Starý Koňuš
Starý Koňuš[1] (836,2 m n. m.[2][3]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.[4] Leží nad obcou Beňatina, približne 12 km východne od Sobraniec.[5]
| Starý Koňuš | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Sobrance |
| Obec | Koňuš |
| Pohorie | Vihorlatské vrchy |
| Podcelok | Popriečny |
| Povodie | Uh |
| Nadmorská výška | 836,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′21″S 22°20′20″V / 48,7891°S 22,3388°V |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z obce Koňuš
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v juhovýchodnej časti Vihorlatských vrchov, v geomorfologickom podcelku Popriečny.[4] Vrchol leží v Košickom kraji, v okrese Sobrance a na katastrálnom území obce Koňuš[1], čiastočne na severe aj Beňatina.[6] Najbližším sídlom je severozápadne situovaná Beňatina, severným smerom ležia tiež Inovce a Podhoroď, západným Choňkovce a Koňuš, juhozápadne Priekopa a východne ukrajinská Novoselycja.[5][2]
Opis upraviť
Starý Koňuš leží v rázsoche, vybiehajúcej západným smerom z masívu Vetrovej skaly (1 025 m n. m.). Severne sa nachádza Holica (984 m n. m.), Hôrka (661 m n. m.), Paprtný vrch (622 m n. m.), Diel (859 m n. m.), Jaseňovský vrch (820 m n. m.) a Veľký Osojík (524 m n. m.), západne Veľká Vavrová (788 m n. m.), Sokolovec (628 m n. m.) a Stožok (661 m n. m.), južne Ščob (565 m n. m.), Lieštiny (748 m n. m.), Čierťaž (904 m n. m.), Bačkajovský vrch (959 m n. m.) a Popriečny vrch (995 m n. m.) a východne Vetrová skala (1 025 m n. m.) a Skala (766 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Uh, kde vodu z južných svahov hrebeňa odvádza Syrový potok a zo severných Beňatínska voda.[5] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[7]
Výhľady upraviť
Vrchol pokrýva lesný porast[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Vihorlatských vrchov, no tiež Východoslovenskú nížinu, Bukovské a Slanské vrchy.[8]
Prístup upraviť
Na vrchol nevedie značený chodník, no traverzom západným úbočím vedie:
Referencie upraviť
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava (7. vydanie, 2022) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 70.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.