Verejné priestranstvo

Verejné priestranstvo je v právnom poriadku Slovenskej republiky pojem správneho práva, ktorý označuje ulicu, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.[pozn 1][1]

Námestie Slovenského národného povstaniabratislavskom Starom Meste počas protestu po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (9. marec 2018)

V obci, v ktorej je viac verejných priestranstiev, má každé z nich svoj názov, pričom na určenie tohto názvu sa vzťahujú obmedzenia podľa § 2b ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, napr. nemožno určiť názov po žijúcej osobe, dlhý alebo duplicitný názov, názov urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávny názov, názvov nepriliehavý vzhľadom na históriu príslušnej obce, ale ani názov po predstaviteľovi režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej, nacistickej alebo komunistickej ideológií, ak sa takáto osoba nezapojila do odporu proti tomuto režimu.[2]

Poznámky upraviť

  1. Napr. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov definuje verejné priestranstvo na účely tohto zákona užšie, ako „verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Verejným priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona“, teda podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.

Referencie upraviť

  1. § 2b ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Dostupné online. [cit. 2023-03-20].
  2. § 2b ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Dostupné online. [cit. 2023-03-20].