Teroristické útoky v Bruseli 22. marca 2016

Teroristické útoky v Bruseli 22. marca 2016 boli séria teroristických útokov, ku ktorým došlo v Bruseli 22. marca 2016 medzi 8:00 a 9:11 hod. tamojšieho času. Útoky si vyžiadali najmenej 34 obetí a ďalších až 200 zranených.

Mapa Bruselu so znázornením polohy letiska a zasiahnutej stanice metra

Cieľom útokov bolo medzinárodné bruselské letisko Zaventem a stanica bruselského metra Maalbeek v centre mesta. K útokom sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát.

Objavili sa špekulácie o možnej súvislosti so zadržaním jedného z hlavných strojcov parížskych teroristických útokov z novembra 2015 Salaha Abdeslama 18. marca 2016. Tieto špekulácie zosilneli najmä potom, čo sa k bruselskému útoku prihlásil Islamský štát, pomocou agentúry Amaki.

Ciele

Bruselské medzinárodné letisko v obci Zaventem, súradnice: 50°53′53″S 4°28′59″V

Došlo tu k dvom samovražedným útokom v odletovej hale. K prvému výbuchu došlo v blízkosti prepážok leteckých spoločností American Airlines a Brussels Airlines, tesne potom nasledoval druhý výbuch pred kaviarňou Starbucks. Podľa svedkov udalostí sa pred útokmi ozývala streľba a volanie hesla "Alláhu akbar!" v arabčine. Usmrtených bolo 14 ľudí. Letisko bolo okamžite evakuované a uzavreté minimálne do 6:00 hod. nasledujúceho dňa.

Bruselské metro (stanica Maalbeek), súradnice: 50°50′38″S 4°22′38″V

Explózia vo vlaku metra, idúcom zo stanice Maalbeek do stanice Schuman, zabila 20 ľudí. Ihneď po výbuchu bolo celé bruselské metro uzavreté. Bruselská polícia našla v metre ďalšie nevybuchnuté nálože, ktoré pomocou svojich pyrotechnikov riadene v priebehu dňa odpálila.

V blízkosti stanice sa nachádzajú inštitúcie Európskej únie. Zamestnanci Európskej únie vrátane členov Európskej komisie, ktorá sídli v blízkosti stanice Maelbeek, boli vyzvaní pomocou bezpečnostných SMS a bezpečnostných emailov, ktoré zamestnancom zaisťuje Rada EÚ, aby zostali doma alebo v budovách európskych inštitúcií.

Pátranie po páchateľoch

Belgická polícia začala domové prehliadky u ľudí, ktorých vytypovala ako možných komplicov útočníkov či potenciálne hrozby. Holandsko ohlásilo dolapenie jedného podozrivého. Zadržaný bol na stanici železničnej linky spájajúcej Amsterdam s letiskom Schiphol.

V popoludňajších hodinách 22. marca zverejnili médiá snímku údajných páchateľov útoku na letisku Zaventem. Dvaja z nich sa mali odpáliť pri samovražednom útoku; tretí z nich utiekol a polícia po ňom začala rozsiahle pátranie.

Belgická polícia začala rozsiahle razie v prisťahovaleckých štvrtiach u ľudí, ktorých vytypovala ako možných komplicov útočníkov či potenciálnu hrozbu. Počas nich na bruselskom predmestí Schaarbeek našla výbušné zariadenie, vlajku tzv. Islamského štátu a chemikálie používané pri výrobe bômb. Susedné Holandsko ohlásilo dolapenie jedného podozrivého. Zadržaný bol na stanici železničnej linky spájajúcej Amsterdam s letiskom Schiphol.

Belgická televízia RTBF uviedla, že vyšetrovatelia identifikovali oboch odpálených páchateľov ako bratov Khalida a Brahimom El-Bakraouiovy, ktorí žili v Bruseli a obaja už boli trestne stíhaní. Khalid si podľa RTBF mal pod falošným menom prenajať byt vo Foreste pri Bruseli, kde bol o týždeň skôr políciou pri záťahu zabitý jeden muž. Tretím identifikovaným páchateľom mal byť Sýrčan Naje Laachraoui, ktorého DNA bola nájdená na niekoľkých výbušninách, ako z predchádzajúceho záťahu, tak pri útokoch v Paríži z roku 2015. Ráno 23. marca polícia v bruselskej štvrti Anderlecht zadržala muža, ktorý bol považovaný za Laachraouie, následne však bola identita zadržaného dementovaná.

Reakcie

Reakcia v Belgicku

V Belgicku bol vyhlásený najvyšší (štvrtý) stupeň teroristickej hrozby. Boli uzavreté verejné inštitúcie a obmedzená verejná doprava.

Belgicko vyslalo do Bruselu ďalších 225 vojakov, ktorí mali dohliadať na bezpečnosť v meste. Obyvateľom Bruselu bolo odporúčené komunikovať textovými správami a prostredníctvom sociálnych sietí, pretože telefónne siete v Bruseli boli preťažené.

Prerušená bola aj medzinárodná vlaková doprava; vlaky Eurostar z Londýna nezachádzali na belgické územie a belgické bezpečnostné zložky uzavreli všetky tri hlavné nádražia v metropole (Bruxelles Nord, Bruxelles Midi a Bruxelles Central). Po niekoľkých hodinách s výnimkou hlavnej stanice (Bruxelles Central) bola doprava na zostávajúcich staniciach obnovená.

Teroristický čin odsúdil tamojší premiér Charles Michel aj belgický kráľ Filip. Belgická vláda v deň útoku vyhlásila trojdňový štátny smútok. Na druhý deň 23. marca bola o 12 hodine po celej krajine držaná minúta ticha. Zrušený bol napríklad aj priateľský zápas belgickej futbalovej reprezentácie s Portugalskom, ktorý bol plánovaný o týždeň neskôr na bruselskom Štadióne kráľa Baudouina.

Reakcia v zahraničí

Sociálna sieť Facebook podobne, ako v prípade parížskych útokov aktivovala svoju funkciu "Safety Button", ktorou môžu ľudia v oblasti dať informáciu svojim známym, že sú v bezpečí. Teroristické útoky odsúdila nemecká kancelárka Angela Merkelová, britský premiér David Cameron, francúzsky prezident Francois Hollande, český premiér Bohuslav Sobotka, ruský prezident Vladimir Putin, rakúsky kancelár Werner Feymann, grécky premiér Alexis Tsipras, španielsky premiér Mariano Rajoy a republikánsky prezidentský uchádzač Donald Trump.

Vo večerných hodinách boli vo farbách belgickej vlajky nasvetlené pamätihodnosti vo veľkých európskych mestách, ako napr. Eiffelova veža, Brandenburská brána alebo Fontána di Trevi. Najznámejšie belgické a európske skupiny moslimov útoky odsúdili. Šéf Federácie islamských organizácií v Európe Saíd Kamla uviedol, že ide o barbarské činy.

Pozri aj

• Teroristické útoky v Paríži v novembri 2015

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teroristické útoky v Bruseli 22. marca 2016

Externé odkazy

• On-line reportáž Slovenského rozhlasu
• On-line spravodajstvo iDNES.cz
• On-line spravodajstvo iHNed.cz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Teroristické útoky v Bruselu v březnu 2016 na českej Wikipédii.