Nežabec
Nežabec (1 023,4 m n. m.)[1] [2] je tretí najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy.
Nežabec | |
vrch | |
Pohľad na Nežabec (vpravo vzadu) zo Sninského kameňa
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Košický kraj |
Okresy | Snina, Sobrance |
Obce | Kolonica, Vyšná Rybnica |
Pohorie | Vihorlatské vrchy |
Povodie | Cirocha, Okna |
Nadmorská výška | 1 023,4 m n. m. |
Súradnice | 48°55′40″S 22°13′45″V / 48,92788°S 22,22926°V |
Geologické zloženie | andezit |
Najľahší výstup | z obce Strihovce po turistickej značke |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy |
Typ pamiatky | prírodná |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
Rok rozšírenia | 2011, 2017 |
Číslo | 1133 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | ix |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
Wikimedia Commons: Nežabec | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tretí najvyšší vrch Vihorlatských vrchov |
Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, v severovýchodnej časti zvyšku kaldery bývalého stratovulkánu, nad obcou Strihovce v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Vrcholom prechádza hranica Prešovského a Košického kraja a okresov Snina a Sobrance.
Vrchol Nežabca patrí do chráneného územia Vihorlatský prales[3], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom zápisu boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Vrchol zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Na husto zalesnenom vrchole je osadený turistický smerovník, nechýba na ňom schránka s vrcholovou knihou.
Turizmus
upraviťCez Nežabec vedie hlavná hrebeňová červená turistická značka, ktorá vedie z obce Podhoroď cez Strihovské sedlo (644 m n. m.), Nežabec, Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), sedlo Tri tably (825 m n. m.), sedlo Rozdiel (815 m n. m.) a Lysák (821,1 m n. m.) do obce Remetské Hámre.
Najľahší je výstup z obce Strihovce po žltej a následne červenej turistickej značke.
Prístup
upraviť- po značke z obce Podhoroď, trvanie: ↑ 5:50 h, ↓ 5:10 h, prevýšenie: 681 m
- po značke z obce Remetské Hámre, trvanie: ↑ 5:15 h, ↓ 4:25 h, prevýšenie: 747 m
- po značke z obce Ruská Bystrá cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:40 h, ↓ 3:45 h, prevýšenie: 573 m
- po značke z obce Strihovce cez Strihovské sedlo (644 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:00 h, ↓ 2:15 h, prevýšenie: 587 m
- po značke z mesta Snina cez vrch Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:50 h, ↓ 4:00 h, prevýšenie: 807 m
- po značke z obce Zemplínske Hámre cez vrch Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:25 h, ↓ 2:50 h, prevýšenie: 676 m
Pravidelné podujatia
upraviť- Poď na Podhoroď (prechod Vihorlatských vrchov)
- Usporiadateľ: Turistický klub LOKO Humenné
- Termín konania: máj
- Trasa: 1. deň: Podhoroď – Strihovské sedlo – Sninský kameň
- 2. deň: Sninský kameň – Vihorlat – Kyjov – Porúbka
- Druh podujatia: pešia turistika
- Turistický klub LOKO Humenné Archivované 2018-06-15 na Wayback Machine organizuje každoročne, od roku 1986, v máji, tradičný viacdňový peší turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom Poď na Podhoroď, pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov.
Galéria
upraviťKliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Zalesnený vrchol Nežabca
-
Skaly pri turistickom chodníku medzi Sninským kameňom a Nežabcom
-
Turistický smerovník so schránkou a vrcholovou knihou na Nežabci
-
Turistický smerovník z roku 1990 na vrchole Nežabca
-
Nežabec zo severu
Referencie
upraviť- ↑ Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online. Archivované 2015-05-19 z originálu.
- ↑ Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-14]. Dostupné online.
Literatúra
upraviťKnihy
upraviť- Šport, Bratislava, Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 58, Východoslovenská nížina – Vihorlat, 1966
Mapy
upraviť- VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 126, Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000, 5. vydanie, 2010, ISBN 978-80-8042-594-4
- Aurius, s. r. o., Hradec Králové, Turistická mapa Karpatská turistická cesta 1 : 65 000, január 2013, Dostupné online: časť 1 Archivované 2015-02-20 na Wayback Machine, časť 2 Archivované 2015-02-20 na Wayback Machine [PDF]
- SHOCart, spol. s r. o., Zádveřice, Turistický atlas Slovensko 1 : 50 000, 10/2016, ISBN 978-80-7224-504-8
- BB Mapy, Banská Bystrica, č. 8, Turistická a cykloturistická mapa 8 Poloniny, Vihorlat, Zemplínska šírava 1 : 100 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2014
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nežabec