Slnečnicový olej je rastlinný olej vyrábaný zo semien slnečnice (Helianthus annuus). Má svetložltú farbu a jemnú chuť. Technológia výroby slnečnicového oleja bola patentovaná v roku 1716.[1] Slnečnicový olej sa používa prevažne na prípravu šalátov a na varenie, a tiež ako zvláčňujúca zložka v kozmetických prípravkoch. Vzhľadom na vysoký obsah polynenasýtených mastných kyselín, by nemal byť ohrievaný nad teplotu 100 °C.

Fľaša slnečnicového oleja
Semeno slnečnice vľavo olúpané, vpravo neolúpané

Zloženie upraviť

Slnečnicový olej obsahuje prevažne kyselinu linolovú v triacylglycerolovej forme. Britský liekopis obsahuje tento profil:[2]

Fyzikálne vlastnosti upraviť

Slnečnicový olej je pri izbovej teplote kvapalný. Rafinovaný olej je jasný a je ľahko jantárovej farby s mierne mastným zápachom.

Dymový bod (rafinovaný) 232 °C 450 °F[3]
Dymový bod (nerafinovaný) 227 °C 440 °F
Hustota (25 °C) 917 kg/m3[4]
Index lomu (25 °C) ≈1.473

Negatívne účinky na zdravie upraviť

Vysoká spotreba Omega-6 nenasýtených mastných kyselín, ktoré sa nachádzajú vo väčšine rastlinných olejov, vrátane slnečnicového, môže zvýšiť u žien po menopauze riziko rakoviny prsníka.[5] Podobný efekt bol u mužov pozorovaný na rakovine prostaty.[6] Ďalšie analýzy naznačujú inverzný vzťah medzi všetkými polynenasýtenými mastnými kyselinami a rakovinou prsníka.[7]

Referencie upraviť

  1. SPALIK, Krzysztof. BOTANIK PRZY WIGILIJNYM STOLE. Wiedza i Życie (Prószyński Media), 2009. Dostupné online [cit. 2008-12-01]. (po poľsky)
  2. British Pharmacopoeia Commission. British Pharmacopoeia 2005. Norwich, England : The Stationery Office. ISBN 0-11-322682-9. Kapitola Ph Eur monograph 1371.
  3. http://www.cookingforengineers.com/article/50/Smoke-Points-of-Various-Fats
  4. Biokraftstoffe Basisdaten Deutschland.[nefunkčný odkaz] In: fnr-server.de. Oktober 2008, (PDF).
  5. Emily Sonestedt, Ulrika Ericson, Bo Gullberg, Kerstin Skog, Håkan Olsson, Elisabet Wirfält. Do both heterocyclic amines and omega-6 polyunsaturated fatty acids contribute to the incidence of breast cancer in postmenopausal women of the Malmö diet and cancer cohort?. The International Journal of Cancer (UICC International Union Against Cancer), roč. 123, s. 1637–1643. Dostupné online [cit. 2011-01-02]. DOI10.1002/ijc.23394. PMID 10970215. Archivované 2020-03-28 z originálu.
  6. Yong Q. Chen, at al. Modulation of prostate cancer genetic risk by omega-3 and omega-6 fatty acids. The Journal of Clinical Investigation, 2007, roč. 117, s. 1866–1875. DOI10.1172/JCI31494. PMC: 1890998.
  7. Valeria Pala, Vittorio Krogh, Paola Muti, Véronique Chajès, Elio Riboli, Andrea Micheli, Mitra Saadatian, Sabina Sieri, Franco Berrino. Erythrocyte Membrane Fatty Acids and Subsequent Breast Cancer: a Prospective Italian Study. JNCL, 2001, roč. 93, s. 1088. Dostupné online [cit. 2011-01-02]. DOI10.1093/jnci/93.14.1088. Archivované 2011-02-07 z originálu.

Externé odkazy upraviť