Železničná trať Pardubice – Jaroměř – Liberec
Železničná trať Pardubice – Liberec je jednokoľajová železničná trať celoštátnej dráhy. Vychádza z rovinatého Polabí a smeruje najskôr touto rovinou cez kopcovité Podkrkonoší a predhorie Jizerských hôr, kde je aj niekoľko tunelov, do Liberca.
| Pardubice hl. n. – Liberec | |
 stanica Jaroměř | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Číslo trate | 030 + 031 |
| Prevádzkovateľ | SŽDC |
| Dĺžka | 159,8 km |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 1 435 |
| Počet koľají | 1 |
| Traťová trieda | D4 - trať 031, C3 - trať 030 |
| Napájacia sústava | 3000 V DC (úsek Pardubice – Jaroměř) |
| Max. sklon | 7 ‰ - trať 031, 15 ‰ - trať 030 |
| Max. rýchlosť | 100 km/h |
| Priebeh trate | |
V cestovnom poriadku pre cestujúcich je cestovný poriadok vlakov osobnej dopravy v úseku Jaroměř – Turnov – Liberec uvedený v tabuľke 030, pre úsek Pardubice – Hradec Králové – Jaroměř je uvedený v tabuľke 031.
Dejiny upraviť
Listom povolenia Františka Jozefa I. z 15. júna 1856 bola vydaná koncesia pre podnikateľov Liebiega, Lannu a bratmi Kleinovými na výstavbu a prevádzku železnice z Pardubíc do Liberca a takisto odbočnú trať z Josefova do Malých Svatoňovíc. Trať stavala a sprevádzkovala po etapách spoločnosť Juhoseveronemecká spojovacia dráha (SNDVB). Boli to úsek Pardubice – Josefov v roku 1857, úsek Josefov – Turnov v roku 1858 a úsek Turnov – Liberec v roku 1859.[1]
Pôvodne trať na svojich prvých niekoľkých kilometroch viedla inou trasou ako dnes, aj most cez Labe u Pardubic stál na inom mieste. V roku 1871 boli položené preložky trate v Rosiciach nad Labem v súvislosti so stavbou nadväzujúcej trati spoločnosti Rakúskej severozápadnej dráhy od Havlíčkovho Brodu. Od tej doby vedie trať v tejto časti v súčasnej trase.[2] V roku 1909 bola SNDVB zoštátnená a trať prešla do vlastníctva Cisársko-kráľovských štátnych dráh (kk StB), po vzniku Československej republiky potom k nástupníckym ČSD. Po zabráni Sudet nemeckou Treťou ríšou bola trať na niekoľkých miestach prerušená štátnou hranicou. Tento stav trval až do konca 2. svetovej vojny. V roku 1965 bola časť z Pardubíc do Hradca Králové elektrizovaná. V roku 1993 bol elektrizovaný úsek z Hradca do Jaroměře.
V rokoch 2009 a 2010 bola vykonaná v dvoch etapách racionalizácia trati v úseku Jaroměř – Stará Paka – Železný Brod.[3]
Druhá etapa tejto racionalizácie zvíťazila v súťaži Česká dopravná stavba a technológie 2010 v kategórii Dopravné technológie.[4]
V roku 2012 bol zrekonštruovaný železničný uzol Stará Paka.
Revitalizácia úsekov trate upraviť
Od februára 2014 sa pracuje na zdvojkoľajnení a modernizácii úseku Stéblová – Opatovice nad Labem. Od decembra 2014 bola stanica Opatovice nad Labem premenovaná na Opatovice nad Labem-Pohřebačka; doterajší názov sa tým uvoľnil pre novú zastávku bližšie obci, plánovanú v modernizovanom úseku v km 15,567 - 15,684.[5][6] Po jej vzniku prestanú vlaky osobnej prepravy v stanici Opatovice nad Labem – Pohřebačka zastavovať.
Na jar roku 2015 začne revitalizácia trati Hradec Králové – Jaroměř – Trutnov.[7] Predovšetkým ide o rekonštrukcie častí trate (mosty, železničné stanice, prejazdy, koľajové kríženie, koľajové oblúky apod.), kde musia vlaky teraz pri prejazde výrazne znížiť rýchlosť. Vďaka tomu bude možné dosiahnuť skrátenie cestovnej doby Hradec Králové – Svoboda nad Úpou zo súčasných 120 minút na systémových 90 minút.[8] Najvyššia traťová rýchlosť po revitalizácii bude 120 km/h (s výhľadom na 130 km/h). Vlakové súpravy ju budú môcť využívať na úseku medzi Předměřicami nad Labem a Smiřicami.[7]
Železničná nehody upraviť
14. novembra 1960 sa osobný vlak č. 608 z Hradca Králové do Pardubíc zrazil s osobným vlakom č. 653. Nešťastie si vyžiadalo 118 mŕtvych a 110 ťažko zranených.
4. apríla 2003 krátko pred šiestou hodinou rannou sa v Březhrade (na priecestí v obvode železničnej stanice Opatovice nad Labem) zrazil osobný vlak s linkovým autobusom mestskej hromadnej dopravy. Signalizačné zariadenia priecestia podľa výroku súdu fungovali, aj keď niektorí svedkovia tvrdili opak.[9] Vodič autobusu linky 12 zrejme prehliadol, že sa k priecestiu blíži vlak rýchlosťou 85 kilometrov za hodinu. Pri nehode prišli o život traja cestujúci a vodič autobusu, štyri osoby utrpeli vážnu ujmu na zdraví. Z cestujúcich vo vlaku bol ľahko zranený rušňovodič a jeden cestujúci.[10]
Prevádzka upraviť
V časti medzi Pardubicami a Jaroměřou je trať silne vyťažená osobnou dopravou, najmä úsek z Pardubíc do Hradca Králové. Vo zvyšnej časti je už osobná doprava slabšia. Okrem regionálnych vlakov po trati jazdia aj rýchliky z Pardubíc do Liberca a v časti trate medzi Hradcom Králové a Jaroměřou potom rýchliky z Prahy do Trutnova. Väčšina vlakov jazdí v pravidelných taktoch.[11][12]
Väčšina osobných vlakov na elektrifikovanej časti trati je vedená elektrickou jednotkou RegioPanter. V úseku z Jaroměře do Liberca sú osobné vlaky zvyčajne motorové vozne a jednotky niekoľkých radov: 810, 814, 843 a 854. Rýchliky z Pardubíc do Liberca sú zostavené z motorových vozňov radu 843 a prípojných vozňov BTN753. Rýchliky z Prahy do Trutnova z lokomotív radu 750.7 (prípadne starších 754) a vozňov 1. aj 2. triedy.[13]
Nadväzujúca trate upraviť
Pardubice hlavní nádraží
- Trať 010 Česká Třebová – Ústí nad Orlicí – Choceň – Moravany – Pardubice hl. n. – Přelouč – Kolín
Pardubice-Rosice nad Labem
- Trať 238 Havlíčkův Brod – Žďárec u Skutče – Chrast u Chrudimi – Chrudim – Pardubice-Rosice nad Labem
Hradec Králové hlavní nádraží
- Trať 020 Velký Osek – Chlumec nad Cidlinou – Odbočka Plačice – Hradec Králové hl. n. – Týniště nad Orlicí – Borohrádek – Choceň
- Trať 041 Hradec Králové hl. n. – Hněvčeves – Ostroměř – Jičín – Libuň – Turnov
Smiřice
- Trať 046 Hněvčeves – Smiřice
Jaroměř
- Trať 032 Jaroměř – Starkoč – Trutnov Poříčí – Trutnov střed – Trutnov hl. n.
Stará Paka
- Trať 040 Chlumec nad Cidlinou – Ostroměř – Stará Paka – Martinice v Krkonoších – Kunčice nad Labem – Trutnov hl. n.
- Trať 064 Mladá Boleslav hl. n. – Dolní Bousov – Libuň – Stará Paka
Železný Brod
- Trať 035 Železný Brod – Tanvald
Turnov
- Trať 041 Hradec Králové hl. n. – Hněvčeves – Ostroměř – Jičín – Libuň – Turnov
- Trať 070 Praha hl. n. – Praha-Vysočany – Neratovice – Všetaty – Mladá Boleslav hl. n. – Bakov nad Jizerou – Odbočka Zálučí – Turnov
Liberec
- Trať 036 Liberec – Smržovka – Tanvald – Harrachov
- Trať 037 Liberec – Raspenava – Frýdlant v Čechách – Černousy st. hr. – Zawidów (PKP)
- Trať 086 Česká Lípa hl. n. – Výh. Žízníkov – Liberec
- Trať 089 Liberec – Hrádek nad Nisou st. hr. – Zittau (DB) – Varnsdorf st. hr. – Rybniště/Seifhennersdorf
Poznámka: V Liberci na stanici je možno použiť aj električkovú linku č. 11 do Jablonca nad Nisou
Referencie upraviť
- ↑ História tratí; elektronická databáza; Sekera, P.
- ↑ HRDINA, Zdeněk. Zapomenuté první kilometry SNDVB u Pardubic. Svět železnice, 5/2010.
- ↑ Analýza stavu dopravy na území Libereckého kraje [online]. [Cit. 2015-03-28]. Kapitola 3.3.7 Objekty železniční infrastruktury na území Libereckého kraje. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
- ↑ KUČERA, Jiří. Soutěže Česká dopravní stavba a technologie již znají vítěze. Stavitel, 2011-06-10. Dostupné online [cit. 2011-06-28]. Archivované 2020-04-10 z originálu.
- ↑ Výnos Železničného úradu o zmene názvu na stránkach SŽDC (pdf)
- ↑ Výnos Železničného úradu o zmene názvu na stránkach SŽDC (pdf)
- ↑ a b PAČESNÁ, Daniela. Oznámení záměru [online]. Praha: 4.1.2014, [cit. 2014-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Strana 32
- ↑ http://hradec.idnes.cz/za-smrt-v-autobusu-hradecke-mhd-prirkl-soud-pozustalym-600-tisic-psf-/hradec-zpravy.aspx?c=A120106_110621_hradec-zpravy_klu
- ↑ KULHAVÝ, Josef. Největší železniční neštěstí v České republice. www.top365.cz, 4-1-2003. Dostupné online [cit. 2013-10-24]. Archivované 2015-04-02 z originálu.
- ↑ Knižný cestovný poriadok trate 030; SŽDC[nefunkčný odkaz]
- ↑ Knižný cestovný poriadok trate 031; SŽDC[nefunkčný odkaz]
- ↑ Radenie vlakov 2011; zelpage.cz
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční trať Pardubice–Jaroměř–Liberec na českej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Pardubice – Jaroměř – Liberec
Literatúra upraviť
- EDERER, Antonín. První vlak z Pardubic do Liberce. [s.l.] : Krajské nakl., 1959. 115 s. (po česky)
- VURSTA, Pavel. 130 let Pardubicko-liberecké dráhy 1859-1989. Praha : Nadas, 1989. 183 s. (po česky)
- RACHOTA, Jan. Železniční Hradecko před půlstoletím. [s.l.] : Vydavatelství dopravní literatury, 2007. ISBN 978-80-86765-06-8. (po česky)
Externé odkazy upraviť
- Trať 031 na zelpage.cz
- Trať 030 na zelpage.cz
- Lokostránky.net Archivované 2009-03-27 na Wayback Machine - fotografie z rozsiahlej nehody v Starej Pake v roku 1972
- Elektronický archív vlakových cestovných poriadkov ČD a ČSD (ČD od decembra 2002 + české trate ČSD 1981/1982)