestore. Astronauti tak museli obmedziť snímkovanie Zeme, ktoré vyžadovalo neustále natáčanie stanice. Dňa 24. novembra posádka vykonala korekciu dráhy manévrovacími tryskami dopravnej kozmickej lode Apollo. Potom nasledovala výmena jednej z obrazoviek riadiaceho panela slnečného ďalekohľadu ATM. Posádka pozorovala báriový oblak vypustený raketou Black Brant nad Aljaškou 27. novembra. Z troch laserových lúčov vyslaných z Goddardovho centra pre vesmírne lety však zazreli len jeden. Nasledujúci deň posádka získala prvé snímky Kométy Kohoutek. Dňa 19. decembra sa prejavilo kolísanie v ďalšom z dvoch zostávajúcich gyroskopov, sprevádzané počuteľným šramotom (zrejme sa zadrelo ložisko).

Vesmírna stanica Skylab fotografovaná posádkou misie Skylab 4 pri odlete, 8. február 1974

V priebehu 24. decembra astronauti sledovali čiastočné zatmenie Slnka a v nasledujúci deň vystúpili Carr a Pogue zo stanice, aby mohli fotografovať Kométu Kohoutek. Napriek problémom s klimatizáciou skafandrov bol výstup predĺžený na 7 hodín. Kométa 28. decembra preletela vo vzdialenosti 21 miliónov km od Slnka, pričom ju automaticky sledovali prístroje stanice. Astronauti Carr a Gibson sledovali kométu ešte pri ďalšom výstupe zo stanice 29. decembra, ktorý trval 3,5 hodiny. V čase od 15. do 19. januára 1974 stanica vôbec nevstupovala do zemského tieňa, čo vyvolalo určité zvýšenie teploty na palube. Poruchy na druhom gyroskope sa opäť prejavili 22. januára, a preto sa uvažovalo o skrátení letu a opäť sa obmedzilo snímkovanie Zeme. Niekoľkokrát sa vyskúšala manévrovacia jednotka AMU, ktorá sa preverovala už predchádzajúcou posádkou. Astronauti nakoniec dostali povolenie dokončiť celý plánovaný let. Posledný výstup do otvoreného vesmíru trvajúci 4,5 hodiny začali Carr s Gibsonom 3. februára o 15:19 UTC. Vyňali posledné kazety s filmom (asi 38 000 snímok Slnka a kométy), demontovali niektoré detektory a skúmali zamorenie okolia stanice. Korekciou vykonanou tryskami dopravnej lode Apollo 6. februára sa zvýšilo apogeum obežnej dráhy na 456 km, čo malo zvýšiť životnosť stanice z pôvodných 5 na 6 až 8 rokov. Po prenesení všetkých získaných materiálov (75 000 snímok z ATM, 17 000 snímok Zeme, 30 km magnetofónových pások, biologických a iných materiálov) astronauti prestúpili do dopravnej lode Apollo a 8. februára o 02:33:12 UTC sa oddelili od stanice. Vykonali ešte záverečnú inšpekciu Skylabu a ešte v ten istý deň o 15:16:54 UTC veliteľský modul misie Skylab 4 v poriadku pristál na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 289 km juhozápadne od San Diega a 5,2 km od hliadkujúcej lietadlovej lode USS New Orleans, ktorá neskôr vyzdvihla kabínu s astronautmi. Ich zdravotný stav bol po rekordnom lete opäť lepší ako u predchádzajúcich posádok. Išlo o predposledný let kozmickej lode Apollo.

Parametre misie

• Hmotnosť:
  • veliteľského/servisného modulu (CSM): 20 847 kg
• Preletená vzdialenosť: 55 500 000 km
• Perigeum: 422 km
• Apogeum: 437 km
• Inklinácia: 50,04°
• Perióda: 93,11 minút
• Spojenie so stanicou: 16. november 1973 – 21:55:00 UTC
• Odpojenie: 8. február 1974 – 02:33:12 UTC
• Doba spojenia: 83 dní, 4 hodiny, 38 minút, 12 sekúnd

Výstupy do otvoreného vesmíru (EVA)

• Gibson a Pogue – EVA 1
  • Začiatok: 22. november 1973, 17:42 UTC
  • Koniec: 23. november, 00:15 UTC
  • Trvanie: 6 hodín, 33 minút
• Carr a Pogue – EVA 2
  • Začiatok: 25. december 1973, 16:00 UTC
  • Koniec: 25. december, 23:01 UTC
  • Trvanie: 7 hodín, 1 minúta
• Carr a Gibson – EVA 3
  • Začiatok: 29. december 1973, 17:00 UTC
  • Koniec: 29. december, 20:29 UTC
  • Trvanie: 3 hodiny, 29 minút
• Carr a Gibson – EVA 4
  • Začiatok: 3. február 1974, 15:19 UTC
  • Koniec: 3. február, 20:38 UTC
  • Trvanie: 5 hodín, 19 minút

Galéria

• 
  William Pogue (vľavo), Edward Gibson (v strede) a Gerald Carr (vpravo) na tlačovej konferencii v Stredisku pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center) v Houstone
• 
  Posádka v kabíne veliteľského modulu počas príprav na let Skylab 4
• 
  Vývoz nosnej rakety Saturn IB z montážnej haly VAB k štartovacej rampe
• 
  Gibson (vľavo), Carr (v strede) a Pogue (vpravo) pózujú pred raketou Saturn IB
• 
  Posádka pred odletom z Houstonu do Kennedyho vesmírneho strediska
• 
  Saturn IB na štartovacom komplexe 39B ráno v deň štartu
• 
  Posádka misie Skylab 4 pri raňajkách v deň štartu
• 
  Carr, Gibson a Pogue začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39B
• 
  Štart nosnej rakety Saturn IB s misiou Skylab 4
• 
  Pohľad na vesmírnu stanicu Skylab počas príletu misie Skylab 4
• 
  Jedna z figurín, ktoré na palube stanice zo žartu rozmiestnila predchádzajúca posádka misie Skylab 3 pre svojich nasledovníkov
• 
  Carr (dole) a Pogue (hore) predvádzajú stav beztiaže na palube stanice Skylab
• 
  Pogue (vľavo) a Carr (vpravo) na palube Skylabu
• 
  Gibson pri ovládacom paneli ďalekohľadov ATM
• 
  Gibson prechádza cez prielez
• 
  Slnečná erupcia zachytená posádkou misie Skylab 4
• 
  Vianočný stromček zhotovený z obalov na potraviny. Hviezda na jeho špici znázorňuje kométu Kohoutek
• 
  Kométa Kohoutek fotografovaná pomocou ultrafialovej elektrografickej kamery počas výstupu do otvoreného vesmíru
• 
  Pohľad na severovýchodnú časť USA zo stanice Skylab počas misie Skylab 4
• 
  Polostrov Florida pri pohľade zo Skylabu
• 
  Gibson počas posledného výstupu do otvoreného vesmíru
• 
  Kozmická loď Apollo pripojená ku stanici Skylab
• 
  Skylab fotografovaný posádkou misie Skylab 4 pri odlete
• 
  Pristátie veliteľského modulu misie Skylab 4 v Tichom oceáne
• 
  Po pristátí sa veliteľský modul na chvíľu preklopil špicom dole
• 
  Záchranné operácie po pristátí
• 
  Posádka misie Skylab 4 na palube lietadlovej lode USS New Orleans

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skylab 4

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Skylab 4 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Skylab 4 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Skylab – laboratoř na nebesích (8. díl) (po česky)