Tučniak veľký

druh vtáka rodu Aptenodytes
Názov tučniak veľký môže znamenať aj tučniaka obrovského, pozri tučniak obrovský.

Tučniak veľký alebo tučniak kráľovský alebo tučniak patagónsky (lat. Aptenodytes patagonicus) je najväčší tučniak žijúci mimo Antarktídy a po tučniakovi cisárskom druhým najväčším tučniakom vôbec. Oba druhy predstavujú jediných žijúcich zástupcov rodu Aptenodytes.

Tučniak kráľovský

Tučniaky kráľovské v Južnej Georgií.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aptenodytes patagonicus
Miller, 1778
Synonymá
tučniak patagónsky, tučniak kráľovský

Rozšírenie tučniaka kráľovského
      Hniezdiaci
      Nehniezdiaci
      Na potulkách (nehniezdiaci)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Poddruhy upraviť

V roku 1911 navrhol ornitológ Gregory Mathews 2 poddruhy, ktoré dnes rozoznávame:

Opis upraviť

 
Hydrodynamické telo mu uľahčuje pohyb pod vodou.

Tučniak kráľovský dorastá do hmotnosti 11 – 13 kg a dĺžky tela 90 cm. Má hydrodynamické štíhle telo a výkonné plutvy, čo mu uľahčuje lov rýb. Chrbát je striebristý, hruď biela, hlava čiernej farby a na boku hlavy má jasnooranžové škvrny. Pred chladom ho chráni krátke husté operenie a hrubá vrstva podkožného tuku.

Výskyt upraviť

Žije v kolóniach, niektoré z nich dosahujú početnosť niekoľko desiatok tisíc párov. Vyskytujú sa na ostrove Marion, Crozetových ostrovoch, Kerguelenových ostrovoch, Macquariovom ostrove, Heardovom ostrove a na Falklandách.

Potrava upraviť

Potrava sa skladá hlavne z malých rýb, krilu, kôrovcov a hlavonožcov. Za potravou sa niekedy potápa až do hĺbky 200 m, denne stihne vyše 100 ponorov.

Rozmnožovanie upraviť

 
Mláďa tučniaka kráľovského.
 
Aptenodytes patagonicus

Tučniak kráľovský (ani tučniak cisársky) si, na rozdiel od ostatných druhov, nestavia hniezda. Hniezdi v období antarktického leta (tzn. od nášho novembra do apríla). Hniezdne obdobie tučniaka kráľovského je najdlhšie spomedzi všetkých tučniakov. Pri dvorení samci lákajú samicu trúbením so zdvihnutou hlavou. Ak tá prejaví záujem, nasleduje ho, zatiaľ čo samec kýva hlavou zo strany na stranu. Jeden pár splodí iba dvoch potomkov za tri roky. Na výchove mláďaťa sa zúčastňujú obidvaja rodičia. Hneď potom, čo samica znesie vajce, samec si ho prekotúľa na nohy, ktoré ho izolujú od chladnej zeme a prekryje ho kožným záhybom, ktorý nemá v mieste kontaktu s vajcom perie, aby dodával potrebné teplo. V sedení na vajci sa obidvaja rodičia striedajú zhruba v päťdenných intervaloch. Mláďa sa vyliahne asi po 55 dňoch a nasledujúcich 11 mesiacov sa oň rodičia starajú. Rodičia sa striedajú aj v kŕmení potomka. Mláďa do konca apríla raz vymení prachové perie a priberie na hmotnosti asi 11 kg. V tom čase dochádza k nástupu zimy, zníženiu množstva potravy v mori a odchodu rodičov z hniezdnej kolónie.

Škôlky upraviť

Mláďatá sa združujú do tzv. škôlok, kde ich tesný kontakt zmenšuje výdaj tepla. V tomto období ich rodičia kŕmia iba každý druhý až tretí týždeň. Mláďatá preto schudnú na približne 2/3 pôvodnej hmotnosti. V októbri dochádza k opätovnému zvýšeniu množstva potravy a preto ich rodičia prichádzajú podstatne častejšie kŕmiť. V priebehu decembra je prachové perie mláďat nahradené normálnym a mláďatá sa vydávajú samostatne loviť na more.

 
Škôlka mláďat.

Referencie upraviť

Zdroj upraviť

  • Veselovský, Zdeněk, Tučňáci, Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1984
  • Dorling Kindersley Limited; BOHUŠ, Mirko, a kol. Vták: Unikátna obrazová encyklopédia. Bratislava : Ikar, 2008. ISBN 978-80-551-1754-6. S. 512.

Iné projekty upraviť