Zámocký kanál (prítok Nového kanála)
Zámocký kanál je umelý vodný tok nížinného typu, melioračný, odvodňovací kanál na Záhorí, na západnej strane geomorfologického celku Borská nížina na pomedzí medzi geomorfologickým podcelkom Bor a geomorfologickým podcelkom Záhorské Pláňavy, na území obce Veľké Leváre v okrese Malacky v Bratislavskom kraji.[1] Je to ľavostranný prítok Nového kanála. Meria 1,4 km. Je tokom VII. rádu.
| Zámocký kanál | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Obec | Veľké Leváre |
| začiatok | Veľké Leváre |
| - poloha | Veľká láska (pole) |
| - výška | 156 m |
| - súradnice | 48°29′53″S 17°00′36″V / 48,4980°S 17,0101°V |
| Ústie | Nový kanál |
| - poloha | Veľké Leváre |
| - výška | 152 m |
| - súradnice | 48°29′43″S 16°59′34″V / 48,4953°S 16,9929°V |
| Dĺžka | 1,4 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-17-02-183 |
  poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Začiatok upraviť
Začína sa na západnej strane geomorfologického celku Borská nížina na pomedzí geomorfologického podcelku Bor a geomorfologického podcelku Záhorské pláňavy, v nadmorskej výške 156 m n. m., v centrálnej časti územia obce Veľké Leváre v okrese Malacky v Bratislavskom kraji v poľnohospodárskom extraviláne neďaleko od hranice medzi extravilánom a intravilánom na západnom okraji poľa Veľká láska a zároveň 500 m juhovýchodne od kaštieľa.[2][3]
Opis toku upraviť
Od začiatku tečie juhozápadným smerom, preteká poľnohospodárskym extravilánom obce Veľké Leváre, v nadmorskej výške 154 m n. m. podteká štátnu cestu I/2 Malacky – Veľké Leváre, preteká cez pole Na panskom, v nadmorskej výške 152 m n. m. na území obce Veľké Leváre v tesnej blízkosti s obecnou hranicou Malých Levár ústi do Nového kanála ako jeho ľavostranný prítok. Nový kanál ústi do Starého kanála, ten do Zohorského kanála v povodí Maliny. Vodný tok Zámocký kanál nemá prítok.[4]
Pôvod názvu upraviť
Hydronymum Zámocký kanál má pôvod v apelatíve zámok, ktorým sa v miestnom nárečí synonymne označoval kaštieľ, reprezentačné šľachtické sídlo postavené po ére hradov v konkrétnom prípade barokový kaštieľ postavený na starších gotických a renesančných základoch v južnej časti intravilánu obce Veľké Leváre. Kaštieľ sa v roku 2005 prestal využívať ako psychiatrický liečebný ústav, odvtedy nevyužívaný chátra. Z apelatíva zámok bolo po rozšírení o formant -ský, -cký a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Zámocký kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5][6] Názov vodného toku Zámocký kanál bol štandardizovaný v roku 2009.[7][8] V priestore slovenskej hydronymie hydronymum Zámocký kanál nie je jedinečným hydronymom (jún 2022).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy kanálov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-06-20]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 139, 140. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Priebeh vodného toku Zámocký kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-06-25].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Andrej Závodný. Hydronymia slovenskej časti povodia Moravy. 1.. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2012. 495 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8082-561-4. S. 322.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 64 - 73. S. 72. Dostupné online [3] Archivované 2022-01-20 na Wayback Machine [cit. 2022-02-27.].
- ↑ Geografické názvy okresu Senica A11. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-4/1989 z 11.1.1989. 131 s. S. 93, 126. Bratislava 1989. ISBN 80-85164-30-2.