Tridentská omša

Tridentská omša, tiež označovaná ako Tradičná latinská omša, Usus Antiquor alebo Mimoriadna forma Rímskeho rítu je omša Rímskeho rítu, ktorá je obsahom typických vydaní Rímskeho misála z rokov 15701962. Slúži sa v cirkevnej latinčine.[1] Až do vydania omše sv. Pavla VI. v roku 1969 to bola najpoužívanejšia omšová liturgia na svete. Vydanie z roku 1962 je najnovšie typické vydanie, tiež známe ako Misál sv. Jána XXIII. po pápežovi, ktorý ho vydal.[2]

Tridentská omša celebrovaná FSSP.
Tridentská omša celebrovaná litoměřickým biskupom Janom Baxantom (uprostred)

Slovo „tridentská“ je odvodené od názvu mesta Trident (tal. Trento), kde sa konal Tridentský koncil. Reagujúc na rozhodnutie koncilu[3] vydal pápež Pius V. v roku 1570 Rímsky misál, ktorý učinil záväzným pre celú Latinskú cirkev okrem miest a rádov, ktoré mali vlastnú liturgiu staršiu ako 200 rokov.[4] Napriek tomu, že sa tridentská omša často označuje ako „(tradičná) latinská omša“, oficiálnym jazykom omše Pavla VI., ktorá ju nahradila ako riadna forma Rímskeho rítu, je tiež stále latinčina.[5]

JazykUpraviť

Vo väčšine oblastí sveta bola jazykom používaným na slúženie tridentskej omše vždy latinčina. V Dalmácii a častiach Istrie a Chorvátska však bola liturgia slúžená v cirkevnej slovančine a povolenie na použitie tohto jazyka bolo na ďalšie slovanské regióny rozšírené medzi rokmi 1886 a 1935.[6][7]

V roku 1964 bola vydaná inštrukcia o implementácii konštitúcie Sacrosanctum Concilium (Konštitúcie o posvätnej liturgii) Druhého vatikánskeho koncilu, v ktorej sa ustanovuje, že epištola a evanjelium z omše dňa majú byť čítané vo vernakulárnom (= ľudovom) jazyku. Biskupské konferencie mali so súhlasom Svätej stolice rozhodnúť, ktoré ďalšie časti omše, ak nejaké, majú byť slúžené v reči ľudu.[8]

Mimo rímskokatolíckej cirkev bola reč ľudu do slávenia tridentskej omše uvedená niektorými starokatolíkmi (väčšina starokatolíkov už dnes tridentskú omšu neslúži) a anglokatolíkmi v súvislosti s vydaním Anglického misála.[9]

Niektoré pravoslávne cirkvi západného obradu používajú tridentskú omšu v reči ľudu v drobnými obmenami pod názvom „Božská liturgia sv. Gregora“.[10]

SúčasnosťUpraviť

Pápež Ján Pavol II. povolil veriacim a kňazom, ktorí majú záujem o omše podľa tridentského rítu, sláviť omše podľa misála z roku 1962, pokiaľ na to dostanú povolenie od diecézneho biskupa. List Kongregácie pre liturgiu Quattuor abhinc annos z 3. októbra 1984 umožňuje biskupom udeliť povolenie na slávenie tridentskej omše za nasledovných podmienok:[11]

  • Kňazi a veriaci, ktorí majú záujem o povolenie, musia verejne a jasne vyhlásiť, že nespochybňujú legitimitu a presnosť učenia Rímskeho misála, ktorý vyhlásil pápež Pavol VI.
  • Tridentské omše je možné sláviť len pre tie skupiny veriacich, ktoré o to majú záujem. Tridentská omša sa smie sláviť len v biskupom na to špeciálne určenom kostole alebo kaplnke (nesmie ísť o farský kostol, vo výnimočných prípadoch je možná výnimka), deň a podmienky slávenia rovnako určuje biskup.
  • Omša sa smie sláviť iba po latinsky podľa Rímskeho misála z roku 1962.
  • Kombinovať texty rôznych misálov je zakázané.
  • Biskup musí Kongregáciu pre liturgiu informovať o kňazoch a veriacich, ktorým povolenie na slávenie tridentskej omše udelí.

V roku 2007 pápež Benedikt XVI. vydal motu proprio Summorum Pontificum (a list pre biskupov sveta), ktorým nahradil smernice z roku 1984, a v ktorom povoľuje použitie tridentskej omše podľa vydania Rímskeho misála z roku 1962 (Misála Jána XXIII.) všetkým katolíckym kňazom latinského obradu v omšiach slávených bez účasti ľudu.[12] Na slávenie takejto omše „môžu byť pri zachovaní toho, čo treba zachovať, pripustení aj veriaci, ktorí si to sami od seba želajú“.[13] Povolenie sláviť verejnú tridentskú omšu vo farnosti môže udeliť farár farnosti alebo rektor kostola.[14]

Pápež Benedikt XVI. vyhlásil omšu podľa Misála Jána XXIII. za „mimoriadnu formu“ (forma extraordinaria) Rímskeho rítu, ktorého riadnou formou je omša Pavla VI. z roku 1970.[15] Omša podľa Misála Jána XXIII. sa niekedy zvykne nazývať aj „usus antiquior“ (staršie použitie) alebo „forma antiquior“ (staršia forma)[12] na odlíšenie od omše Pavla VI., keďže verzia z roku 1962 je jediná forma, ktorej použitie bolo povolené (takže nehrozí pomýlenie s ešte staršími formami omše).

Dostupnosť liturgických materiálov v slovenčineUpraviť

Od roku 2019 prebieha digitalizácia Misála latinsko-slovenského z r. 1952 a misála vo veľkom formáte schváleného v r. 1967 s prihliadnutím na typické vydanie latinského misála z r. 1962, ktorého opätovné použitie v Katolíckej Cirkvi zažilo obrodu po motu proprio Summorum Pontificum pápeža Benedikta XVI. Digitálne omšové formuláre spolu s predkoncilovým kalendáriom svätých sú verejnosti voľne prístupné v responzívnom webovom rozhraní umožňujúcom prehliadanie na mobilnom zariadení.[16]

Okrem uvedeného zahŕňa digitalizačný projekt aj rímsky graduál[17], procesie, požehnania a sviatosti[18], pôvodnú textáciu a notáciu Jednotného katolíckeho spevníka[19], pôvodné texty životopisov svätých[20][21], slovenský preklad Svätého Písma podľa Sixto-Klementínskej Vulgaty[22][23][24][25][26][27][28][29][30][31].

Zaujímavosťou je, že digitalizačný projekt spracúva aj rímsky kánon a vybrané omšové formuláre v hlaholike podľa tzv. Rímskeho misála staroslovenským písmom (alebo Missale Romanun Glagolitice) z r. 1893[32] , z r. 1927[33] a jeho najnovšieho spracovania z r. 2020[34].

ReferencieUpraviť

  1. DE MARCO, Angelus OFM. Liturgical Languages [online]. catholicculture.org, 1963, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online. (angl.)
  2. BENEDIKT XVI.. List pri príležitosti uverejnenia motu proprio Summorum pontificum [online]. 2007-07-07, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online.
  3. De Indice Librorum, Catechismo, Breviario et Missali [online]. Tridentský koncil, 1563-12-04, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online. (angl.)
  4. SV. PIUS V.. Quo Primum [online]. 1570-07-14, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online. (angl.)
  5. SV. PAVOL VI.. Sacrosantum Concilium, Čl. 36 [online]. 1963-12-04, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online.
  6.   KRMPOTIĆ, M. D.. Dalmatia. In: Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1913. [Cit. 2019-01-27]. (angl.) „The right to use the Glagolitic [sic!] language at Mass with the Roman Rite has prevailed for many centuries in all the south-western Balkan countries, and has been sanctioned by long practice and by many popes.“
  7. JAPUNDŽIĆ, Marko. The Croatian Glagolitic Heritage [online]. Croatian Academy of America, 1997, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online. (angl.) „In 1886 it arrived to the Principality of Montenegro, followed by the Kingdom of Serbia in 1914, and the Republic of Czechoslovakia in 1920, but only for feast days of the main patron saints. The 1935 concordat with the Kingdom of Yugoslavia anticipated the introduction of the Slavic liturgy for all Croatian regions and throughout the entire state.“
  8. Inter oecumenici [online]. Posvätná kongregácia obradov, 1964-09-26, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online. (angl.)
  9. Ordo Missæ. In: The English Missal. [cit. 2019-01-27]. Dostupné online.
  10. The Divine Liturgy according to the Rite of Saint Gregory. [cit. 2019-01-27]. Dostupné online (angl. )
  11. SV. JÁN PAVOL II.. Quattuor abhinc annos [online]. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, 1984-10-03, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online. (angl.)
  12. a b BENEDIKT XVI. 2007, Čl. 2
  13. BENEDIKT XVI. 2007, Čl. 4
  14. BENEDIKT XVI. 2007, Čl. 5
  15. BENEDIKT XVI. 2007, Čl. 1
  16. Rímsky misál latinsko-slovenský, imprimatur Arcadius M. Card. Larraona [online]. Dínom-dánom, 2019, [cit. 2022-02-05]. Dostupné online. (slovenský, staroslovenský)
  17. Graduale Romanum Sacrosanctæ Romanæ Ecclesiæ de Tempore & de Sanctis SS D. N. Pii X. Pontificis Maximi iussu Restitutum et Editum Ad Exemplar Editionis Tapicae Concinnatum Et Rhythmicis signis a Solesmensibus Monachis Diligenter Ornatum. Desclée and Socii S. Sedis Apostolicae et Sacrorum Rituum Congregationis Typographi. Parisiis, Tornaci, Romae, Neo Eboraci, 1961.
  18. Rituale omnium Lat. rit. dioecesium Slovacchiae et Subcarpatorussiae ad instar appendicis Ritualis Romani cum approbatione Sacrae Rituum Congregationis jussu et auctoritate omnium praesulum Slovacchiae, Ratisbonae, Typis Friderici Pustet, 1937. Nihil obstat quominus imprimatur. Romae, ex aedibus Sacre Rituum Congregationis, die 21 Januarii 1937, A. Carinci
  19. Jednotný katolícky spevník. Sostavily biskupskými úradmi určené komisie, hudobná, vieroučná a prozodická. Ich predlohy zharmonizoval a nápevmi doplnil Mikuláš Schneider-Trnavský. Ilustroval akad. maliar Alex. Schurmann. II. nezmenené vydanie. Vydal Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1947.
  20. Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 1. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907, 1579 s.
  21. Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 2. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907.
  22. Písmo sväté. Nový zákon Pána Nášho Ježiša Krista. Časť I.: Evanjelia a Skutky Apoštolské. [Preložil Ján Donoval.] Trnava-Nagyszombat: Spolok svätého Adalberta (Vojtecha), 1913. 256 s. Nihil obstat: Richardus Osvald (1283/1912). Imprimatur: Ludovicus Rajner, Episcopus, Vicarius Generalis Archeppalis, Strigonii, die 29. Februarii 1912.
  23. Písmo sväté. Nový zákon Pána Nášho Ježiša Krista. Časť II.: Listy Apoštolské a Zjavenia sv. Jána Apoštola. [Preložil Ján Donoval.] Trnava-Nagyszombat: Spolok svätého Adalberta (Vojtecha), 1914. 200 s. Nihil obstat: Richardus Osvald (1283/1912). Imprimatur: Ludovicus Rajner, Episcopus, Vicarius Generalis Archeppalis, Strigonii, die 29. Februarii 1912.
  24. Písmo sväté. Starý zákon. Časť I.: Genezis — Exodus. [Preložil Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ignác Kojda, Viktor Milan, Ján Dorník, Štefan Kofrit] Trnava: Spolok svätého Adalberta (Vojtecha), 1915. 143 s. Nihil obstat: Richardus Osvald, censor adioecesanus (2788/1914). Imprimatur: Ludovicus Rajner, episcopus, vicarius generalis, Strigonii, die 12. Maii 1914.
  25. Písmo sväté. Starý zákon. Časť II.: Leviticus — Numeri — Deuteronomium. [Preložil Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ignác Kojda, Viktor Milan, Ján Dorník, Štefan Kofrit] Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1923. 151 s. Nihil obstat: Richardus Osvald, censor adioecesanus (2788/1914). Imprimatur: Ludovicus Rajner, episcopus, vicarius generalis, Strigonii, die 12. Maii 1914.
  26. Písmo sväté. Starý zákon. Časť III.: Kniha Jozue — Kniha sudcov — Kniha Rut. [Preložil Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ignác Kojda, Viktor Milan, Ján Dorník, Štefan Kofrit] Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1923. 82 s. Nihil obstat: Richardus Osvald, censor adioecesanus (749/1916). Imprimatur: Ludovicus Rajner, episcopus, vicarius generalis, Strigonii, die 8. februarii 1916.
  27. Písmo sväté. Starý zákon. Časť IV.: Prvá kniha kráľov, čiže I. Samuelova — Druhá kniha kráľov, čiže II. Samuelova — Tretia kniha kráľov — Štvrtá kniha kráľov. [Preložil Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ignác Kojda, Viktor Milan, Ján Dorník, Štefan Kofrit] Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1924. 177 s. Nihil obstat: Richardus Osvald, censor adioecesanus (749/1916). Imprimatur: Ludovicus Rajner, episcopus, vicarius generalis, Strigonii, die 8. februarii 1916.
  28. Písmo sväté. Starý zákon. Časť V.: Knihy Paralipomenon — Knihy Ezdrášove — Kniha Tobiášova — Kniha Judity — Kniha Ester — Kniha Jobova. [Preložil Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ignác Kojda, Viktor Milan, Ján Dorník, Štefan Kofrit] Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1925. 230 s. Nihil obstat: Richardus Osvald, censor adioecesanus (749/1916). Imprimatur: Ludovicus Rajner, episcopus, vicarius generalis, Strigonii, die 8. februarii 1916.
  29. Písmo sväté. Starý zákon. Časť VI.: Kniha žalmov — Kniha prísloví — Ecclesiastes — Pieseň Šalamúnova — Kniha múdrosti — Kniha syna Sirachovho. [Preložil Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ignác Kojda, Viktor Milan, Ján Dorník, Štefan Kofrit] Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1925. 287 s. Nihil obstat: Richardus Osvald, censor adioecesanus (749/1916). Imprimatur: Ludovicus Rajner, episcopus, vicarius generalis, Strigonii, die 8. februarii 1916.
  30. Písmo sväté. Starý zákon. Časť VII.: Knihy prorokov: Izaiáš — Jeremiáš — Baruch — Ezechiel — Daniel — Oseáš — Joel — Amos — Abdiáš — Jonáš — Micheáš — Náhum — Habakuk — Sofonáš — Aggeus — Zachariáš — Malachiáš. [Preložil Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ignác Kojda, Viktor Milan, Ján Dorník, Štefan Kofrit] Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1925. 421 s. Nihil obstat: Richardus Osvald, censor adioecesanus (749/1916). Imprimatur: Ludovicus Rajner, episcopus, vicarius generalis, Strigonii, die 8. februarii 1916.
  31. Písmo sväté. Starý zákon. Časť VIII.: Knihy Machabejských. [Preložil Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ignác Kojda, Viktor Milan, Ján Dorník, Štefan Kofrit] Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1926. 77 s. Nihil obstat: Richardus Osvald, censor adioecesanus (749/1916). Imprimatur: Ludovicus Rajner, episcopus, vicarius generalis, Strigonii, die 8. februarii 1916.
  32. Rimski Misal Slověnskim Jezikom Prěsv. G. N. Urbana Papi VIII. povelěnjem izdan. Missale Romanum Slavonico Idiomate Ex Decreto Sacrosancti Concilii Tridentini Restitutum S. Pii V. Pontificis Maximi Iussu Editum A Pio X. Reformatum et SSMI. D. N. Pii XI. Auctoritate Vulgatum. 1927. [Ed. Jozef Vajs, prepis do latinky, iba kánon v hlaholike]
  33. Missale Romanum Glagolitice. 1893. [ed. Dragutin Antun Parčić, iba v hlaholike]
  34. Glagolský mešní řád podle římského misálu staroslověnsky. Nakl. Pavel Mervart: Červený Kostelec, 2020. 170 strán. ISBN: 9788074654602 (ed. Jakub Václav Zentner, FSSP)

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tridentine Mass na anglickej Wikipédii.