Vežové domy (Miletičova, Bratislava)

Vežové domy alebo ľudovo Palušáky je obytný komplex v Ružovej doline v bratislavskej mestskej časti Ružinov, ktorý navrhol autor Karol Paluš v Bratislave v roku 1957. Stavba bola ocenená cenou Dušana Jurkoviča v roku 1965.

Panoráma - vežové domy, Paluš Karol, Bratislava Ružová dolina 12,14,16,20,22, 1957
Pohľad - vežový dom, Paluš Karol, Bratislava Ružová dolina 12, 1957
Pôdorys - vežový dom , Paluš Karol, Bratislava Ružová dolina 12, 1957

Architekt akad. arch. Karol Paluš o stavbe

upraviť
  • „Keď sme začali riešiť Miletičovu ulicu, objednávka žiadala postavenie dvoch domov na pokraji preliačiny, kde kedysi viedol prepojovací kanál k Dynamitke. Navrhol som, že namiesto dvoch domov budem riešiť ulicu, resp. skúsim, čo toto územie unesie. Jednoducho možno povedať, že namiesto dvoch budov sme navrhli komplexné bývanie. Vytvorila sa mestská ulica a potom intímna zóna, ktorá mala slúžiť hlavne na rekreáciu s minimálnou hlučnosťou. Pôvodne sa táto štvrť mala končiť parkom a mala byť ohraničená vonkajším mestským okruhom. Ale už v priebehu výstavby začínalo byť zrejmé, že mesto sa bude rozvíjať ďalej.“
  • „…riešenie sledovalo zámer akcentovať vyšší typ zástavby, dávajúci predpoklad previazania na plánovanú ďalšiu zástavbu Ružovej doliny. V tomto období sa realizovali vo Švédsku prvé sídlištné štruktúry s dominantami „boďákov“ v Stockholme-Välingby. Vežové domy v Ružovej doline boli postavené iba o rok neskôr, 1955-57. Časový posun vznikol tým, že stavebníctvo odmietalo navrhnutú technológiu. Domy boli postavené z tehál progresívnou metódou, týkajúcou sa tak vertikálnych ako aj horizontálnych konštrukcii. Dispozícia bytov eliminuje hlučnosť, využíva svetové strany a samotné objekty domov maximálne využívajú územie“

Architektonické zatriedenie

upraviť

Vežové domy Ružová dolina sú typom schodiskové izolované bytové domy (jednosekciové) s centrálnou dispozíciou, s bytmi sústredenými okolo vertikálneho komunikačného jadra. Podľa počtu podlaží (11) patrí medzi vysokopodlažnú zástavbu s otvorenou odvodenou krížovou formou pôdorysu.

Konštrukcia

upraviť

Súbor piatich obytných domov v Ružovej doline je tvorený obytnými budovami bodového typu. Ich základom je v socialistickej výstavbe často používaný druh typových sekcii T13 a T15. Použitie typových sekcii T13 a T15 s tehlovou konštrukciou vyžadovalo však v tomto prípade úpravu. Novinkou v našich podmienkach bolo použitie krabicového konštrukčného systému vytvoreného z vonkajších a vnútorných tehlových stien metrického formátu. Horizontálne stropné konštrukcie sú vytvorené monoliticky zo železobetónu je v nich zabudované crittalové kúrenie. Sústava bytov je priamo napojená na vertikálne komunikačné jadro – schodiskovú vežu.

Dispozícia

upraviť

Bodový dom krížového pôdorysného tvaru má v centrálnej polohe vertikálne komunikačné jadro. Schodiskovú vežu tvoria dva schodiská. V schodiskovom zrkadle sa nachádzajú dva opačne orientované výťahy vedúce každý na jednu úroveň podesty schodiska. Väzba bytov je priama okolo schodiskovej veže. Byty sú veľmi dobre dispozične riešené. Sú zónované na dennú a nočnú časť čo malo za následok rozdelenie inštalačných jadier. Priestorové umiestnenie bytov a krížová dispozícia bodového domu umožňuje využiť presvetlenie interiéru z troch fasád objektu. Medzi schodiskovou vežou a bytovými jednotkami sú zasunuté lodžie, ktoré na objem budovy celkovo pôsobia odhmotňujúco. Na prízemí vynechaním jedného bytu vznikol vstupný vestibul s presklennými stenami, zaťaženie z hornej stavby je prenášané nosnými piliermi.

Výstavba

upraviť

Projektová príprava pre výstavbu bodových bytových domov bola zhotovená roku 1954 architektom Karolom Palušom v spolupráci s architektom Miroslavom Tenglerom. Statické riešenie pri návrhu 11 poschodových vežových obytných domov s progresívnou tehlovou konštrukciou vytvorili J. Harvančík a Ľ. Farkaš. Obytný súbor tvorí 5 obytných domov s číslami 12,14,16,20,22. Objekty boli doplnením urbanistického konceptu z roku 1953 a uzatvárala blok vtedajšej obytnej zástavby z výhodnej strany. Zastavovaná parcela bola zložito terénne formovaná pričom architekti využili jeho členitosť a navrhli objekty v súlade s terénom tak aby náklady na výstavbu a terénne úpravy boli minimálne. Architektonický návrh obsahuje i riešenie okolitej zelene so sústavou plôch pre oddych a rekreáciu. Vežové domy boli pozitívne prijaté odbornou aj laickou verejnosťou a v roku 1965 za ne autor dostal cenu Dušana Jurkoviča.

Použitá literatúra

upraviť
  • Akad. arch. Karol Paluš
  • Martin Kusý, Architektúra na Slovensku 1945-1975, PALLAS 1976 Bratislava
  • Svetlík, J.: Akad. arch. Karol Paluš (27. 5. 1925) jubiloval. Projekt 33, 1991, č. 3 s. 55
  • Nábělek, F.: Paluš. Encyklopédia Slovenska IV zväzok N-Q, Bratislava, VEDA 1980
  • Masný, R.: Stavoprojekt Bratislava 1949 – 1961, ROH 1969

Súradnice: 48°09′03″S 17°08′30″V / 48,150839°S 17,141778°V / 48.150839; 17.141778