Čierny kameň

vrch vo Veľkej Fatre

Čierny kameň (1 479,4 m n. m.[1]) je vrch vo Veľkej Fatre. Nachádza sa nad Liptovskými Revúcami, približne 19 km juhozápadne od Ružomberka.[2] Na jeho severozápadnom svahu sa nachádza Národná prírodná rezervácia Čierny kameň.

Čierny kameň
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Ružomberok
Obce Ľubochňa, Liptovské Revúce
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Hôľna Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 479,4 m n. m.
Súradnice 48°56′06″S 19°08′41″V / 48,9349°S 19,1446°V / 48.9349; 19.1446
Geologické zloženie Vápenec
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neprístupný
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Čierny kameň
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obce Ľubochňa a Liptovské Revúce.[4] Najbližšími sídlami sú juhovýchodným smerom situované Liptovské Revúce, východným smerom obec Liptovská Osada a južným Motyčky a Staré Hory. Vrch leží v Národnom parku Veľká Fatra.[2]

Popis upraviť

Čierny kameň je súčasťou liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Severne susedí Sedlom pod Čiernym kameňom oddelený Minčol (1 398 m n. m.) a Rakytov (1 567 m n. m.), západne sa nachádza sedlom oddelená Ploská (1 532 m n. m.) a Borišov (1 510 m n. m.), južne sa nachádza Ostré brdo (1 319 m n. m.), Šturec (1 075 m n. m.) a Motyčianska hoľa (1 292 m n. m.) a východne Čierna hora (1 335 m n. m.), Malý Zvolen (1 372 m n. m.), Končitá (1 248 m n. m.) a Magury (1 199 m n. m.).[5] Západne orientované svahy sú pramennou oblasťou zdrojníc Ľubochnianky, juhovýchodné odvodňuje riečka Revúca, obe smerujúce severným smerom do rieky Váh.[2] Na vrchol nevedie značený chodník.[2]

Geológia upraviť

Vrchol Čierneho kameňa je troskou chočského príkrovu nad mráznickým súvrstvím fatrika.

Prírodná rezervácia upraviť

Severozápadný svah Čierneho kameňa, vo výške od 1 200 m n. m. tvorí územie národnej prírodnej rezervácie. Bola vyhlásená v roku 1964 s cieľom ochrany pralesovitých porastov smreku obyčajného, mukyne obyčajnej, javora horského a bohatého podrastu smrekového a kosodrevinového charakteru[6], so zachovanou prirodzenou pásmovitosťou lesných vegetačných stupňov od 5. po 8. stupeň. Jej rozloha je 34 ha[7].

Výhľady upraviť

Vrcholový hrebeň Čierneho kameňa pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných a turistom dostupných lokalít je však vidieť najmä okolité vrchy Veľkej Fatry, no pri priaznivých podmienkach aj Malú Fatru, Oravskú Maguru i Beskydy, Západné a Nízke Tatry, Poľanu, Javorie a Štiavnické vrchy.[8]

Turistika upraviť

Vrchol Čierneho kameňa nie je turistický prístupný. Cez prírodnú rezerváciu možno prejsť po hrebeni zelenou značkou z Ploskej alebo z Rakytova.

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 57.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2022-06-03]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-03]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-03]. Dostupné online.
  5. Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Veľký, J. a koletív, 1977; Encyklopédia Slovenska I. zväzok A - D. Veda, Bratislava, s. 473
  7. http://www.sopsr.sk prístup 19.8.2008
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-03]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť