Otvoriť hlavné menu

Veria, úradne prepisované Veroia, historicky označované ako Berea alebo Berrhoia, je mesto v Makedónii v severnom Grécku, ktoré sa nachádza 511 km severozápadne od hlavného mesta Atény a 73 km juhozápadne od Solúna.

Veria
novogr. Βέροια
mesto
VEROYA.jpg
pohľad na mesto
Štát Grécko Grécko
Fed. štát Stredná Makedónia
Nadmorská výška 128 m n. m.
Súradnice 40°31′00″S 22°12′00″V / 40,516667°S 22,2°V / 40.516667; 22.2
Rozloha 359,1 km² (35 910 ha)
Obyvateľstvo 48 306 (2011)
Hustota 134,52 obyv./km²
Starosta Konstantinos Vorgiazidis
PSČ 591 31, 591 32
Poloha mesta v Grécku
Red pog.svg
Poloha mesta v Grécku
Wikimedia Commons: Veria
Webová stránka: veria.gr
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veria je staré mesto; prvýkrát bolo zmienené v spisoch Thucydida v roku 432 pred Kristom, existujú dôkazy, že bolo osídlené už roku 1000 pred Kristom.[1] Veria bola dôležitým majetkom Filipa II. Macedónskeho (otec Alexandra Veľkého) a neskôr aj Rimanov. Apoštol Pavol kázal v meste a jeho obyvatelia boli medzi prvými kresťanmi v ríši. Neskôr, pod Byzantskou a Osmanskou ríšou, bola Veria centrom gréckej kultúry a vzdelávania. Dnes je Veria obchodné centrum Strednej Makedónie, je to hlavné mesto Imathie a sídlo metropolitného biskupa Cirkvi Gréckej v ekumenickom patriarcháte, rovnako ako sídlo katolíckeho titulárneho biskupa.

Rozsiahle archeologické nálezisko Vergina (staroveké Aegae, prvé hlavné mesto Macedónie) sa nachádza 12 km juhovýchodne od centra mesta. Súčasťou náleziska, ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO,[2] je hrobka Filipa II. Macedónskeho.

HistóriaUpraviť

Byzantská VeriaUpraviť

Počas Byzantskej ríše Veria rástla a prosperovala, rozvíjala veľkú a vzdelanú obchodnú triedu (grécku a židovskú) a stala sa strediskom stredovekého gréckeho učenia; známky tejto prosperity sa odrážajú v mnohých byzantských kostoloch, ktoré boli v tom čase postavené. Počas 7. storočia sa na územie dostali slovanské kmene Drugovitov, ktoré sa v okolí usadili. Cisárovná Irena mesto nechala prestavať a dočasne bolo po nej aj pomenované ako Irenopolis. V byzantsko-bulharských vojnách bola Berrhoia významným strategickým centrom. Po IV. križiackej výprave sa mesto stalo súčasťou Solúnskeho kráľovstva a následne Srbského despotátu. Od neho sa mesto síce ešte podarilo získať na istý čas Byzantskej ríši, ale nakoniec mesto padlo do rúk Osmanom.[3]

Osmanská VeriaUpraviť

Pod osmanskou vládou bola Veria aj naďalej regionálnym centrom gréckeho obchodu a učenia a mnoho významných gréckych vedcov (napr. Ioannis Kottounios) tu žilo alebo sa tu narodilo.[4]

Moderná VeriaUpraviť

Vďaka veľkej, prosperujúcej a vzdelanej buržoázii sa Veria stala jedným z centier gréckeho nacionalizmu v regióne Macedónsko a obyvatelia mesta sa aktívne podieľali na gréckej vojne za nezávislosť. Medzi dôležitých vojenských vodcov počas povstania patrili okrem iného Athanasios Syropoulos, Georgios Syropoulos, Dimitrios Kolemis a Georgios Kolemis; ale, ako to bolo v prípade zvyšku severného Grécka, povstanie bolo nakoniec porazené a Veria sa stala súčasťou moderného Grécka v roku 1912 počas balkánskych vojen.

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. veria.gr Veria:Its history (greek) accessed June 1, 2008.
  2. CENTRE, UNESCO World Heritage. Archaeological Site of Aigai (modern name Vergina) [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2019-09-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Berroia, Berroia in Macedonia. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexandr Petrovič Každan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 283 – 284
  4. The encyclopaedia of Islam.. Leiden : Brill, 1960 – 2009. (New edition.) Dostupné online. ISBN 900416121X.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veria na anglickej Wikipédii.