Karol Mederly

JUDr. Karol Mederly (* 6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava)[1] bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Česko-Slovenska a prvej Slovenskej republiky.

Karol Mederly
Karol Mederly
poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1929 – 1935
senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1939
poslanec a podpredseda Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1945
mešťanosta Ružomberka
V úrade
1921 – 1922
Predchodca Ľudovít Labaj Jozef Soos Nástupca
Biografické údaje
Narodenie6. jún 1887
Ružomberok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie4. október 1949 (62 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaHlinkova slovenská ľudová strana
Profesiaprávnik
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke
Rodina
RodičiaEmanuel Mederly
Terézia rod. Drahurádová
SúrodenciAnton Mederly

Pochádzal z ôsmich súrodencov. Gymnaziálne štúdiá začal v Ružomberku, no pre nezhody s profesorom musel odísť a doštudoval v Kežmarku. Právo vyštudoval na univerzite v Kluži. Po ukončení štúdií pracoval v na mestskom úrade v Ružomberku, bol sirotským notárom. Neskôr v meste pôsobil ako magistrátny radca a po prevrate bol mešťanostom (primátorom) Ružomberku. V dvadsiatych rokoch pôsobil v župných a krajinských úradoch. V roku 1928 ho HSĽS nominovala na post prezidenta Slovenskej krajiny. Prezidentom sa nakoniec stal Ján Drobný.[2]

Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák.

V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.[3] V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.[4] V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.[5] V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.[6]

Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938) spolu s Karolom Sidorom a svojim starším bratom Antonom (13. 6. 1892 Ružomberok – 27. 8. 1972 Bratislava[1]) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej.

V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Česko-Slovenska.
V decembrových voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára 1939 bol zvolený za podpredsedu Snemu Slovenskej krajiny.[7]

14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy[8] nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom štátnej rady v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.[9] Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.

Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939

Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 – 1945. Rozsudok bol vynesený 18. októbra 1847. Mederly bol odsúdený na 6 rokov väzenia, 10 rokov straty občianskych práv a konfiškácie 1/4 majetku[10]. Štvorica obžalovaných bola odsúdená základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov Snemu Slovenskej republiky.[9]

ReferencieUpraviť

  1. a b Osobnosti regiónu Liptova [online]. dejinyliptova.guran.sk, [cit. 2014-11-28]. Dostupné online.
  2. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-10]. Dostupné online.
  3. Karol Mederly [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (česky)
  4. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  5. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-12]. Dostupné online. (česky)
  6. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  7. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  8. Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  9. a b MALATINSKÝ, Michal. KOLEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ V ROZSUDKOCH NÁRODNÉHO SÚDU (1945–1947) [online]. karolinum.cz, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  10. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-10]. Dostupné online.

Ďalšia literatúraUpraviť

 Externé odkazyUpraviť