Muchár sivý
Muchár sivý alebo muchárik sivý[3] (Muscicapa striata) je malý druh spevavca z čeľade muchárovité (Muscicapidae). Vyskytuje sa takmer v celej Európe, východne zasahuje až po Mongolsko. Izolované populácie existujú aj v Severnej Afrike. Je sťahovavý so zimoviskom v Subsaharskej Afrike.[4] V rokoch 1970 – 1990 bol u európskej populácii zaznamenaný viditeľný pokles, v súčasnej dobe je však už považovaná za stabilizovanú. Tieto výkyvy početnosti sú pripisované zmenám klímy, stratám vhodných biotopov, ako sú staré porasty a tiež nadmernému využívaniu insekticídov.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov muchár sivý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne klesali, populácia v Severnej a Strednej Európe klesá kvôli zmenám biotopov, chladnejším letám a strate dostatku hmyzu z dôvodu znečistania prostredia a používania insekticídov.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov mal trend muchára sivého v Európe za roky 1980 – 2017 mierny pokles[6].
Muchár sivý | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne[1], na Slovensku[2]) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Muscicapa striata Pallas, 1764 | |
Synonymá | |
muchárik sivý | |
Mapa rozšírenia muchára sivého Hniezdiaci, výskyt v letnom období
Migrujúci
Nehniezdiaci
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
upraviťJe o niečo menší ako vrabec, dorastá do dĺžky 13,5 – 14,5 cm, v rozpätí krídel meria 23 – 25 cm a váži asi 16 g.[7][8] Má štíhle telo, relatívne veľkú hlavu, dlhé krídla a chvost. Zvrchu je jednotvárne sivohnedý, spodinu tela má svetlú, hruď nevýrazne hnedo pruhovanú. Končatiny, zobák i oči sú tmavé. Obe pohlavia sa sfarbením nijako nelíšia, mladí vtáci majú na vrchnej strane tela svetlo hnedé škvrny.
Hlas
upraviťVábi svižným „pst“ alebo aj "cit čüp čüp"[9]. Spev je tvorený radom krátkych tichých drsných tónov a v základe znie asi ako „sip-sip-síh-siti-síh-SIH“.[7][8]
Výskyt a stav na Slovensku
upraviťNa území Slovenska hniezdi v počte 65 až 150 tisíc kusov[10] a patrí medzi najrozšírenejšie druhy[5] (v Česku 30 až 60 tisíc a je chránený[11] a v Európe 6 – 19 / 14 – 22 mil.[10][12]) do 1 500 m n. m., sa zdržiava od apríla do októbra.[8]
Najvyššie hustoty boli zistené v lužných lesoch (až 9 párov / 10 ha), potom v dubovo-hrabových lesoch 12 párov na 100 ha, s pribúdajúcou nadmorskou výškou hustoty klesajú až na hodnoty 1 pár / 100 ha (horské smrečiny).[5]
Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[13] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][14][15] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh. Na Slovensku nie je ohrozený.[5]
Trend početnosti muchára sivého na Slovensku mal podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005 – 2009[16] ako aj v rokoch 2005 – 2012 mierny nárast.[17]
Biotop
upraviťŽije vo svetlých listnatých lesoch, parkoch, na cintorínoch a v záhradách. Obľubuje okraje lesov, aleje a sady [5].
Hniezdenie
upraviťOkrem obdobia hniezdenia žije samotársky. V Strednej Európe hniezdi 1x až 2x ročne od mája do augusta. Je obvykle monogamný, u niektorých samcov sa však objavuje aj bigamia. Miskovité hniezdo, z machu a korienkov vystlané zvieracími chlpmi, perím alebo vlnou, stavia prevažne samica v polodutinách stromov alebo na budovách obvykle vo výške 1 – 15 m, často obsadzuje i polootvorené búdky. V jednej znáške je väčšinou 4 – 5 svetlých, hnedo škvrnitých, 18,7 x 14,1 mm veľkých vajec, na ktorých 11 – 15 dňovej inkubácii sa podieľa samotná samica. Mláďatá, ktoré hniezdo opúšťajú po ďalších 12 – 16 dňoch, kŕmia obaja rodičia. Pohlavne dospievajú už v prvom roku života.
Väčšina európskych vtákov nerozozná svoje vajcia od iných, čo pre svoj prospech využíva kukučka. Muchár sivý má však vynikajúcu schopnosť rozpoznať cudzie vajcia a vie zistiť, že sa stal obeťou podvodu.[18]
Potrava
upraviťŽiví sa najmä lietajúcim hmyzom, na ktorý číha z vyvýšenej pozorovateľne a ktorého sa zmocňuje v lete. Za priaznivého počasia sú touto taktikou ulovené až dve tretiny koristi, v opačnom prípade však po potrave pátra najmä na stromoch, v tráve, na stenách alebo v komposte. V jeho potrave sú zastúpené najmä dvojkrídlovce, ale objavuje sa tu aj široká škála iných hmyzích druhov, vrátane vošiek, vážok, čmeľov, ôs alebo motýľov. V malej miere sú tu ďalej zastúpené aj dážďovky a rôzne plody.[19]
Poddruhy
upraviť- Muscicapa striata balearica
- Muscicapa striata inexpectata
- Muscicapa striata mongola
- Muscicapa striata neumanni
- Muscicapa striata sarudnyi
- Muscicapa striata striata
- muchár (sivý) stredomorský (Muscicapa striata tyrrhenica)
Ochrana
upraviťJe zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[20] Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II) a Bernského dohovoru (Príloha II).[21]
Galéria
upraviť-
Krátky film, vidieť typický vzpriamený postoj, sivú čiarkovanú hlavu a čierne nožičky, viacero záberov na typický postriežkový lov
-
Vajcia v hniezde
-
Týždeň staré mláďatá
-
Dospelý vták (vpravo) s mladým jedincom
-
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
upraviť- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 26. novembra 2021
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
- ↑ KHOLOVÁ, Helena (autorka českého prekladu). Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2008. ISBN 9788024222356. S. 445.
- ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Anton Krištín, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Muchár sivý, s. 528 - 529.
- ↑ Species trends of Muscicapa striata (Spotted Flycatcher) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online. (En)
- ↑ a b VOLKER, Dierschke. Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2009. ISBN 978-80-242-2193-9. S. 57.
- ↑ a b c Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272. S. 202.
- ↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b Atlas vtákov [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
- ↑ Seznam zvláště chráněných druhů ptáků ČR [online]. Česká společnost ornitologická, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
- ↑ podľa IUCN
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-21].
- ↑ RIDZOŇ, Jozef. Vyhodnotenie trendov zo sčítania bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005 – 2012 [online]. SOS/BL vtaky.sk, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
- ↑ N.B. Davies, M. de L. Brooke (01 Feb 1989). "An Experimental Study of Co-Evolution Between the Cuckoo, Cuculus canorus, and its Hosts. I. Host Egg Discriminatione". Journal of Animal Ecology 58: 207 – 224.
- ↑ U. N. Glutz v. BLOTZHEIM & KM Bauer:Handbuch der Vogel Mitteleuropas. Bd. 13, Teil I, PASSERIFORMES (4. Teil): Muscicapidae - Paridae. AULA-Verlag, Wiesbaden 1993, ISBN 3-89104-022-9 (nemecky)
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ BirdLife International (2020) Species factsheet: Muscicapa striata [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online. (En)
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muchár sivý
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Muchár sivý
- Wikislovník ponúka heslo Muchár sivý
Externé odkazy
upraviť- Hlas muchára sivého na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Muscicapa striata na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Muscicapa striata na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj
upraviť- Muscicapa striata. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 20. 10. 2011.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Lejsek šedý na českej Wikipédii a Spotted Flycatcher na anglickej Wikipédii.