Sociálnodemokratická strana Rakúska
Sociálnodemokratická strana Rakúska (nem. Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ) je rakúska stredoľavicová politická strana, založená 1. januára 1889. Členmi strany boli a na jej čele stáli významní politici Rakúska ako Victor Adler, Karl Renner a Bruno Kreisky. Rakúskymi kancelármi boli aj členovia Fred Sinowatz, Franz Vranitzky, Viktor Klima, Alfred Gusenbauer, Werner Faymann a Christian Kern.
| Sociálnodemokratická strana Rakúska | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | SPÖ |
| Založenie | 1. január 1889 |
| Predseda | Andreas Babler |
| Poslancov | Národná rada 41 / 183
18 / 61
5 / 19 |
| Ideológie | Sociálna demokracia |
| Politické spektrum | Stredoľavica |
| Zakladateľ | Victor Adler |
| Počet členov | 140 000[1] |
| Hymna | "Lied der Arbeit" |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Progresívna aliancia socialistov a demokratov |
| Európska politická strana | Strana európskych socialistov |
| Medzinárodné organizácie | Socialistická internacionála |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Socialistická mládež Rakúsko |
| Študentská organizácia | Socialistickí študenti Rakúska |
| Sídlo | Löwelstraße 18 1010 Viedeň |
| Farby | Červená |
| Web | spoe.at |
História
upraviťOd jej založenia v roku 1889 ako SDAPÖ (Sociálnodemokratická robotnícka strana Rakúska, Sozialdemokratische Arbeiterpartei Österreichs) je strana jednou z hlavných politických síl v Rakúsku. Na začiatku prvej svetovej vojny bola najsilnejšou stranou v parlamente. Na konci vojny v roku 1918 sa stal predseda strany Karl Renner kacelárom Prvej Rakúskej republiky. SDAPÖ stratila moc v roku 1920, stále však mala silnú podporu.
Po rozpade Rakúsko-Uhorskej Ríše (1918) podporovala myšlienku spojenia s Berlínom s cieľom vytvorenia veľkej demokratickej nemeckej republiky, čím nadväzovala na revolučný projekt z roku 1848. Víťazi vojny však namiesto toho nastavili hranice Rakúska ako samostatného štátu. V medzivojnovom období austromarxizmus, zachovávajúc si svoje črty v tváre nemeckej sociálnej demokracie, vinnej z krvavého potlačenia spartakistického povstania v roku 1919, predpokladal vytvorenie internacionály zameranej na spojenie rôznych prúdov socializmu. Pokus však nevyšiel, viac ľavicoví sociálni demokrati ako Max Adler sa spoliehali na robotnícke rady, ktoré sa v rokoch 1918 a 1919 rozvinuli v strednej Európe, najmä vo Viedni.[2]
SDAPÖ bola jednou z najzriadenejších európskych sociálnodemokratických strán. V 20. rokoch 20. storočia bolo okolo 15% Rakúšanov členmi nejakej asociácie spojenej so stranou. V roku 1929 mala 720 000 členov. SDAPÖ si držala hegemóniu medzi pracujúcou triedou, ale nevedela presvedčiť konzervatívnych voličov vo vidieku a malých mestách. Ekonomická kríza v 30. rokoch, ktorá spôsobila zatváranie podnikov a nezamestnanosť, uškodila a oslabila SDAPÖ, ktorej pokleslo členstvo.[2]
V 1934 Kresťanská sociálna strana, dominantná strana pravice, prevrhla demokratický systém a zriadila režim inšpirovaný fašizmom. Sociálni demokrati a komunisti sa bránili, boli však rýchlo potlačení.[2]
Keď sa uskutočnil Anšlus pod Hitlerovým Nacistickým nemeckom, bolo Rakúsko pritiahnuté do druhej svetovej vojny. V roku 1945 bola strana obnovená ako Socialistická strana Rakúska (Sozialistische Partei Österreichs, SPÖ) a bola vedená Adolfom Schärfom. SPÖ vstúpila do vlády Druhej republiky ako súčasť veľkej koalície s Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) do roku 1966, a s Komunistickou stranou Rakúska do roku 1949. Karl Renner sa stal prvým prezidentom Rakúska.
Medzi rokmi 1971 a 1983 bola SPÖ vedená Brunom Kreiskym jedinou vládnucou stranou. Nasledujúce tri roku vládla v koalícii so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), a potom do roku 2000 bola znovu vo veľkej koalícii s ÖVP. V roku 1991 sa strana vrátila k používaniu slova demokratická v jej mene, stala sa z nej Sociálnodemokratická strana Rakúska (Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ). V roku 2000 vytvorili FPÖ a ÖVP pravicovú koalíciu, čím vyradili SPÖ z vlády. Počas vládnutia tejto koalície bol v roku 2004 Heinz Fischer zvolený za prezidenta krajiny za SPÖ. Po voľbách v roku 2006 vznikla ďalšia veľká koalícia medzi SPÖ a ÖVP, ktorá vládla do roku 2017, kedy sa SPÖ vrátila do opozície. Vo voľbách v roku 2019 stratila SPÖ 12 mandátov a jej podpora klesla na 21,2%. V roku 2023 bol za nového predsedu strany zvolený Andreas Babler, starosta Traiskirchenu, kvôli technickej poruche bol však nemiesto neho za víťaza vyhlásený Hans Peter Doskozil.[3]
V parlamentných voľbách v roku 2024 získala strana iba 21% hlasov, čo znamenalo najhorší výsledok v jej histórii.[4]
Vývoj názvu
upraviť| Slovenský názov | Nemecký názov | Skratka | Obdobie |
|---|---|---|---|
| Sociálnodemokratická robotnícka strana Rakúska | Sozialdemokratische Arbeiterpartei Österreichs | SDAPÖ | 1888–1934 |
| Socialistická strana Rakúska | Sozialistische Partei Österreichs | SPÖ | 1945–1991 |
| Sociálnodemokratická strana Rakúska | Sozialdemokratische Partei Österreichs | SPÖ | od roku 1991 |
Predsedovia strany
upraviť- 1945 – 1957 Adolf Schärf
- 1957 – 1967 Bruno Pittermann
- 1967 – 1983 Bruno Kreisky
- 1983 – 1988 Fred Sinowatz
- 1988 – 1997 Franz Vranitzky
- 1997 – 2000 Viktor Klima
- 2000 – 2008 Alfred Gusenbauer
- 2008 – 2016 Werner Faymann
- 2016 Michael Häupl
- 2016 – 2018 Christian Kern
- 2018 – 2023 Pamela Rendi-Wagner
- od 2023 Andreas Babler
Programové vyhlásenie
upraviťVo svojom programovom vyhlásení, ktoré bolo prijaté na zjazde strany v roku 1998, sa sociálnodemokratická strana zaviazala k sociálnej demokracii, k hodnotám slobody, rovnosti, spravodlivosti, solidarity a plnej zamestnanosti.
V roku 2017 zrušila strana po tridsiatich rokoch zákaz,[5] tzv. Vranitzkého doktrínu (nemecky Vranitzky-Doktrin),[6][7] t.j. vytváranie koalície na spolkovej úrovni so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ).[8]
Volebné výsledky
upraviťVoľby do národnej rady
upraviť| Voľby | Počet hlasov | Hlasy v % | + / - | Počet mandátov | + / - |
|---|---|---|---|---|---|
| 1970 | 2 221 981 | 48,4 % | ▲ +5,8 | 81 | ▲ +7 |
| 1971 | 2 280 168 | 50,0 % | ▲ +1,6 | 93 | ▲ +12 |
| 1975 | 2 326 201 | 50,4 % | ▬ +0,4 | 93 | ▬ ±0 |
| 1979 | 2 413 226 | 51,0 % | ▬ +0,6 | 95 | ▲ +2 |
| 1983 | 2 312 529 | 47,6 % | ▼ -3,4 | 90 | ▼ -5 |
| 1986 | 2 092 024 | 43,1 % | ▼ -4,5 | 80 | ▼ -10 |
| 1990 | 2 012 787 | 42,8 % | ▬ -0,3 | 80 | ▬ ± 0 |
| 1994 | 1 617 804 | 34,9 % | ▼ -7,9 | 65 | ▼ -15 |
| 1995 | 1 843 474 | 38,1 % | ▲ +3,2 | 71 | ▲ +6 |
| 1999 | 1 532 448 | 33,15 % | ▼ -4,91 | 65 | ▼ -6 |
| 2002 | 1 792 499 | 36,51 % | ▲ +3,36 | 69 | ▲ +4 |
| 2006 | 1 663 986 | 35,34 % | ▼ -1,17 | 68 | ▼ -1 |
| 2008 | 1 398 620 | 29,43 % | ▼ -8,3 | 57 | ▼ -11 |
| 2013 | 1 118 223 | 27,10 % | ▼ -2,16 | 53 | ▼ -4 |
| 2017 | 1 351 918 | 26,9 % | ▬ -0,2 | 52 | ▼ -1 |
| 2019 | 1 011 868 | 21,2 % | ▼ -5,7 | 40 | ▼ -12 |
| 2024 | 991 069 | 21,0 % | ▬ -0,2 | 41 | ▲ +1 |
Voľby do Európskeho parlamentu
upraviť| Volebný rok | Celkový počet hlasov | Hlasy v % | + / - | Počet mandátov | + / - |
|---|---|---|---|---|---|
| 1996 | 1 105 910 | 29,15 % | - | 6 | - |
| 1999 | 888 338 | 31,71 % | ▲ +2,56 | 7 | ▲ +1 |
| 2004 | 833 517 | 33,33 % | ▲ +1,6 | 7 | ▬ ±0 |
| 2009 | 680 041 | 23,74 % | ▼ −9,6 | 4 | ▼ -3 |
| 2014 | 680 180 | 24,1 % | ▲ +0,40 | 5 | ▲ +1 |
| 2019 | 903 151 | 23,9 % | ▼ -0,20 | 5 | ▬ ±0 |
| 2024 | 818 287 | 23,22 % | ▼-0,67 | 5 | ▬ ±0 |
Referencie
upraviť- ↑ SCHIRETZ, Vilja. Die rote Basis als große Unbekannte [online]. Wiener Zeitung, 2023-03-15, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ a b c RABINBACH, Anson. The Austrian socialist experiment: social democracy and austromarxism. [s.l.] : Westview Press, 1918-1934.
- ↑ Austria: Social Democrats red-faced as wrong winner declared – DW – 06/05/2023 [online]. dw.com, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ A.S, Petit Press. Oficiálne výsledky volieb v Rakúsku potvrdili víťazstvo FPÖ pred ľudovcami [online]. svet.sme.sk, [cit. 2024-09-30]. Dostupné online.
- ↑ Von der Vranitzky-Doktrin zum rot-blauen Pakt von Eisenstadt [online]. Die Presse, 2017-06-03, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Nach 30 Jahren: Ende für SPÖ-"Vranitzky-Doktrin" [online]. Kronen Zeitung, 2017-06-13, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ PINK, Oliver. Vranitzky-Doktrin im Wandel der Zeit [online]. Die Presse, 2009-01-29, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Rakouští socialisté otevřeli cestu ke koalici s populisty z FPÖ [online]. TÝDEN.cz, 2017-06-14, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po česky)
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sociálně demokratická strana Rakouska na českej Wikipédii a Social Democratic Party of Austria na anglickej Wikipédii.