Te Deum laudamus
Te Deum laudamus, často skrátene Te Deum alebo slov. Teba Bože chválime, v minulosti aj Teba Boha chválime[1] je začiatok latinského chválospevu, ktorý dal názov celej skladbe. Chválospev zložil svätý Ambrosius Milánsky, biskup v Miláne v Taliansku.
V Jednotnom katolíckom spevníku má číslo 526,[2] no spevník obsahuje aj inú verziu, ktorá má číslo 525.[3] A v Evanjelickom spevníku má číslo 185.
Ak sa posledný deň v roku veriaci zúčastní verejného spevu tohto hymnu, môže za obvyklých podmienok získať plnomocné odpustky.[4] Inokedy je spev tohto hymnu spojený s odpustkami čiastočnými.[5]
Vznik upraviť
Tradícia pripisuje autorstvo svätému Ambrosiovi Milánskemu a svätému Augustínovi. Podľa tohto podania hymnus vznikol pri príležitosti Augustínovho krstu, ktorý mu roku 387 udelil práve Ambrosius. Niektorí bádatelia však pochybujú o reálnosti tejto verzie a autorstvo pripisujú srbskému biskupovi Nicetovi z Remesiany. Ďalší však spochybňujú aj túto hypotézu a domnievajú sa, že chválospev vznikol zlúčením dvoch starších hymnov, jedného ku chvále Boha Otca a druhého ku chvále Boha Syna. Podľa tejto schémy začína druhý chválospev veršom Tu rex gloriae, Christe / Kriste, Ty si kráľ slávy.
Určenie Textu upraviť
Najvlastnejšie liturgické miesto spevu Te Deum je v liturgii hodín, konkrétne na mieste modlitby s čítaním (resp. matutína) v nedele a sviatky. Hojne sa ale používa aj mimo liturgie hodín, a to ako slávnostný hymnus vďakyvzdania.
Vďačná modlitba Te Deum je spojená s čiastočnými odpustkami. Plnomocné odpustky veriaci získa, ak sa ju modlí verejne v posledný deň v roku.[4][5]
Text upraviť
|
Latinský text
|
Slovenský preklad
|
Spevníková verzia upraviť
- Teba, Bože, chválime, Teba, Pane, vyznávame;
- meno tvoje slávime, vrúcne vďaky Ti vzdávame.
- [: Teba Otca večnosti, zem celá vždy chváli, ctí :]
- Cherubíni, anjeli bez prestania oslavujú;
- Serafíni horliví „Svätý!“ stále prespevujú;
- [: svätý Boh na výsosti, presvätý Pán mocností :]
- Plné sú zem, nebesá tvojej slávy, velebnosti;
- apoštolský zbor plesá a velebí Ťa z vďačnosti,
- [: Proroci sa klaňajú, mučeníci česť vzdávajú :]
- Teba Otca slávneho, Cirkev svätá zvelebuje,
- Syna tvojho pravého v celom svete vychvaľuje;
- [: tak i Ducha Svätého, Tešiteľa verného :]
- Slávy Kráľ si, Kriste náš, Otca Syna si od večnosti;
- večnej slávy berlu máš, stúpils’ k nám na svet z výsosti;
- [: skrze smrť a vzkriesenie získal si nám spasenie :]
- Bránu pre ľud veriaci raja otvorils’ večného,
- sedíš včuľ po pravici v sláve Otca nebeského;
- [: odtiaľ na svet máš stúpiť, živých, mŕtvych tu súdiť :]
- Daj nám preto milosti, služobníkom tu skrúšeným
- a daj pomoc výsosti drahou krvou vykúpeným;
- [: daj, nech sa s tvojimi radujeme svätými :]
- Spasíš ľud svoj, ó, Pane, požehnaj dedičstvu svojmu,
- prosíme Ťa láskavo, milosť hojnú, daj každému;
- [: ráč veriacich spravovať, večnosťou odmeňovať :]
- Ctíme ťa po všetky dni, Teba, Bože, velebíme;
- celý svet sa Ti korí, v teba, Bože, my veríme.
- [: Ráč nás času každého ochraňovať od zlého :]
- Ó, zmiluj sa, žiadame, ostaň, Pane dobrý, s nami;
- milosť Tvoja, dúfame, nech je s tvojimi dietkami.
- [: Ty si naša obrana, duše našej ochrana! :]
Zhudobnenie upraviť
Po stáročia ho zhudobňovalo mnoho skladateľov, medzi nimi:
Renesancia upraviť
- Jacob Praetorius starší († 1586)
- Giovanni Pierluigi da Palestrina († 1594)
Barok upraviť
- Heinrich Schütz (1585 – 1672)
- Jiří Melcl (1624 – 1693)
- Jean-Baptiste Lully (1632 – 1687) – Pri slávnostnom uvedení skladby 8. januára 1687 sa Lully zranil ozdobnou palicou, ktorou udával takt, následkom čoho dostal infekciu a napriek amputácii prstu na nohe, ktorý bol infekciou zasiahnutý, o pár dní zomrel.
- Dieterich Buxtehude (1637 – 1707) – K 218 pre organ
- Marc-Antoine Charpentier (1643 – 1704) – najznámejšia verzia Te Deum, od roku 1954 zvučka Eurovízie
- Henry Purcell (1659 – 1695) – ide o prvé anglické Te Deum s orchestrálnym sprievodom. Jedno z posledných Purcellových diel.
- Louis Marchand (1669 – 1732)
- Jan Dismas Zelenka (1679 – 1745)
- Domenico Scarlatti (1685 – 1757)
- Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)
- Johann Adolf Hasse (1699 – 1785)
- Johann Christian Bach (1735 – 1782) – Te Deum (v Miláne 1761)
Obdobie Viedenskej klasiky upraviť
- Joseph Haydn (1732 – 1809)
- Antonio Salieri (1750 – 1826)
- Johann Gottfried Schicht (1753 – 1823) – skomponoval štyri skladby Te Deum
- Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791)
- Vincenzo Righini (1756 – 1812)
- Jan Theobald Held (1770 – 1851)
- Christoph Ernst Friedrich Weyse (1774 – 1842)
- Karol Kurpiński (1785 – 1857)
Romantizmus upraviť
- Hector Berlioz (1803 – 1869)
- Felix Mendelssohn Bartholdy (1809 – 1847)
- Otto Nicolai (1810 – 1849)
- Franz Liszt (1811 – 1886)
- Giuseppe Verdi (1813 – 1901)
- Friedrich Kiel (1821 – 1885)
- Anton Bruckner (1824 – 1896)
- Georges Bizet (1838 – 1875)
- Antonín Dvořák (1841 - 1904)
Bohoslužba Te Deum upraviť
Názov Te Deum nesie aj krátka bohoslužba založená na čítaní Svätého písma, spievaní hymnu Te Deum laudamus a na vzdávaní vďaky. Na Slovensku sa slúži napríklad pri príležitosti inaugurácie nového prezidenta či prezidentky.
Referencie upraviť
- ↑ KYSUCKÝ, J. P. (zost.). Nebeské kvietky. 17. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha v CN, 1970. S. 266, 267, 268.
- ↑ JKS - Jednotný katolícky spevník [online]. www.nws.sk, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
- ↑ JKS - Jednotný katolícky spevník [online]. www.nws.sk, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Kňazi.sk [online]. 2014-01-27, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online. Archivované 2019-07-16 z originálu.
- ↑ a b Te Deum [online]. www.ourladyswarriors.org, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Te Deum laudamus
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Te deum laudamus na českej Wikipédii.