Vydrica (prírodná rezervácia)
Súradnice: 48°14′49″S 17°08′23″V / 48,246864°S 17,139851°V
Vydrica je prírodná rezervácia v Bratislavskom kraji, ktorá bola vytvorená 1. februára 2022.[1]
Plocha prírodnej rezervácie je 483 hektárov, väčšina územia (450 hektárov) je v najprísnejšom 5. stupni ochrany.[2]
Predmetom ochrany je ochrana prirodzených procesov a umožnenie prirodzeného vývoja prírodných spoločenstiev nachádzajúcich sa na tomto území.
Väčšina toku Vydrice je súčasťou CHKO Malé Karpaty, ktorá je zaradená v druhom stupni ochrany. Zároveň sa tu nachádzajú tri chránené územia európskeho významu v sústave Natura 2000. Pôvodný stav umožňoval celoročnú ťažbu dreva, poľovníctvo a iné zásahy do prírody potenciálne ohrozujúce biotop Vydrice. Z tohto dôvodu sa Lesoochranárske zoskupenie VLK v spolupráci s inými iniciatívami a občianskymi združeniami usilovalo o vyhlásenie prírodnej rezervácie Pramene Vydrice, kde by sa nesmelo poľovať a rúbať, ale bol by povolený voľný pohyb všetkých návštevníkov.
História vzniku upraviť
Prírodnú rezerváciu vyhlasuje vyhláškou Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vyhlásiť prírodnú rezerváciu na neštátnom území však možno len so súhlasom vlastníka. Ochranári sa preto snažili získať súhlas mesta Bratislava s vyhlásením rezervácie, nakoľko väčšina povodia Vydrice sa nachádza na území bratislavských mestských lesov.
Prvý pokus iniciovalo LZ VLK spolu s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením v roku 2005 s podporou ďalších ochranárskych organizácií. V elektronickej petícii smerovanej mestskému zastupiteľstvu Bratislavy bolo zozbieraných viac ako 4 000 podpisov. Mestské zastupiteľstvo návrh neschválilo.
Druhý pokus sa konal v roku 2013, pod názvom Evolučný park Bratislava. Iniciatívy sa zúčastnili LZ VLK a BROZ s podporou ďalších ochranárskych združení. Papierovú petíciu podporilo 11 000 občanov a mestskému zastupiteľstvu ju predkladal Ján Budaj, vtedajší námestník primátora.[3] Aktivisti navrhovali dve možnosti: buď formou vyhlásenia prírodnej rezervácia v 5. stupni ochrany, ale s výnimkami umožňujúcimi voľný pohyb pre návštevníkov parku, vrátane cyklistov alebo prijatia záväzku na strane hlavného mesta SR Bratislavy, že príslušné územie bude bezzásahové, teda bez ťažby a poľovníctva.[3][4] Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby mesta Bratislava petíciu podporila a odporučila mestskému zastupiteľstvu petíciu prijať a vyhlásiť rezerváciu. Bratislavské mestské zastupiteľstvo však v hlasovaní 21. 11. 2013 návrh neschválilo, za hlasovalo len 11 z 38 prítomných poslancov. Schválilo však ochranný pás s vylúčením ťažby v šírke 50 m od každého brehu Vydrice, od začiatku bratislavského lesoparku po druhý kameňolom, čo v petícii požadované nebolo.[5]
Tretí pokus začala iniciatíva Chráňme povodie Vydrice a konal sa v roku 2018. Bol zámerne načasovaný tak, aby hlasovanie mestského zastupiteľstva o rezervácii prebehlo krátko pred voľbami. Spustená bola petičná kampaň vo fyzickej aj elektronickej podobe. [6] Dokopy bolo zozbieraných viac ako 4 500 podpisov. Materiál bol mestu predložený v septembri 2018 ako poslanecký návrh 11 poslancov. 19. septembra 2018 komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby návrh jednohlasne schválila. 27. septembra 2018 sa návrh dostal na mestské zastupiteľstvo, ktoré ho schválilo s nasledujúcim výsledkom: z 35 prítomných poslancov boli 34 za a 1 nehlasoval. [7]
Biotopy upraviť
Biotopy európskeho významu a národného významu, ktoré sú predmetom ochrany PR Vydrica:
| Kód biotopu | Kód Natura 2000 (biotop európskeho významu) | Názov biotopu |
| Ls1.3 | * 91E0 | Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy |
| Ls2.1 | - | Dubovo-hrabové lesy karpatské |
| Ls5.1 | 9130 | Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy |
| Ls5.2 | 9110 | Kyslomilné bukové lesy |
Predmetom ochrany sú biotopy jedného prioritného druhu živočícha európskeho významu a biotopy troch druhov živočíchov európskeho významu:
- rak riavový (Austropotamobius torrentium)
- pásikavec (Cordulegaster heros)
- kováčik fialový (Limoniscus violaceus)
- fuzáč alpský (Rosalia alpina)
Biotopy druhov európskeho a národného významu:
- salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)
- skokan štíhly (Rana dalmatina)
- skokan hnedý (Rana temporaria)
- užovka stromová (Zamenis longissimus)
- slepúch lámavý (Anguis fragilis)
- uchaňa čierna (Barbastella barbastellus)
- večernica pozdná (Eptesicus serotinus)
- netopier veľký (Myotis myotis/blythi)
- raniak hrdzavý (Nyctalus noctula)
- večernica malá (Pipistrellus pipistrellus)
Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov:
- bocian čierny (Ciconia nigra)
- včelár lesný (Pernis apivorus)
- žlna sivá (Picus canus)
- tesár čierny (Dryocopus martius)
- ďateľ prostredný (Dendrocopos medius)
- ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos)
- muchárik bielokrký (Ficedula albicollis)
- muchárik malý (Ficedula parva)
- muchár sivý (Muscicapa striata)
Referencie upraviť
- ↑ Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava získa nové chránené územie – prírodnú rezerváciu Vydrica [online]. bratislava.sk, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
- ↑ a b Zápisnica zo zasadnutia zastupiteľstva zo dňa 21.11.2013 [online]. [Cit. 2018-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Petícia za vyhlásenie evolučného parku Bratislava [online]. [Cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
- ↑ Hlasovanie č. 37 [online]. [Cit. 2018-03-11]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2022-01-24]. Dostupné online. Archivované 2018-11-26 z originálu.
- ↑ https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-zasadnutie-27092018/bod-116ab/