Zadný Gerlach

vrch vo Vysokých Tatrách
(Presmerované z Zadný Gerlachovský štít)

Zadný Gerlach, oficiálne Zadný Gerlachovský štít, (poľ. Zadni Gierlach, maď. Hátsó Gerlachfalvi csúcs)[1] je mohutný uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Roky bol považovaný za najvyšší v hlavnom hrebeni (a tretí celkovo), novší výškový údaj ho radí za Ľadový štít. V masíve Zadného Gerlachu sa nachádza Lavínová veža a Lavínový štít.[2]

Zadný Gerlach
vrch
V najvyššej skupine zľava Gerlachovský štít, Gerlachovské sedlo a Zadný Gerlach.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad, Dunajec
Nadmorská výška 2 616 m n. m.
Súradnice 49°09′57″S 20°07′56″V / 49,165833°S 20,132222°V / 49.165833; 20.132222
Najľahší výstup II, len s horským vodcom
Prvovýstup Janusz Chmielowski, Jędrzej Wala ml.
 - dátum 24. august 1895
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Zadný Gerlach
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kúsok pod Gerlachovským sedlom (neoficiálne Tetmajerovým sedlom), na strane Batizovskej doliny, sú trosky vojenského lietadla Lisunov Li-2, ktoré tu havarovalo v októbri 1944 - za druhej svetovej vojny. Išlo o príslušníkov 2. čsl. paradesantnej brigády, letiacich na pomoc SNP.[2]

Topografia

upraviť

Na juh z neho vybieha mohutný hrebeň s Gerlachovským štítom, od ktorého je oddelený výrazným Gerlachovským sedlom (Tetmajerovým sedlom). V hlavnom tatranskom hrebeni ho od Batizovského štítu delia Východné a Západné Batizovské sedlo. V tomto západnom hrebeni sa nachádza niekoľko veží, najkrajšia je dvojvrcholová Biskupská čiapka. Na sever od hlavného vrcholu leží Lavínová priehyba, Lavínová veža, Lavínová štrbina a Lavínový štít.[2]

V roku 1889 po smrti Samuela Rotha, Uhorský karpatský spolok, ktorého bol podpredsedom, navrhol Zadný Gerlach pomenovať menom zomrelého - Štítom Samuela Rotha, Samuel Roth Spitze, Roth Samel csúcs. Predtým bol štít bezmenný. Na mapách bol uvedený ako Unbenannt, Névtelen (štít bez mena). Bol označovaný ako satelit Gerlachovského štítu. Po prvej svetovej vojne Klub československých turistov navrhol pomenovať vrchol Slovenský štít, ale názov sa neujal a bol zatlačený všeobecným pomenovaním Zadný Gerlach. Súčasné meno Zadný Gerlachovský štít je odvodené z názvu neďalekého najvyššieho tatranského štítu. Zhodné s týmto názvom je aj poľské a maďarské pomenovanie štítu. [1]

Niekoľko horolezeckých výstupov

upraviť

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c d KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť