Čanadská župa
Čanadská župa resp. Čanadská stolica resp. Čanadský komitát (namiesto slova Čanadská/-ý môže byť slovo Čanádska/-y; iný názov: Čanád, Čanad; po latinsky: Comitatus Chanadiensis/Chenadiensis, po maďarsky: Csanád vármegye, po nemecky: Komitat Tschanad) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku. V súčasnosti je toto územie rozdelené medzi juhovýchodné Maďarsko a západné Rumunsko. Hlavným mestom bolo mesto Makov.
| Čanadská župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Maďarsko, Rumunsko | |
| Sídlo župy | Makov | |
| Rozloha | 1 714 km² | |
| Obyvateľstvo | 140 007 (1910) [1] | |
| - | 109 011 (1880) [2] | |
| Hustota | 84,7 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Maďari 73,7 % Nemci 0,8 % Rumuni 10 % Slováci 12,3 % Srbi 2,8 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 69,12 % Nemci 1,02 % Slováci 11,41 % Rumuni 10,18 % Rusíni 0,08 % Srbi a Chorváti 2,92 % Ostatní 0,18 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Evanjelické a. v. 13,1 % Gréckokatolícke 3,2 % Pravoslávne 11,8 % Reformovaná k. c. 18 % Rímskokatolícke 51,1 % Židovské 2,3 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Csanád County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
.svg)
.svg)
Geografia upraviť
Čanadská župa susedila s Čongrádskou, Békešskou, Aradskou a Torontálskou župou. Rieka Mureş tvorila jej južnú hranicu. Rozloha župy bola v roku 1910 okolo 1715 km².
Dejiny upraviť
Čanadská župa bola vytvorená okolo 11. storočia a pomenovaná podľa hradu Čanád (maď. Csanád), ktorý bol pomenovaný podľa svojho prvého majiteľa, bratanca svätého Štefana, uhorského kráľa. Čanadské biskupstvo bolo jedno z najstarších v Uhorsku. Jeho prvým biskupom bol svätý Gellért. V roku 1920 bola Trianonskou zmluvou malá časť na juhovýchode župy odčlenená od Maďarska a pričlenená k Rumunsku aj s mestom Nadlak, kde doposiaľ žije početná slovenská menšina tvoriaca polovicu obyvateľov. Zvyšná časť župy bola spojená s časťami Torontálskej župy (malá oblasť južne od Szegedu) a Aradskej župy (malá časť južne od Békešskej župy) do novovytvorenej Čanadsko-aradsko-torontálskej župy. Po druhej svetovej vojne bola táto župa rozdelená medzi Békešskú a Čongrádsku župu. Rumunská časť Čanadskej župy je v súčasnosti súčasťou Aradskej župy.
Národnosti upraviť
V roku 1880[5] bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Čanadskej župy nasledovné:
| Okres | Počet obyvateľov | Slováci | Maďari | Nemci | Rumuni | Srbi/Chorváti | Iní |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Központ | 17 575 | 20,03 % | 61,05 % | 0,87 % | 8,77 % | 3,76 % | 5,52 % |
| Nadlak | 20 019 | 27,99 % | 30,37 % | 1,11 % | 33,93 % | 1,11 % | 5,49 % |
| Battonya | 23 202 | 2,98 % | 69,83 % | 1,31 % | 10,32 % | 9,77 % | 5,79 % |
| Mezőkovácsháza | 18 152 | 14,25 % | 76,88 % | 1,23 % | 1,97 % | 0,04 % | 5,63 % |
| Makó (mesto so z.m.) | 30 063 | 0,11 % | 94,39 % | 0,70 % | 0,04 % | 0,10 % | 4,66 % |
Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach[5]:
- Aleberti: 886 obyvateľov / Slováci 89,95 %
- Ambrózfalva: 866 / 72,63 %
- Pitvaros: 2 351 / 87,71 %
- Nadlak: 10 646 / 52,58 %
- Slovenský (Tót-) Bánhegyes: 2 255 / 63,19 %
Iné významné obce:
- Apácza: 3 171 / 5,83 %
- Batonya: 9 195 / 4,96 %
- Kaszaper: 1 030 / 13,88 % (samostatná farnosť od roku 1867, samostatná obec až po 1. svetovej vojne, dovtedy súčasť obce (Tót-) Nagybánhegyes[6],[7])
- Mező-Kovácsháza: 3 662 / 16,62 %
- Slovenská (Tót-) Kovácsháza: 687 / 27,22 %
V roku 1910[8] bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Čanadskej župy nasledovné:
| Okres | Počet obyvateľov | Slováci | Maďari | Nemci | Rumuni | Srbi | Iní |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Központ | 23 786 | 21,34 % | 67,97 % | 0,47 % | 7,29 % | 2,62 % | 0,31 % |
| Nadlak | 25 941 | 30,72 % | 32,44 % | 0,79 % | 34,07 % | 1,04 % | 0,94 % |
| Battonya | 33 750 | 2,15 % | 78,32 % | 1,00 % | 9,39 % | 8,92 % | 0,22 % |
| Mezőkovácsháza | 26 853 | 11,95 % | 86,73 % | 0,56 % | 0,59 % | 0,08 % | 0,09 % |
| Makó (mesto so z.m.) | 34 918 | 0,44 % | 98,28 % | 0,60 % | 0,43 % | 0,12 % | 0,13 % |
Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach:
- Csanádalberti: 1 370 obyvateľov / Slováci 95,11 %
- Ambrózfalva: 1 042 / 95,10 %
- Pitvaros: 2 936 / 93,53 %
- Nadlak: 14 043 / 54,48 %
- Nagybánhegyes: 5 204 / 51,71 % (predtým Tótbánhegyes)
Iné významné obce:
- Sajtény: 4 965 / 5,06 %
- Mezőhegyes: 7 972 / 6,82 %
- Csanádapacza: 3 813 / 4,80 %
- Batonya: 13 011 / 1,27 %
- Végegyháza: 1 543 / 11,99 % (pretým Tótkovácsháza[9])
- Mezőkovácsháza: 4 429 / 1,99 %
Rozdelenie upraviť
Začiatkom 20. storočia sa Čanadská župa delila nasledovne:
| Okresy (járás) | |
|---|---|
| Okres | Centrum |
| Battonya | Battonya |
| Központ | Makó |
| Mezőkovácsháza | Mezőkovácsháza |
| Nagylak | Nadlak |
| Mestá so zriadeným magistrátom (rendezett tanácsú város) | |
| Makó | |
Mesto Nadlak leží v súčasnosti v Rumunsku, všetky ostatné vyššie spomenuté ležia v Maďarsku.
Referencie upraviť
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ a b http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-09-02]. Dostupné online. Archivované 2014-09-08 z originálu.
- ↑ A történelmi Magyarország atlasza és adattára 1914, ISBN 963856833X
- ↑ http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_279.html[nefunkčný odkaz]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-09-02]. Dostupné online. Archivované 2011-12-11 z originálu.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čanadská župa
