Sociálnodemokratická strana Rakúska

Sociálnodemokratická strana Rakúska (nem. Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ) je rakúska stredoľavicová politická strana, založená 1. januára 1889. Členmi strany boli a na jej čele stáli významní politici Rakúska ako Victor Adler, Karl Renner a Bruno Kreisky. Rakúskymi kancelármi boli aj členovia Fred Sinowatz, Franz Vranitzky, Viktor Klima, Alfred Gusenbauer, Werner Faymann a Christian Kern.

Sociálnodemokratická strana Rakúska
Sociálnodemokratická strana Rakúska
Základné informácie
SkratkaSPÖ
Založenie1. január 1889
PredsedaAndreas Babler
PoslancovNárodná rada
40 / 183


Spolková rada

18 / 61


Európsky parlament

5 / 19
IdeológieSociálna demokracia
Politické spektrumStredoľavica
ZakladateľVictor Adler
Počet členov140 000[1]
Hymna"Lied der Arbeit"
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuProgresívna aliancia socialistov a demokratov
Európska politická stranaStrana európskych socialistov
Medzinárodné organizácieSocialistická internacionála
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaSocialistická mládež Rakúsko
Študentská organizáciaSocialistickí študenti Rakúska
SídloLöwelstraße 18
1010 Viedeň
Farby     Červená
Webspoe.at

História upraviť

Od jej založenia v roku 1889 ako SDAPÖ (Sociálnodemokratická robotnícka strana Rakúska, Sozialdemokratische Arbeiterpartei Österreichs) je strana jednou z hlavných politických síl v Rakúsku. Na začiatku prvej svetovej vojny bola najsilnejšou stranou v parlamente. Na konci vojny v roku 1918 sa stal predseda strany Karl Renner kacelárom Prvej Rakúskej republiky. SDAPÖ stratila moc v roku 1920, stále však mala silnú podporu.

Po rozpade Rakúsko-Uhorskej Ríše (1918) podporovala myšlienku spojenia s Berlínom s cieľom vytvorenia veľkej demokratickej nemeckej republiky, čím nadväzovala na revolučný projekt z roku 1848. Víťazi vojny však namiesto toho nastavili hranice Rakúska ako samostatného štátu. V medzivojnovom období austromarxizmus, zachovávajúc si svoje črty v tváre nemeckej sociálnej demokracie, vinnej z krvavého potlačenia spartakistického povstania v roku 1919, predpokladal vytvorenie internacionály zameranej na spojenie rôznych prúdov socializmu. Pokus však nevyšiel, viac ľavicoví sociálni demokrati ako Max Adler sa spoliehali na robotnícke rady, ktoré sa v rokoch 1918 a 1919 rozvinuli v strednej Európe, najmä vo Viedni.[2]

SDAPÖ bola jednou z najzriadenejších európskych sociálnodemokratických strán. V 20. rokoch 20. storočia bolo okolo 15% Rakúšanov členmi nejakej asociácie spojenej so stranou. V roku 1929 mala 720 000 členov. SDAPÖ si držala hegemóniu medzi pracujúcou triedou, ale nevedela presvedčiť konzervatívnych voličov vo vidieku a malých mestách. Ekonomická kríza v 30. rokoch, ktorá spôsobila zatváranie podnikov a nezamestnanosť, uškodila a oslabila SDAPÖ, ktorej pokleslo členstvo.[2]

V 1934 Kresťanská sociálna strana, dominantná strana pravice, prevrhla demokratický systém a zriadila režim inšpirovaný fašizmom. Sociálni demokrati s komunisti sa bránili, boli však rýchlo potlačení.[2]

Keď sa uskutočnil Anšlus pod Hitlerovým Nacistickým nemeckom, bolo Rakúsko pritiahnuté do druhej svetovej vojny. V roku 1945 bola strana obnovená ako Socialistická strana Rakúska (Sozialistische Partei Österreichs, SPÖ) a bola vedená Adolfom Schärfom. SPÖ vstúpila do vlády Druhej republiky ako súčasť veľkej koalície s Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) do roku 1966, a s Komunistickou stranou Rakúska do roku 1949. Renner sa stal prvým prezidentom Rakúska.

Medzi rokmi 1971 a 1983 bola SPÖ vedená Brunom Kreiskym jedinou vládnucou stranou. Nasledujúce tri roku vládla v koalícii so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), a potom do roku 2000 bola znovu vo veľkej koalícii s ÖVP. V roku 1991 sa strana vrátila k používaniu slova demokratická v jej mene, stala sa z nej Sociálnodemokratická strana Rakúska (Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ). V roku 2000 vytvorili FPÖ a ÖVP pravicovú koalíciu, čím vyradili SPÖ z vlády. Počas vládnutia tejto koalície bol v roku 2004 Heinz Fischer zvolený za prezidenta krajiny za SPÖ. Po voľbách v roku 2006 vznikla ďalšia veľká koalícia medzi SPÖ a ÖVP, ktorá vládla do roku 2017, kedy sa SPÖ vrátila do opozície. Vo voľbách v roku 2019 stratila SPÖ 12 mandátov a jej podpora klesla na 21,2%. V roku 2023 bol za nového predsedu strany zvolený Andreas Babler, starosta Traiskirchenu, kvôli technickej poruche bol však nemiesto neho za víťaza vyhlásený Hans Peter Doskozil.[3]

Vývoj názvu upraviť

Slovenský názov Nemecký názov Skratka Obdobie
Sociálnodemokratická robotnícka strana Rakúska Sozialdemokratische Arbeiterpartei Österreichs SDAPÖ 1888–1934
Socialistická strana Rakúska Sozialistische Partei Österreichs SPÖ 1945–1991
Sociálnodemokratická strana Rakúska Sozialdemokratische Partei Österreichs SPÖ od roku 1991

Predsedovia strany upraviť

Programové vyhlásenie upraviť

Vo svojom programovom vyhlásení, ktoré bolo prijaté na zjazde strany v roku 1998, sa sociálnodemokratická strana zaviazala k sociálnej demokracii, k hodnotám slobody, rovnosti, spravodlivosti, solidarity a plnej zamestnanosti.

V roku 2017 zrušila strana po tridsiatich rokoch zákaz,[4] tzv. Vranitzkého doktrínu (nemecky Vranitzky-Doktrin),[5][6] t.j. vytváranie koalície na spolkovej úrovni so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ).[7]

Volebné výsledky upraviť

Voľby do národnej rady upraviť

Voľby Počet hlasov Hlasy v % + / - Počet mandátov + / -
1970 2 221 981 48,4 % +5,8 81 +7
1971 2 280 168 50,0 % +1,6 93 +12
1975 2 326 201 50,4 % +0,4 93 ±0
1979 2 413 226 51,0 % +0,6 95 +2
1983 2 312 529 47,6 % -3,4 90 -5
1986 2 092 024 43,1 % -4,5 80 -10
1990 2 012 787 42,8 % -0,3 80 ± 0
1994 1 617 804 34,9 % -7,9 65 -15
1995 1 843 474 38,1 % +3,2 71 +6
1999 1 532 448 33,15 % -4,91 65 -6
2002 1 792 499 36,51 % +3,36 69 +4
2006 1 663 986 35,34 % -1,17 68 -1
2008 1 398 620 29,43 % -8,3 57 -11
2013 1 118 223 27,10 % -2,16 53 -4
2017 1 351 918 26,9 % -0,2 52 -1
2019 1 011 868 21,2 % -5,7 40 -12

Voľby do Európskeho parlamentu upraviť

Volebný rok Celkový počet hlasov Hlasy v % + / - Počet mandátov + / -
1996 1 105 910 29,15 % - 6 -
1999 888 338 31,71 % +2,56 7 +1
2004 833 517 33,33 % +1,6 7 ±0
2009 680 041 23,74 % −9,6 4 -3
2014 680 180 24,1 % +0,40 5 +1
2019 903 151 23,9 % -0,20 5 ±0

Referencie upraviť

  1. SCHIRETZ, Vilja. Die rote Basis als große Unbekannte [online]. Wiener Zeitung, 2023-03-15, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
  2. a b c RABINBACH, Anson. The Austrian socialist experiment: social democracy and austromarxism. [s.l.] : Westview Press, 1918-1934.
  3. Austria: Social Democrats red-faced as wrong winner declared – DW – 06/05/2023 [online]. dw.com, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Von der Vranitzky-Doktrin zum rot-blauen Pakt von Eisenstadt [online]. Die Presse, 2017-06-03, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
  5. Nach 30 Jahren: Ende für SPÖ-"Vranitzky-Doktrin" [online]. Kronen Zeitung, 2017-06-13, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
  6. PINK, Oliver. Vranitzky-Doktrin im Wandel der Zeit [online]. Die Presse, 2009-01-29, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
  7. Rakouští socialisté otevřeli cestu ke koalici s populisty z FPÖ [online]. TÝDEN.cz, 2017-06-14, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sociálně demokratická strana Rakouska na českej Wikipédii a Social Democratic Party of Austria na anglickej Wikipédii.