Vihorlatská hornatina
Vihorlatská hornatina[1] je geomorfologická časť podcelku Vihorlat vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá centrálnu, najvyššiu časť pohoria[2] s najvyšším vrchom Vihorlat (1 076 m n. m.).[3]
Vihorlatská hornatina | |
geomorfologická časť Vihorlatských vrchov | |
Vihorlat zo Sninského kameňa
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Prešovský, Košický |
Okresy | Snina, Humenné, Sobrance, Michalovce |
Nadradená jednotka |
Vihorlat |
Susedné jednotky |
Kyjovská planina, Podvihorlatská pahorkatina, Jasenovská hornatina, Humenské podolie, Ublianska pahorkatina |
Rieky | Barnov, Okna, Porubský potok, Jovsiansky potok, Kamenica |
Súradnice | 48°54′29″S 22°10′01″V / 48,908°S 22,167°V |
Najvyšší bod | Vihorlat |
- výška | 1 075,5 m n. m. |
Najnižší bod | južný okraj územia |
- výška | cca 200 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Poloha v Košickom kraji
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťÚzemie sa nachádza v strednej časti podcelku a zaberá pás napriek celým pohorím. Severný okraj hornatiny tak nadväzuje na Beskydské predhorie a jeho podcelky Humenské podolie na severozápade a Ublianska pahorkatina na severovýchode, juhovýchodne pokračujú Vihorlatské vrchy časťou Jasenovská hornatina. Južným smerom svahy klesajú do Východoslovenskej pahorkatiny a jej časti Podvihorlatská pahorkatina a západne a severozápadne nadväzuje Kyjovská planina, patriaca opäť Vihorlatu.[2]
Hornatina zasahuje na územie Prešovského a Košického kraja a okresov Snina, Humenné, Sobrance a Michalovce.[4] Časť hornatiny zasahuje do Vojenského obvodu Valaškovce.[5] Severne sa zvažujúce svahy a doliny odvádzajú vodu do Cirochy, južne smerujúce potoky vodu odvádzajú do Uhu, oba patriace do povodia Bodrogu. Medzi najvýznamnejšie vodné toky patrí Barnov a Kamenica v severnej a Okna, Porubský a Jovsiansky potok v južnej časti.[5]
Chránené územia
upraviťVeľká časť oblasti patrí do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.[3] Osobitne chránenými územiami sú PP Sninský kameň, PP Čierny potok, PP Malé Morské oko, PR Ďurova mláka, PR Jedlinka, PR Baba pod Vihorlatom, PR Pod Tŕstím a NPR Postávka, NPR Motrogon, NPR Vihorlat, NPR Jovsianska hrabina a NPR Morské oko.[5]
Turizmus
upraviťNajvyššia časť Vihorlatských vrchov patrí medzi turisticky atraktívne oblasti, kde sa nachádzajú obľúbené ciele návštevníkov. V centre Vihorlatskej hornatiny je Morské oko a nad ním sa vypínajú obľúbené vyhliadkové vrchy Sninský kameň (1 006 m n. m.), Nežabec (1 023 m n. m.) a Motrogon (1 018 m n. m.), no tiež západnejšie ležiaci Vihorlat (1 076 m n. m.).[3]
Turistické trasy
upraviť- červeno značený chodník vedie hrebeňom cez Nežabec (1 023 m n. m.), Sninský kameň (1 006 m n. m.), Motrogon (1 018 m n. m.) a Lysák (821 m n. m.) do Remetských Hámrov.
- modro značený chodník:
- z Remetských Hámrov k Morskému oku
- zo Sniny na Sninský kameň (1 006 m n. m.)
- zeleno značený chodník z Poruby pod Vihorlatom na Vihorlat (1 076 m n. m.) a do sedla Rozdiel[5]
Referencie
upraviť- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online.