Wikipédia

Údolí Jizery u Semil a Bítouchova

Údolí Jizery u Semil a Bítouchova je prírodná rezervácia ev. č. 471,[2] nachádzajúca sa cca 2 km severne od okresného mesta Semily. Rezervácia bola vyhlásená roku 1951[2] s výmerou 39,28 hektára.[2]

Údolí Jizery u Semil
a Bítouchova
Prírodná rezervácia
Galéria na turistickom chodníku
Štát Česko Česko
Región Liberecký kraj
Okres Semily
Lokalita Bítouchov u Semil,
Chuchelna
Nadmorská výška 300 – 516 m n. m.
Súradnice 50°37′22″S 15°18′16″V / 50,62278°S 15,30444°V / 50.62278; 15.30444
Rozloha 123,0378 ha
Vznik 2. jún 1951[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo školstva, vied a umení
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 471
Česko: Údolí Jizery u Semil a Bítouchova
Údolí Jizery u Semil
a Bítouchova
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Údolí Jizery (nature reserve)
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0514672

Nariadením Libereckého kraja č.2/2013 bola rezervácia rozšírená a nanovo vyhlásená pod názvom Údolí Jizery[3] a jej rozlohu nariadenie stanovilo na 1 245 072 m² (v zozname AOPK ČR sa uvádza 1 230 378 m²). Pôvodný názov sa však používa naďalej.[3]

Ide o kaňonovité údolie, ktoré vyryla rieka Jizera a je dlhé približne 3 kilometre. Skaly tu vystupujú zo skalných hrebeňov a útesov. Najmohutnejší skalný útvar je bezpochyby Krkavčí skála, ktorá je vysoká niečo cez 100 metrov. Po pravej strane údolia vedú dva chodníky, a to Riegrov a Kamenického. Po ľavej hrane údolia Jizery žltá turistická trasa s odbočkou na Krkavčí skálu. Údolím vedie tiež železničná trať 030 (Liberec-Pardubice), ktorá tu prechádza štyrmi tunelmi. Rezervácia leží na území Geoparku Český ráj.

Vznik údolia a geológia

upraviť

Vznik údolia súvisí so zdvíhaním terénu od obdobia treťohôr[4] najmä neogénu. Keď začalo toto zdvíhanie terénov, začala sa Jizera rýchlo zahlbovať do hornín a vytvorila tak impozantné údolie. Pretože rieka Jizera má tu spád 10 promile a silu, hĺbi údolia ďalej.[4] Každým dňom sa 130 metrov hlboké údolie prehĺbi až o desatiny milimetra.[4]

Údolie je zahĺbené v metamorfovaných horninách, najmä v metadiabasoch a v zelenej bridlici.[5] Miestami sú prestúpené albitickým metaryolitom či metatrachitom. Pruh pri tiesňave je tvorený premenenou albitickou žulou.[5] Po hraniciach rezervácie sa objavuje čadič so stĺpcovitou odlučnosťou. Z geologického hľadiska sú skaly nad Jizerou pozoruhodnou ukážkou kontaktu deformovaných magmatitov v železnobrodskom kryštaliniku.[6]

Najznámejšie skalné útvary

upraviť

Krkavčí skála

upraviť

Čadičový útvar[7] stúpajúci strmo od koryta rieky až do stometrovej výšky. Na samom vrchu je odvážne posadená železná vyhliadka pripomínajúca lodný mostík, ponúkajúca pohľad do kaňonu Jizery. Železničná trať Pardubice - Liberec, sledujúca v týchto miestach riečišťe, prechádza hlboko pod vyhliadkou tunelom; pozorovatelia môžu približne každú polhodinu vidieť po ľavej ruke vlak, pripomínajúci vďaka perspektíve modelovú železnicu. Neďaleko vyhliadky stojí prístrešok pre turistov.[7] Na Krkavčiu skálu sa zo Semil dostaneme pešo po žltej značke (cca 2 km), motoristi môžu ísť smer Železný Brod a zaparkovať v blízkosti vjazdu do lomu - k vyhliadke je to odtiaľ asi 200 metrov lesom (vpravo).

 
Myší skála

Prístup ku skale býval skôr obtiažny, a preto bolo roku 1899 navrhnuté jej sprístupnenie.[7] Návrh bol prijatý a Okrašlovací spolek Semily otvoril fond, do ktorého sa zbierali peniaze. Vďaka zhromaždeným prostriedkom došlo k vyznačeniu prístupovej cesty, rozmiestneniu orientačných tabúľ, úprave skaly a vybudovaniu vyhliadky so železným zábradlím. Slávnostné otvorenie sa konalo 18. júna 1905.[7]

Myší skála

upraviť

Najznámejšou vyhliadkou na Kamenického stezke je Myší skála. Čadičový výver,[8] zvaný tiež Mníší skála či Myškovská skála, vystupuje z vrchu Měděnec až do 25 metrovej výšky.[9] Najbližšou osadou je Spálov. Vyhliadka z väčšej časti nahrádza drevenú rozhľadňu, ktorá predtým stávala na vrchu Měděnec. Výstup na Myší skálu je náročnejší a je istený iba čiastočne, a to reťazami, v poslednom úseku musia návštevníci použiť trochu lezeckej techniky.

Vyhliadka bola slávnostne otvorená pre turistov 26. septembra 1926.[9]

Böhmova vyhlídka

upraviť

Böhmova vyhlídka ponúka výhľad na protiľahlú Krkavčí skálu, unikátny úsek trate 030 a hlavne samotné údolie Jizery. Nachádza sa v polovici Riegrovej stezky (ľavý breh Jizery) medzi Semilami a Podspálovom. Vyhliadka bola pomenovaná po Antonínovi Böhmovi (prvý predseda KČT Semily[10]).

Flóra a fauna

upraviť
 
Rybárik riečny

Z flóry prevažuje pôvodná kvetnatá bučina,[11] ktorá je však ovplyvnená výsadbou smreka obyčajného. Pôvodná skladba je zachovaná predovšetkým na strmých svahoch, kde prevažuje buk lesný, javor horský, breza previsnutá, lipa malolistá, jedľa biela, borovica lesná a miestami je vtrúsený aj hrab obyčajný.[11] Mimo tieto rastliny, nachádza sa v údolí tiež lomikameň trsnatý vlnatý (endemická rastlina, rastie tu na skalách nad riečnym korytom, je kriticky ohrozený druh;[12]), fialka dvojkvetá (zvyčajne v horách, vzácnejší druh českej kveteny;[13]), krkoškovec rakúsky (zvyčajne v horách, silne ohrozený;[14]) alebo lipkavec skalný (vzácny).

Z fauny sú na vlastný tok Jizery viazané salamandra škvrnitá (silno ohrozená[15]), vodnár potočný, rybárik riečny (silno ohrozený[16]) a trasochvost horský.[17] Lesné porasty obývajú napr. holub plúžik (silno ohrozený[15]), brhlík lesný i.[17]

Zaujímavosti

upraviť
 
Ľadopád

Pri zimnom a jarnom topení vzniká na Riegrovej stezke neďaleko tunela pre peších pozoruhodný ľadopád. Je široký zhruba 20 metrov a vysoký 10 metrov.[18] Prekrýva skalný previs a tvorí akúsi jaskynku, dole so zamrznutým jazierkom. Jeho tvar závisí predovšetkým od teploty pri ktorej vzniká.

Dvanásť metrov dlhý tunel na Riegrovej stezke bol vystrieľaný za 6 týždňov v roku 1909.[18] Na vystrieľanie tunelíku v odolných sopečných horninách bolo treba 1086 dynamitových patrón.[18]

Najstarším ľudským dielom v údolí sú 4 železničné říkovské tunely uvedené do prevádzky v roku 1859[19] na ktorých výstavbu bolo spotrebované cez 50 ton pušného prachu[19] a z tunelov vyviezli asi 1340 vagónov horniny. Celková dĺžka týchto tunelov činí 743 metrov.

Technickou pamiatkou z 20. rokov je vodná elektráreň Spálov. Začína haťou, ďalej voda prúdi tunelmi až do Spálova, kde je samotná turbína. Objem vylámanej skaly činil 470 vagónov. Stavenisko navštívil 17. septembra 1922 aj T. G. Masaryk (prvý prezident ČSR).

Prírodná pamiatka Galerie

upraviť
 
Galerie
Pozri aj: Galerie (prírodná pamiatka)

Smerom proti prúdu na pravom brehu rieky nadväzuje na Údolí Jizery u Semil a Bítouchova prírodná pamiatka Galerie,[20] ktorá sa nachádza iba na pravom brehu Jizery. Na oboch stranách tiesňavy sa zdvíhajú strmé skalné steny a piliere z premenenej albitickej žuly[21] až do výšky 40 metrov. Zaujímavosťou je, že tiesňava ktorá je dnes 10 metrov široká bola v 19. storočí veľmi úzka (iba jeden meter).[22] V tiesňave sa na jar však zachytávali ľadové kryhy a mestu Semily často hrozilo zatopenie. Továrnik Schmitt dal preto rozšíriť tiesňavu pomocou výbušnín. Nad hladinou rieky bola roku 1909 postavená 77 metrov dlhá visutá železná galéria pre peších (Riegrova stezka), ktorá je zapustená na 20 konzolách 70 centimetrov do skaly.[21]

Práve tu sa nachádza lomikameň trsnatý vlnatý, kriticky ohrozená a endemická rastlina, ktorá rastie v Česku iba tu a na ľavom brehu Labe, južne od Ústí nad Labem.[23]

Referencie

upraviť
  1. ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-05]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c Odbor životného prostredia Libereckého kraja http://zivotni-prostredi.kraj-lbc.cz/page2610 Archivované 2017-09-23 na Wayback Machine
  3. ↑ a b Nariadenie Libereckého kraja č.2/2013 [1]
  4. ↑ a b c Tabuľa "Jizera" na naučnom chodníku. [s.l.] : [s.n.].
  5. ↑ a b Krkonoše - Jizerské hory - Přírodní rezervace Údolí Jizery u Semil a Bítouchova [online]. Krnap, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online. Archivované 2013-11-10 z originálu. (po česky)
  6. ↑ RAPPRICH, Vladislav. Bítouchov- intruze dioritů v granitech [online]. 2011-11-21, [cit. 2015-12-23]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d Interregion/Krkavčí skála [online]. . Dostupné online.
  8. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-04-10]. Dostupné online. Archivované 2013-11-10 z originálu.
  9. ↑ a b KČT Semily - Myší skala [online]. [Cit. 2016-04-10]. Dostupné online. Archivované 2016-04-18 z originálu.
  10. ↑ Stránky KČT Semily / história http://www.kct.semily.cz/historie/kct-semily/ Archivované 2016-04-18 na Wayback Machine
  11. ↑ a b Český-ráj.cz Archivované 2009-07-26 na Wayback Machine, kapitola Květena
  12. ↑ http://rostliny.prirodou.cz/lomikamenovite/lomikamen/lomikamen-trsnaty/[nefunkčný odkaz]
  13. ↑ http://botany.cz/cs/viola-biflora/
  14. ↑ http://botany.cz/cs/pleurospermum-austriacum/
  15. ↑ a b Mlok škvrnitý
  16. ↑ http://www.jynx-t.net/ptaci/holub-doupnak-20-28966912-0.html - pod titulkom početnosť
  17. ↑ a b Český-ráj.cz Archivované 2009-07-26 na Wayback Machine, kapitola Zverstvo
  18. ↑ a b c Tabuľa "Tunýlek a ledopád" na náučnom chodníku. [s.l.] : [s.n.].
  19. ↑ a b Tabuľa "Lidská díla" na náučnom chodníku. [s.l.] : [s.n.].
  20. ↑ Krkonoše - Jizerské hory - Přírodní rezervace Údolí Jizery u Semil a Bítouchova [online]. Krnap, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online. Archivované 2013-11-10 z originálu.
  21. ↑ a b Tabuľa "Galerie" na náučnom chodníku. [s.l.] : [s.n.].
  22. ↑ Český ráj http://www.cesky-raj.cz/priroda/pr_ujizery.htm Archivované 2009-07-26 na Wayback Machine - na konci stránky v poznámke
  23. ↑ České Středohoří - Lomikámen znovu objeven [online]. . Dostupné online.

Literatúra

upraviť
  • Miroslav Prokeš a kolektiv. SEMILY. Semily : Město Semily. 127 s. Turistika v okolí Semil, s. (116), 117, 120.
  • ŘÍMANOVÁ, Hana; ŘÍMAN, Slavomír. Riegrova stezka KAŇONEM JIZERY. Semily : Město Semily. ISBN 978-80-254-5221-9.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Údolí Jizery u Semil a Bítouchova na českej Wikipédii.

  Portál vied o Zemi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Údolí_Jizery_u_Semil_a_Bítouchova&oldid=7683753“