Črchľa (prítok Kučmanovského potoka)

Črchľa[1] je potok v západnej časti regiónu Šariš v obci Krásna Lúka v okrese Sabinov. Je to pravostranný prítok Kučmanovského potoka, ktorý ústi do Torysy; má dĺžku 2,6 km. Je vodným tokom VII. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-32-04-1111. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Spišsko-šarišské medzihorie, geomorfologický podcelok Šarišské podolie a v pramennej oblasti pomedzie s geomorfologickým celkom Levočské vrchy, s geomorfologickým podcelkom Levočská vysočina[2].

Črchľa
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Obec Krásna Lúka
Prameň Šarišské podolie, Levočská vysočina
 - poloha Čierna kopa
 - výška 914 m
 - súradnice 49°11′05″S 20°47′17″V / 49,1847°S 20,7881°V / 49.1847; 20.7881
Ústie Kučmanovský potok
 - poloha Krásna Lúka, Šarišské podolie
 - výška 567 m
 - súradnice 49°11′43″S 20°48′52″V / 49,1953°S 20,8144°V / 49.1953; 20.8144
Dĺžka 2,6 km
Rád toku VII.
Hydrologické poradie 4-32-04-1111
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prameň

upraviť

Pramení v nadmorskej výške 914 m n. m. v lesnom extraviláne v juhozápadnej časti územia obce Krásna Lúka na východnom svahu vrchu Čierna kopa s nadmorskou výškou 1 180 m n. m., ktorej vrchol leží na území obce Tichý Potok v katastrálnom území Blažov, v geomorfologickom podcelku Šarišské podolie na pomedzí s geomorfologickým podcelkom Levočská vysočina.

Opis toku

upraviť

Tečie v krátkom úseku východným smerom lesným extravilánom, vo vzdialenosti 500 m od prameňa sa stáča do smeru severovýchod a tento smer si zachováva až do svojho zaústenia, pravým brehom obmýva pasienok a nižšie aj pole s rovnakým názvom Godušné vrchy, vychádza z lesa v nadmorskej výške 769 m n. m. a pokračuje poľnohospodárskym extravilánom, ľavým brehom obmýva pasienok a pole Štvrtky, vo výške 637 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok z pasienka Štvrtky, vo výške 617 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, vo výške 580 m n. m. vchádza do severozápadného okraja intravilánu obce Krásna Lúka a po záverečnom 240 m úseku s malým spádom meandrujúc ústi do Kučmanovského potoka v nadmorskej výške 567 m n. m. ako jeho pravostranný prítok. Má dva bezmenné prítoky.[3][4][5] Preteká a ústi v geomorfologickom celku Spišsko-šarišské medzihorie, geomorfologickom podcelku Šarišské podolie, s výnimkou pramennej oblasti, ktorá sa nachádza v dosahu aj geomorfologického celku Levočské vrchy, geomorfologického podcelku Levočská vysočina[6].

Pôvod názvu

upraviť

Vodný tok má pôvod v apelatíve črchľa, ktoré bolo bez zmeny prenesené na potok, vo význame časť lesa, v ktorom sa lúpala kôra zo stromov, aby vyschli, vyčrchlené miesto. Motivantom pomenovacieho procesu bol charakteristický výskyt vyčrchleného miesta v priestore potoka v čase pomenovania. Črchlenie bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Najskôr sa obsekala, olúpala kôra dookola kmeňa stromu, aby vyschol, neskôr sa očrchlené vyschnuté stromy vytínali a potom sa klčovaním získavala užitočná, kultúrna pôda.[7][8]


V roku 2007 bola štandardizovaná podoba hydronyma Črchľa[9]. Zo slovného základu apelatíva črchľa bol v slovenskom stredovekom jazykovom prostredí utvorený jednoslovný nepredponový názov Črchľa ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie; toto apelatívum je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby [10]; porovnaj aj hydronymá napr. Črchľový potok (prítok Varínky), Črchľový potok (prítok Osturnianskeho potoka), Črchľový potok (prítok Kysuce), Črchľový potok (prítok Polhoranky), Črchlinský potok, Črchľa (prítok Jelenieho potoka).

Referencie

upraviť
  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-17).
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-17].
  3. Priebeh vodného toku Črchľa (prítok Kučmanovského potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-17].
  4. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 32. Bratislava 1976. 79-002-76.
  5. Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. 105 s. S. 38, 80, 92. ISBN 80-900509-8-0.
  6. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 13. 079-902-87 NVA.
  7. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 106.
  8. Milan Majtán. Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 1, A-J. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1. S. 224.
  9. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 42. Dostupné online [4] [cit. 2021-09-06.] [cit. 2021-11-13].
  10. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 66, 67.