Univerzita v Zürichu

Univerzita v Zürichu (UZH, nem. Universität Zürich) je verejná výskumná univerzita so sídlom v meste Zürich vo Švajčiarsku. Je to najväčšia univerzita vo Švajčiarsku,[6] ktorá má 28 000 zapísaných študentov (stav: jeseň 2022).[7] Bola založená v roku 1833 tým, že sa nová filozofická fakulta zlúčila s kolégiami teológie, práva a medicíny. Počiatky týchto kolégií siahajú až do roku 1525.

Univerzita v Zürichu

Vstup do hlavnej budovy Univerzity v Zürichu
Iné názvy
Pôvodný názovUniversität Zürich
Latinský názovUniversitas Turicensis
Základné informácie
PolohaZürich, Švajčiarsko
SkratkaUZH
TypVerejná univerzita
Rok založenia1833
Vedenie
RiaditeľMichael Schaepman
Štatistické údaje
Počet fakúlt7
Počet zamestnancov2 051 (ekvivalent plného pracovného úväzku)[1]
Počet študentov25 732[2]
Rozpočet1,578 miliardy švajčiarskych frankov[3]
Ďalšie informácie
Školské farbyčierna, biela, modrá, sivá, oriešková[4][5]
                        
Kontaktné údaje
Oficiálny webuzh.ch

V súčasnosti (2024) má univerzita sedem fakúlt: filozofickú, medicínsku, ekonomickú, právnickú, fakultu matematiky a prírodných vied, teologickú a veterinárnu. Univerzita ponúka najširšiu škálu predmetov a kurzov zo všetkých švajčiarskych vysokých škôl.[8]

História

upraviť
 
Letecký pohľad (1953)

Univerzita v Zürichu bola založená 29. apríla 1833,[9] Vznikla tým, že sa existujúce kolégium teológie, Carolinum založené Huldrychom Zwinglim v roku 1525, a kolégiá práva a medicíny zlúčili s novou filozofickou fakultou. Bola to prvá univerzita v Európe, ktorú založil štát a nie panovník alebo cirkev.

V prvých rokoch univerzity spôsobilo veľkú kontroverziu, keď bol v roku 1839 za hlavu katedry teológie vymenovaný nemecký teológ David Friedrich Strauss. Strauss totiž tvrdil, že zázraky v kresťanskom Novom zákone sú iba mytologizovaným prerozprávaním normálnych udalostí, a teda, že na nich nie je v skutočnosti nič nadprirodzené.[10][11][12][13] Úrady nakoniec Straussovi ponúkli dôchodok skôr, ako mal možnosť začať vykonávať svoje povinnosti, a tak zabránili eskalovaniu tejto kontroverzie.

Univerzita umožnila ženám navštevovať prednášky filozofie od roku 1847 a v roku 1866 prijala prvú doktorandku. V roku 1901 pribudla Fakulta veterinárskeho lekárstva, ktorá je druhou najstaršou fakultou tohto typu na svete. V roku 1914 sa univerzita presťahovala do nových priestorov navrhnutých architektom Karlom Moserom na Rämistrasse 71.[14]

Univerzita je roztrúsená po celom meste Zürich. Hlavné kampusy sa nachádzajú v centre mesta, Irchelpark a Oerlikon.[15] Členovia univerzity môžu využívať niekoľko knižníc, vrátane knižnice ETH a centrálnej knižnice v Zürichu, ktorá obsahuje viac ako 5 miliónov zväzkov. V roku 1962 navrhla Prírodovedecká fakulta zriadiť areál Irchelpark na Strickhofareale. Prvá etapa výstavby univerzitných budov sa začala v roku 1973 a kampus bol slávnostne otvorený v roku 1979.[16][17] Výstavba druhej etapy trvala od roku 1978 do roku 1983.[17] V areáli sa nachádza aj Antropologické múzeum (nem. Anthropologisches Museum)[18] a kantonálny mestský archív v Zürichu (nem. Staatsarchiv Zürich).[19]

Múzeá

upraviť

Inštitút a múzeum pre dejiny medicíny sú súčasťou univerzity.[20] K univerzite patrí okrem iného aj 13 múzeí: Múzeum anatomickej zbierky, Múzeum archeologickej zbierky, Botanické múzeum, Múzeum voskových škvŕn, Vedecké exploratórium, Múzeum veterinárnej histórie, Zürišské múzeum herbárov, Múzeum antropológie, Botanická záhrada, Etnografické múzeum, Paleontologické múzeum, Múzeum zbierky veterinárnej anatómie a Zoologické múzeum.[21]

Akademické zázemie

upraviť
 
Hlavná budova navrhnutá Karlom Moserom. (pohľad z juhu)

V oblasti biologických vied a financií existuje úzka spolupráca medzi Univerzitou v Zürichu a ETH (Federálny technologický inštitút). Príklady spoločných iniciatív medzi týmito dvoma inštitúciami zahŕňajú Univerzitu medicíny v Zürichu a Prekladové centurum Wyss v Zürichu.[22][23]

Umiestnenie v rebríčkoch

upraviť
  • Rebríček Shanghai Jiao Tong University[24] (veľký dôraz na výsledky výskumu – citácie, Nobelove ceny atď.) Celkovo sa Univerzita v Zürichu umiestnila v tomto rebríčku na 59. mieste, ako aj na 5. a 10. mieste v pododboroch Ekológia a Biologické vedy o človeku.
  • QS World University Rankings[25] (veľký dôraz na peer review) Univerzita v Zürichu získala v tomto rebríčku 91. miesto celkovo a 56. miesto v medicíne, čo z Univerzity v Zürichu robí najvyššie hodnotenú univerzitu vo Švajčiarsku pre medicínu podľa QS.
  • The World University Rankings 2024[26] Univerzita v Zúrichu získala v tomto rebríčku 80. miesto celkovo a 42. miesto v subdisciplíne obchod a ekonomika.

Katedra ekonómie Univerzity v Zürichu je obzvlášť silná a v roku 2017 bola Handelsblattom zaradená na prvé miesto v nemecky hovoriacej oblasti.[27] V roku 2009 bola Obchodná fakulta na treťom mieste v nemecky hovoriacej oblasti.[28]

Jazyková politika

upraviť
 
Atrium Central
 
Irchel Kampus, novšie a vzdialenejšie umiestnené budovy univerzity v Zürichu
 
Socha pri vchode do hlavnej budovy Univerzity v Zürichu

Bakalárske kurzy sa vyučujú vo švajčiarskej štandardnej nemčine (Hochdeutsch), ale používanie angličtiny je na mnohých fakultách čoraz bežnejším. Jediným bakalárskym programom vyučovaným výlučne v angličtine je program „Anglický jazyk a literatúra“.[29] Všetky magisterské kurzy na Prírodovedeckej fakulte prebiehajú v anglickom jazyku. Magisterské kurzy v odbore ekonómia a financie sa uskutočňujú hlavne v angličtine, zatiaľ čo magisterské štúdium v odbore kvantitatívne financie prebieha výlučne v angličtine.

Študentský život

upraviť

Univerzitný akademický športový zväz (ASVZ) ponúka študentom univerzity široké možnosti športového vyžitia. Študentský zbor je zastúpený prostredníctvom Združenia študentov Univerzity v Zürichu (nem. Verband der Studierenden der Universität Zürich, VSUZH), ktorý organizuje podujatia a je zapojený do správy univerzity.[30]

Významní absolventi a profesori

upraviť

Politika, právo a spoločnosť

upraviť

Ekonomika, obchod a manažment

upraviť

Filozofia a teológia

upraviť
  • Eberhard Jüngel (1934 – 2021), nemecký luteránsky teológ

Umenie a hudba

upraviť
  • Luzia von Wyl (nar. 1985), švajčiarska skladateľka a klaviristka

Laureáti Nobelovej ceny

upraviť

S univerzitou je spojených 12 nositeľov Nobelovej ceny, predovšetkým za fyziku a chémiu.

 
Albert Einstein
Rok Odbor Laureát
1901 Fyzika Wilhelm Conrad Röntgen
1902 Literatúra Theodor Mommsen
1913 Chémia Alfred Werner
1914 Fyzika Max von Laue
1921 Fyzika Albert Einstein
1933 Fyzika Erwin Schrödinger
1936 Chémia Peter Debye
1937 Chémia Paul Karrer
1939 Chémia Lavoslav Ružička
1949 Medicína Walter Rudolf Hess
1987 Fyzika Karl Alex Müller
1996 Medicína Rolf M. Zinkernagel

Pridružené inštitúcie

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Facts and Figures 2015 [online]. Executive Board of the University of Zurich, 2015, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online. Archivované 2016-10-28 z originálu.
  2. Annual Report 2018 [online]. University of Zurich, 2018, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online. Archivované 2015-11-07 z originálu.
  3. Annual Report 2022 [online]. University of Zurich, 2022. Dostupné online.
  4. Die Hausfarben der Universität Zürich Archivované 2019-12-31 na Wayback Machine – website of the University of Zurich
  5. CD-Manual: Basiselemente – website of the University of Zurich
  6. University of Zurich [online]. Coursera. Dostupné online.
  7. The University of Zurich – At a Glance [online]. University of Zurich, 2020, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2019-03-31 z originálu.
  8. Faculties of the University of Zurich [online]. University of Zurich, 2021, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2023-03-05 z originálu.
  9. Dies academicus [online]. University of Zurich, August 26, 2009, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2020-08-27 z originálu.
  10. The Life of Jesus, Critically Examined by David Friedrich Strauss 2010 ISBN 1-61640-309-8 pages 39–43 and 87–91
  11. The Making of the New Spirituality by James A. Herrick 2003 ISBN 0-8308-2398-0 pages 58–65
  12. Familiar Stranger: An Introduction to Jesus of Nazareth by Michael J. McClymond (March 22, 2004) ISBN 0802826806 page 82
  13. See Douglas R McGaughey, "On D.F. Strauß and the 1839 Revolution in Zurich" Archivované február 1, 2014, na Wayback Machine
  14. GANZ, Michael T.; STUCKI, Heinzpeter. History in brief. [s.l.] : University of Zurich, 2008. Dostupné online. Archivované 2020-08-24 na Wayback Machine
  15. Campuses [online]. [Cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2021-11-27 z originálu. (po anglicky)
  16. Irchelpark [online]. Universität Zürich, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2018-06-05 z originálu. (po nemecky)
  17. a b Irchelpark [online]. Grün Stadt Zürich, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2014-12-20 z originálu. (po nemecky)
  18. Anthropologisches Museum [online]. Universität Zürich, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2020-07-26 z originálu. (po nemecky)
  19. Kleine Zürcher Verfassungsgeschichte 1218–2000 [online]. Staatsarchiv Zürich. Dostupné online. (po nemecky)
  20. UZH - Universität Zürich [online]. . Dostupné online.
  21. Museums and Collections [online]. [Cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2021-12-02 z originálu. (po anglicky)
  22. Google Maps [online]. . Dostupné online.
  23. Partnerships [online]. [Cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2023-12-14 z originálu.
  24. Academic Ranking of World Universities 2023 [online]. Shanghai Ranking Consultancy. Dostupné online.
  25. QS World University Rankings 2024 [online]. . Dostupné online.
  26. THE World University Rankings 2024 [online]. December 14, 2023. Dostupné online.
  27. Handelsblatt Ranking. Handelsblatt. Dostupné online [cit. 2018-09-08]. Archivované 2020-06-10 na Wayback Machine
  28. Handelsblatt Ranking Betriebswirtschaftslehre 2009. Handelsblatt. Dostupné online [cit. 2013-11-11]. Archivované 2020-07-01 na Wayback Machine
  29. Studying [online]. . Dostupné online.
  30. VSUZH - Verband der Studierenden der Universität Zürich [online]. . Dostupné online. (po nemecky)
  31. Thomas P. Gottstein [online]. [Cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2020-11-01 z originálu.
  32. Germany is a global center for superstition [online]. . Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť