Klub československých turistov

Klub československých turistov (skratka KČST) bol spoločenskou organizáciou, ktorá pôsobila v Česko-slovensku v rokoch 1918 – 1939 a 1947 – 1949. Po založení Česko-slovenska v roku 1918 a po rozšírení jeho pôsobnosti na Slovensko a do Podkarpatskej Rusi došlo k premenovaniu pôvodného Klubu českých turistů na Klub česko-slovenských turistov. Klub zanikol v roku 1939 dôsledkom vojnových udalostí a odtrhnutia sa Slovenska.

História upraviť

Do roku 1918 účinkoval na území Slovenska Uhorský karpatský spolok a iné turistické organizácie pôsobiace v bývalom Uhorsku. Po skončení prvej svetovej vojny vznikla priaznivá situácia, ktorá dovolila zakladať na nových princípoch turistické spolky.

Základy klubu upraviť

Na území Rakúsko-Uhorska, v českých krajinách, v roku 1888 bol založený Klub českých turistov. Po zániku mocnárstva a po ukončení prvej svetovej vojny klub svoju činnosť obnovil a 13. novembra 1918 sa premenoval na Klub česko-slovenských turistov (KČST). Jeho prvým predsedom bol Jiří Guth – Jarkovský. V roku 1918 mal KČST vo svojich 53 odboroch takmer 5 000 členov. V máji roku 1920 valné zhromaždenie KČST do nových stanov zakotvilo župy, ktoré začali účinkovať aj na Slovensku.

Prvé organizácie klubu na Slovensku upraviť

Prvý slovenský odbor KČST vznikol 22. augusta 1919 v Bratislave, ďalší 28. februára 1920 v Poprade. Dňa 28. marca 1920 sa valné zhromaždenie Tatranského spolku turistického v Liptovskom Mikuláši rozhodlo na návrh z Prahy pre zlúčenie s KČST. K nim sa pridali ďalšie slovenské skupiny v Nitre, Kremnici, Levoči, Štubnianskych Tepliciach, Dolnom Kubíne, Žiline a Košiciach a potom v roku 1921 ďalších deväť. Bolo založené Družstvo Demänovských jaskýň, v ktorom mal KČST majetkový podiel.

Župné organizácie upraviť

Od roku 1922 začali v Česku i na Slovensku vznikať turistické župy KČST. Na Slovensku bola župa Malokarpatská, Považská, Fatranská, Stredoslovenská, Podtatranská a Východoslovenská. Klubovú činnosť začal propagovať Miloš Janoška, ktorý vydával časopis Krásy Slovenska. Po ňom prevzal vedenie redakcie odbor KČST v Liptovskom Mikuláši. Stredoslovenská župa KČST navrhla v roku 1926 zaviesť osobitnú známku v hodnote 1 Kč na podporu stavebných investícií.

Vo februári 1928 sa predsedom Slovenskej komisie KČST, stal Gustáv Nedobrý. Komisia sa usilovala o decentralizáciu turistiky, pri zachovaní jednotnosti KČST. Bola to reakcia na výhradne české vedenie klubu za malej účasti slovenských činovníkov. V roku 1928 bola otvorená nová chata KČST na Kráľovej studni. V roku 1928 Štefánikova chata pod Ďumbierom. V roku 1928 bolo na Slovensku 46 odborov KČST a 6 335 členov. Podtatranská župa sa rozdelila na Tatranskú a Slovenský kras. Na valnom zhromaždení KČST v Tatranskej Lomnici 19. mája 1929 po V. Paulínym, prevzal funkciu prvého podpredsedu miesto minister Dr. Juraj Slávik. V roku 1929 klub rozhodol o výstavbe chaty KČST pod Rysmi. Bola odovzdaná do užívania v roku 1933.

Miestne odbory KČST aktívne spolupracovali so štátnymi orgánmi. Za ich pomoci vzniklo na Slovensku 17 nových nocľahární pre mládež, ktoré v roku 1928 poskytli bezmála 6 000 prenocovaní. V roku 1928 členovia vyznačili na Slovensku 14 843 km turistických trás.

Medzinárodná spolupráca upraviť

Aktívne si KČST viedol v medzinárodnej spolupráci. Od roku 1926 bol členom Asociácie slovanských turistov, ktorá združovala organizácie turistov v ČSR, v Poľsku, Bulharsku a Juhoslávii. Valné zhromaždenie KČST v máji 1930 rozhodlo o zriadení lyžiarskej komisie a horolezeckej sekcie pri ústredí.

Periodiká upraviť

Klub na Slovensku vydával turistické periodiká. Okrem celoštátneho časopisu, vychádzali Krásy Slovenska. Od roku 1932 vydával odbor KČST v Novom Smokovci dvojtýždenník Vysoké Tatry. Odbor KČST v Bratislave vydával od roku 1921 Vychádzkový zvestník.

V roku 1938 bolo na Slovensku v 8 turistických župách 70 odborov KČST, združujúcich 10 095 členov, čo predstavovalo takmer pätinu všetkých odborov a asi desatinu všetkých členov KČST.

Turistické objekty KČST na Slovensku v roku 1938 upraviť

  • Zochova chata na Piesku, majetok OKČST Bratislava
  • Holubyho chata na Veľkej Javorine, majetok ústredia KČST Praha
  • Útulňa Jalšové, majetok OKČST Hlohovec
  • Chata na Považskom Inovci, majetok ústredia KČST Praha
  • Bošányiho útulňa na Kľaku, majetok OKČST Prievidza
  • Chata na Martinských holiach, majetok OKČST Turč. Sv. Martin
  • Útulňa dr. A. Halašu na Veľkej Lúke, majetok OKČST Turč. Sv. Martin
  • Lámošova útulňa na Kľačianskej Magure, majetok OKČST Vrútky
  • Útulňa pod Fatranským Kriváňom, majetok OKČST Sučany
  • Chata na Chlebe, majetok OKČST Žilina
  • Chata na Veľkej Rači, majetok OKČST Žilina
  • Úlehlova útulňa nad Piargami, majetok OKČST Kremnica
  • Fuxova chata na Suchom vrchu, majetok OKČST B. Bystrica
  • Chata pri Kráľovej studni, majetok OKČST B. Bystrica
  • Heřmanova chata na Smrekovici, majetok OKČST Ružomberok
  • Ondrejova chata na Smkrekovica, nájom OKČST Ružomberok
  • Útulňa na Veľkom Inovci, majetok OKČST Zlaté Moravce
  • Útulňa na Vojšíne, majetok OKČST Levice
  • Chata A. Kmeťa na Sitne, nájom OKČST Banská Štiavnica
  • Chata na Javore pri Lučenci, majetok ústredia KČST Praha
  • Útulňa na Prednej Poľane, majetok OKČST Zvolen
  • Chata na Hrbe, majetok OKČST Ľubietová
  • Útulňa na Trstí, majetok OKČST Rimavská Sobota
  • Chata Úfnosť na Magurke, majetok OKČST Ružomberok
  • Chata na Chabenci, majetok ústredia KČST Praha
  • Chata Ing. Pálku pri Vrbickom plese, majetok OKČST L. Sv. Mikuláš
  • Chata na Trangoške, majetok OKČST Podbrezová
  • Štefánikova chata na Ďumbieri, majetok ústredia KČST Praha
  • Chata na Veľkom Boku, majetok ústredia KČST Praha
  • Chata na Smrečinách pri Vernári, nájom ústredie KČST Praha
  • Hviezdoslavova útulňa na Choči, majetok OKČST Dolný Kubín
  • Ubytovňa v Oravskom Podzámku, majetok OKČST Dolný Kubín
  • Maťašákova chata na Zverovke, majetok OKČST Dolný Kubín
  • Chata pod Roháčom, majetok OKČST Dolný Kubín
  • Chata v Oraviciach, majetok OKČST Tvrdošín
  • Chata v Račkovej doline, majetok OKČST L. Sv. Mikuláš
  • Turistický dom L. Sv. Mikuláš, majetok OKČST L. Sv. Mikuláš
  • Chata pod Nefcerkou, nájom ústredie KČST Praha
  • Podniky KČST na Štrbskom Plese/hotel, reštaurácia/, nájom ústredie KČST Praha
  • Chata pod Rysmi, majetok ústredia KČST Praha
  • Chata Kamzík na Starolesnianskej poľane, majetok ústredia KČST Praha
  • Zbojnícka chata, nájom ústredie KČST Praha
  • Téryho chata, nájom ústredie KČST Praha
  • Skalnatá chata, nájom ústredie KČST Praha
  • Nocľaháreň v Tatr. Lomnici, nájom ústredie KČST Praha
  • Votrubova chata pri Bielych plesách, majetok ústredia KČST Praha
  • Chata na Kláštorisku, majetok ústredia KČST Praha
  • Levočská chata pod Javorinou, majetok OKČST Levoča
  • Útulňa na Branisku, majetok ústredia KČST Praha
  • Útulňa na Červenej Vode pri Sabinove, majetok OKČST Sabinov
  • Hrad Beckov, majetok KČST
  • Považský hrad /pri Považskej Teplej/, majetok KČST
  • Strečniansky hrad, majetok KČST
  • Červený kláštor, nájom, nocľaháreň KČST
  • Rozhľadňa na Zapači /Lipt. Hrádok/
  • Lodenica OKČST Bratislava
  • Lodenica OKČST Trenčín

Zánik klubu upraviť

Po zániku Československa sa v januári roku 1939 slovenskí turisti odtrhli a založili si svoj Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), ktorý existoval do roku 1949. KČST formálne prestal existovať. Po roku 1945 bola obnovená činnosť Klubu českých turistů. V r. 1947 bola obnovená činnosť KČST ako strešná organizácia združujúca KČT a KSTL. Skôr ako došlo k oživeniu celoštátnej organizácie KČST bola v novej povojnovej republike uplatnená koncepcia jednotnej telovýchovy. Dovtedajšie športové a turistické organizácie boli postupne začlenené v r. 1948 do JTO Sokol a neskôr do Československého zväzu telesnej výchovy. Po roku 1989 obnovil svoju činnosť Klub českých turistů a na Slovensku Klub slovenských turistov.[1]

Referencie upraviť

  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-03-17]. Dostupné online. Archivované 2016-08-07 z originálu.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klub československých turistů na českej Wikipédii.