Ľudovít Labaj

slovenský politik

Dr. Ľudovít Labaj (* 11. apríl 1886, Ružomberok – † 12. apríl 1937, Ružomberok) bol slovenský politik v období prvej česko-slovenskej republiky.

Ľudovít Labaj
Ľudovít Labaj
primátor Ružomberka
V úrade
1919 – 1920
Karol Mederly Nástupca
poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1920 – 1935
minister pre zjednotenie zákonov
V úrade
1929 – 1929
PremiériFrantišek Udržal
Predchodca Marek Gažík Anton Štefánek Nástupca
senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1937
Biografické údaje
Narodenie11. apríl 1886
Ružomberok, Slovensko
Úmrtie12. apríl 1937 (51 rokov)
Ružomberok, Slovensko
Politická stranaHlinkova slovenská ľudová strana
Alma materPrávnická akadémia v Prešove
Profesiaprávnik, notár
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke
Rodina
RodičiaOtec: Karol Labaj
Matka: Alojzia Kolmann
Odkazy
Spolupracuj na CommonsĽudovít Labaj
(multimediálne súbory)

ŽivotopisUpraviť

V rokoch 1905 – 1911 študoval právo v Prešove a Kluži. Následne v rokoch 1913 – 1918 a 1919 – 1920 pôsobil ako advokát a od roku 1929 aj ako verejný notár v Ružomberku. V rokoch 1914 – 1918 sa ako dôstojník zúčastnil bojov I. svetovej vojny, ktorej následky sa prejavili aj na jeho zdraví.[1]

Na základe rozhodnutia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára pôsobil v rokoch 1919 – 1920 ako mešťanosta Ružomberka a viedol mesto v hektických mesiacoch po vzniku Československa.[2] Už od svojich študentských čias bol stúpencom politickej koncepcie Andreja Hlinku a postupne sa stal jeho blízkym spolubojovníkom za autonómiu Slovenska. Patril k významným predstaviteľom Slovenskej ľudovej strany. Poslancom Národného zhromaždenia bol vo volebných obdobiach 1920 – 1925, 1925 – 1929 a 1929 – 1935. Kandidoval vždy v XIX. volebnom kraji so sídlom v Liptovskom Sv. Mikuláši.[3].

V 20. rokoch bol zodpovedný redaktor Slováka. Od 27. februára do 8. októbra 1929 pôsobil vo vláde ako minister pre zjednotenie zákonov. Na tomto poste vystriedal predchádzajúceho ministra za HSĽS Marka Gažíka. V roku 1929 sa stal obhajcom Vojtecha Tuku v procese vedenom proti nemu.

V parlamentných voľbách v roku 1935 je zvolený za senátora Národného zhromaždenia za Autonomistický blok (koalícia, ktorú vytvorila HSĽS so SNS, AZS a PS). Kandidoval v XI. volebnom kraji (iné usporiadanie volebných krajov ako v prípade volieb do poslaneckej snemovne). V senáte bol členom rozpočtového výboru.[4]

Veľký dôraz kládol na sociálne postavenie slovenského obyvateľstva. Na začiatku dvadsiatych rokov zakladal a aj viedol Všeodborové združenie kresťanského robotníctva Slovenska. Významná bola aj jeho publicistická činnosť, dokonca v rokoch 1921 – 1922 bol zodpovedným redaktorom novín Slovák a v rokoch 1922 – 1924 zodpovedným redaktorom Slovenského kresťanského socializmu. Ako skúsený právnik sa podieľal v roku 1922 na návrhu zákona o autonómii pre Slovensko i Podkarpatskú Rus.

Zomrel 12. apríla 1937 vo veku 51 rokov v rodnom Ružomberku, kde je aj pochovaný. V senáte Ľ. Labaja nahradil Ján Juriga.

ReferencieUpraviť

  1. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online.
  2. rmagazín [online]. 2018-10-29, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online.
  3. JUDr. Ludevít Labaj [online]. public.psp.cz, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online.
  4. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online.

 Externé odkazyUpraviť