Trnovský kanál[1] je kanál v regiónoch Dolné Považie a Dolná Nitra na území obcí Trnovec nad Váhom a Selice v okrese Šaľa v Nitrianskom kraji a na území obce Tvrdošovce v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská rovina. Ústi do vodného toku Komočský kanál. Má dĺžku 13,2 km. Rád toku IV.

Trnovský kanál
vodný kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Nitriansky kraj
Okres Šaľa, Nové Zámky
Obce Trnovec nad Váhom, Selice, Tvrdošovce
začiatok Trnovec nad Váhom
 - poloha Zongorova tabuľa
 - výška 115 m
 - súradnice 48°08′03″S 17°55′47″V / 48,1342°S 17,9296°V / 48.1342; 17.9296
Ústie Komočský kanál
 - poloha Tvrdošovce
 - výška 109 m
 - súradnice 48°03′40″S 18°00′25″V / 48,0610°S 18,0069°V / 48.0610; 18.0069
Dĺžka 13,2 km
Rád toku IV.
Číslo hydronyma 4-21-10-1275
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Začiatok upraviť

Začína sa v 115 m n. m. pri južnom okraji intravilánu obce Trnovec nad Váhom v katastrálnom území Trnovec nad Váhom v okrese Šaľa v Nitrianskom kraji, v regióne Dolné Považie, v severnom kúte areálu agrofarmy, na severnom okraji poľa Zongorova tabuľa[2].

Opis toku upraviť

Od začiatku tečie juhovýchodným smerom cez agrofarmu v priamke, preteká do poľnohospodárskeho extravilánu obce Trnovec nad Váhom, preteká cez pole Zongorova tabuľa, viackrát mení smer od juhovýchodu po juhozápad, v 113 m n. m. vteká na hranicu medzi obcami Trnovec nad Váhom a Selice, krátky úsek tečie priamo na obecnej hranici, v 113 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a preteká poľnohospodárskym extravilánom obce Selice v miestnej časti Šók, v 112 m n. m. priberá ľavostranný prítok Stračí kanál, obchádza intravilán obce Selice jej miestnu časť Šók, obteká samotu Perješ, mení smer na východ, obmýva areál čerpacej stanice s vodojemom, v 109 m n. m. preteká cez obecnú i okresnú hranicu, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu obce Tvrdošovce, v 109 m n. m. ústi do Komočského kanála ako jeho pravostranný prítok. Trnovský kanál patrí do okresov Šaľa a Nové Zámky v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská rovina.[3][4] Má iba jeden dôležitejší prítok: Stračí kanál[5].

Pôvod názvu upraviť

Názov vodného toku Trnovský kanál má pôvod v názve obce Trnovec nad Váhom územím ktorej vodný tok preteká. Z toponyma Trnovec nad Váhom bolo po rozšírení o formant -ský, po systémovej redukcii o hlásky -ec a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Trnovský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Dochované písomné záznamy názvu obce sa viažu k roku 1113 v podobe Durmuz, Dormucz, 1211 Turmoc, 1786 Tornocz[7][8]. Názov vodného kanála bol štandardizovaný v roku 1978[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Trnovský kanál je jedinečným hydronymom (august 2022).

Referencie upraviť

  1. Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-08-01.
  2. Geografické názvy okresu Galanta A29. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, P-801/1993 z 21.4.1993. 50 s. S. 32. ISBN 80-85672-02-2.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-31]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Trnovského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-30]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 532, 3. diel s. S. 197.
  8. Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 305.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 106. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)