Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/09 2021
Anatolij Kralickij (vlastným menom Alexander Fjodorovič Kralickyj; * 12. február 1835, Vyšné Čabiny, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko – † 11. február 1894, Mukačevo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol mních baziliánskeho rádu svätého Bazila Veľkého, cirkevný činiteľ, pedagóg, spisovateľ, prozaik, etnograf, historik, literárny vedec, folklorista, novinár, fotograf a významná osobnosť národného obrodenia Rusínov. Popri Alexandrovi Duchnovičovi a Alexandrovi Pavlovičovi sa stal najvýznamnejším spisovateľom karpatskorusínskej literatúry druhej polovice 19. storočia.
Anatolij Kralickyj je autorom viac ako 400 vedeckých, publicistických a literárnych titulov. Svoje diela publikoval aj pod rôznymi pseudonymami a kryptonymami. Svoju literárnu tvorbu začal v 60. rokoch 19. storočia. Patril k slovanofilom a usiloval sa o presadenie myšlienky slovanskej vzájomnosti, ktorá ovplyvňovala spoločensko-politický život inteligencie v tomto čase. Pôsobil v období romantizmu a realizmu. Bol hlavným predstaviteľom karpatorusínskeho romantizmu. V jeho romantických dielach sa postavy nepodrobia osudu, snažia sa pomáhať druhým bez viery v nadprirodzené sily, čo bolo dôkazom viery Anatolija Kralického v silu národa a lepšie vlastnosti človeka. Presadzoval úprimnosť a lásku, nie odlúčenosť i samostatnosť ako iní romantici. Anatolij Kralickyj pod vplyvom realizmu napísal viacero sociálno-spoločenských poviedok. Poukazoval v nich na rôzne problémy a ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu na území dnešného východného Slovenska a Zakarpatskej Rusi. Venoval sa problematikám sociálnej, národnej a kultúrnej obrody, sociálnej nespravodlivosti, biedy ľudu a emigrácie. V dielach sa venoval aj alkoholizmu – veľkému problému tunajšieho obyvateľstva, ktorý zneužívali hospodári, obchodníci a krčmári. Druhou príčinou chudoby na vidieku v tejto oblasti podľa Anatolija Kralického bola exekúcia.