Tanker[1] (iné názvy: tankové plavidlo[2][3], tanková loď[4][5][6][7][8][9], cisternová loď[4][6][8][9][10]; staršie: nádržová loď[11][12][13][14]; z angl. tank – „nádrž, cisterna“[15]) je nákladná loď s vlastným pohonom (parným alebo motorovým), špeciálne skonštruovaná na prepravu tekutých nákladov a plynov,[5][6] konkrétne surovej ropy, tzv. čistých nákladov (benzín, motorová nafta, petrolej, ľahké vykurovacie oleje), chemikálií (alkoholy, kyseliny, lúhy, melasy, víno, šťavy), skvapalneného plynu alebo zemného plynu.[4][16]

Tanker Flanders Loyalty
Supertanker AbQaiq
Tanker Leonis v suchom doku

Tankery patria medzi najrozšírenejšie a najväčšie lode svetového obchodného loďstva.[17] Loď patriaca do skupiny tankerov s najväčšou tonážou sa neformálne označuje ako supertanker[18] (v súčasnosti ide o skupiny VLCC a ULCC, ktoré majú tonáž nad 160 000 DWT – pozri kapitolu Klasifikácia).[19]

Za prvý tanker býva označovaná loď Glückauf postavená v roku 1886.[chýba zdroj] Pred tým boli kvapaliny prevážané v sudoch na bežných nákladných lodiach. Neskôr boli pre tieto účely zriadené na lodiach špeciálne valcové nádrže.

V roku 2005 vo výstavbe tankerov dominovala Ázia, vyše 70 % z nich postavila Južná Kórea, Japonsko a Čína.[20]

Konštrukcia

upraviť

Nákladné priestory tankera sú oddelené pozdĺžnymi a priečnymi prepážkami na plynotesné nádrže (tanky) s expanznými a odvzdušňovacími šachtami a trubicami zakončenými poistnými uzávermi. Nádrže na prepravu stlačených plynov sú konštrukčne riešené ako samostatné veľkoobjemové zásobníky, vložené do lodného telesa. Novšie tankery sú konštruované tak, aby mali tiež samostatné dno i boky mimo obšívku (t. j. vonkajšie obloženie) lode, aby sa v prípade havárie obmedzil (príp. úplne znemožnil) únik nákladu. Palubu lode pretínajú lávkové prechody (angl. catwalk). Strojovne sú obvykle umiestnené na korme a ubytovacie priestory v kormovej nadstavbe.[4][6][21]

Klasifikácia

upraviť

V roku 1954 spoločnosť Shell zaviedla s podporou London Tanker Broker’s Panel (LTBP) stupnicu average freight rate assessment (AFRA). Tá pôvodne delila tankery podľa veľkostí do skupín General purpose (do 25 000 DWT), Medium range (od 25 000 do 45 000 DWT) a Large range (nad 45 000 DWT). S nástupom väčších konštrukcií tankerov bola v 70. rokoch doplnená skupinami s vyššou tonážou.[19]

Porovnanie dvoch klasifikačných systémov veľkostí tankerov (v DWT)[22]
Average freight rate assessment (AFRA) Flexibilná trhová klasifikácia
General-purpose tanker (GP) 10 000 – 24 999 Product tanker 10 000 – 60 000
Medium-range tanker (MR) 25 000 – 44 999 Panamax 60 000 – 80 000
LR-1 (large range 1) 45 000 – 79 999 Aframax 80 000 – 120 000
LR-2 (large range 2) 80 000 – 159 999 Suezmax 120 000 – 200 000
VLCC (very large crude carrier) 160 000 – 319 999 VLCC 200 000 – 320 000
ULCC (ultra large crude carrier) 320 000 – 549 999 ULCC 320 000 – 550 000

Product tankers alebo product carriers („produktové tankery“ resp. vo voľnom preklade „tankery na hotové produkty“) sú skonštruované na prepravu hotových ropných produktov (benzín, motorová nafta, petrolej atď.). Spravidla majú väčšie množstvo tankov, ktoré umožňuje prepravu viacerých druhov produktov na jednu plavbu.[19]

Referencie

upraviť
  1. 435/2000 Z. z. - Zákon z 30. októbra 2000 o námornej plavbe
  2. 338/2000 Z. z. - Zákon z 22. septembra 2000 o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (od roku 2014)
  3. Oznámenie č. 331/2010 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN) (angl. verzia: [1]). Poznámka: Anglické tank vessel je v slovenskom preklade omylom asi 3x preložené ako tanková loď, inak je v celom texte a aj v zákone č. 338/2000 Z. z. preložené ako tankové plavidlo
  4. a b c d „tanker“, Technický slovník naučný, T-Ž (1. vyd.), Praha: Encyklopedický dům, 2005, str. 20, ISBN 80-86044-26-2 
  5. a b „tanková loď“, Malá slovenská encyklopédia, Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; Goldpress Publishers, 1993, str. 719, ISBN 80-85584-12-3 
  6. a b c d „tanková loď“, Malá československá encyklopedie, 6. Š-Ž (1. vyd.), Praha: Academia, 1987, str. 125 
  7. Vallo 2004, s. 203
  8. a b Balážová a Bosák 2005b
  9. a b Kačala, Pisárčiková a Považaj 2003, s. 761
  10. Pleiner 1994, s. 206
  11. 16/1955 Zb. - nariadenie ministra dopravy zo 6. apríla 1955 o spôsobilosti a evidencii vnútrozemských plavidiel (najmä §2 ods. 3)
  12. 27/1964 Zb. - vyhláška Ministerstva dopravy z 12. februára 1964 o vnútrozemskej plavbe (§ 11)
  13. 67/1964 Zb.- Vyhláška Ministerstva dopravy z 27. marca 1964 o poriadku pre ciachovanie vnútrozemských plavidiel - Príloha [2]
  14. „nádržová loď“, Technický naučný slovník, M-Po, Praha: Státní nakladatelství technické literatury, Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1963, str. 189 
  15. Králik 2015, s. 604
  16. Porovnaj: Pleiner 1994, s. 206. „parní nebo motorová loď k přepravě ropy nebo kapalných plynů v nádržích rozdělených na 20 – 30 částí, někdy vyhřívaných.“ Vallo 2004, s. 203. „Loď určená na prepravu tekutých nákladov.“
  17. Pleiner 1994, s. 207
  18. Balážová a Bosák 2005a
  19. a b c Rowbotham 2014, s. 82
  20. Office of Data and Economic Analysis. World Merchant Fleet 2001–2005 [online]. United States Maritime Administration, July 2006, [cit. 2008-02-27]. S. 3, 5, 6. Dostupné online. [prebraná citácia]
  21. Pleiner 1994, s. 206-207
  22. Rowbotham 2014, s. 81

Použitá literatúra

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tanker

Externé odkazy

upraviť

Referencie

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tanker na českej Wikipédii.