Žlna sivá

druh vtáka rodu Picus

Žlna sivá[3] (zastarano: ďateľ šedivý[4]; lat. Picus canus) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva Euroáziu v jej stredných zemepisných šírkach a na východe Ázie sa jej oblasť rozšírenia stáča na juh až po Sumatru.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žlna sivá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, podľa výsledkov výskumov v rokoch 1982 – 2013 v Európe stavy stúpajú. Z iných častí jej areálu rozšírenia sú informácií k dispozícii len v limitovanom rozsahu, populácie sú v týchto ostatných oblastiach stabilné.[1]

Žlna sivá

Samec
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picus canus
Gmelin, 1788

Mapa rozšírenia žlny sivej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Je to vták o niečo menší ako hrdlička záhradná. Dosahuje dĺžku tela 25[6] – 28 cm[7], rozpätie krídel 38 – 40 cm[6] a maximálnu hmotnosť 150 g[8]. Je šedozelená s bridlicovo šedým krkom a hlavou. Samec má jasne červenú škvrnu na čele. Mláďatá sú na bruchu a chvoste škvrnité. Lieta vlnkovite.

Hlas upraviť

Má podobný revírny hlas ako žlna zelená (chechtavé „glyk glyk glyk glyk“), na rozdiel od nej je tento chechtavý hlas viac pískavý, ku koncu spomaluje a rozvláčnejší, znie melancholicky, ako "püpüpü-pü-pü-pü pü pü pü"[6], často iba troj až štvorslabičný (hlavné samice). Pri agresívnom správaní, pri varovaní a všeobecnom vzrušení volajú "kük", často husto za sebou a prechádza až do hlasu "kek"'.

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Pravidelne a dosť hojne sa vyskytuje v podhorských oblastiach na celom území Slovenska až do výšky 1 400 m n. m.[5] V rovinách južného Slovenska je zriedkavejšia, hniezdi tu v rozsiahlych lužných lesoch a parkoch.[5] Žlna sivá je stály vták.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 1 500 – 2 000, zimujúcich jedincov 3 500 – 6 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[9] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 2000 – 3000 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná.[10] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][11][12]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 2000 – 3000 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná.[13]

Biotop upraviť

Žlna sivá žije v listnatých a zmiešaných lesoch od nížin až po hornú hranicu lesa. Veľmi dôležitý je výskyt buka.[5]

Hniezdenie upraviť

Hniezdi najmä v bukoch raz ročne. Hniezdo je umiestnené vo vytesanej dutine s okrúhlym alebo jemno elipsovitým otvorom priemerne 5 – 6 cm. Hĺbka asi 30 cm. Často v strome alebo konári, ktorý je mierne naklonený, aby do hniezdnej dutiny nepršalo. Samica znáša 6 – 7 (8)[8] bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia (v noci samec) počas 15 až 17 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia počas asi 20 dní na hniezde a potom ešte 14 dní prikrmujú.

Potrava upraviť

Živia sa mravcami a ich larvami a iným hmyzom.

Ochrana upraviť

Pre užitočnosť a biocenologický význam v krajine je v zozname chránených druhov, spoločenská hodnota je 995,81 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 28. októbra 2019
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106-113. s. 108 dostupné online
  5. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Žlna sivá, s. 395 – 397.
  6. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grauspecht na nemeckej Wikipédii.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť