Širkovský kanál
Širkovský kanál[1] je kanál v regióne Gemer, na území obcí Širkovce a Šimonovce v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickej oblasti Lučensko-košická zníženina v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina. Ústi do Rimavy. Má dĺžku 4,1 km. Rád toku V.
| Širkovský kanál | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Obce | Širkovce, Šimonovce |
| začiatok | Širkovce |
| - poloha | Vočik |
| - výška | 181 m |
| - súradnice | 48°18′27″S 20°05′39″V / 48,3074°S 20,0942°V |
| Ústie | Rimava |
| - poloha | Šimonovce |
| - výška | 168 m |
| - súradnice | 48°16′56″S 20°07′42″V / 48,2823°S 20,1283°V |
| Dĺžka | 4,1 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 4-31-03-316 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Začiatok upraviť
Začína sa v 181 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne v západnej časti územia obce Širkovce v priestore poľa Vočik.
Opis toku upraviť
Širkovský kanál tečie od začiatku juhovýchodojužným smerom cez extravilán obce Širkovce, v 179 m n. m. sa stáča na juh, pravým brehom obmýva priestor, na ktorom je bezmenné, bezprítokové a bezodtokové jazero, v 177 m n. m. podteká železnicu z Jesenského do Lenartoviec, v 177 m n. m. mení smer na juhozápad, ľavým brehom obmýva pole Číkovo jazero, pravým brehom obmýva pole Veľká lúka, v 177 m n. m. opúšťa územie Širkoviec a preteká územím obce Šimonovce, podteká cestu zo Šimonoviec do Dubovca, v 168 m n. m. ústi do vodného toku Rimava ako jej ľavostranný prítok[2].
Širkovský kanál patrí do okresu Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina v geomorfologickom podcelku Rimavská kotlina.[3][4] Nemá prítoky.[5]
Pôvod názvu upraviť
Názov vodného toku Širkovský kanál má pôvod v názve obce Širkovce, na území ktorej sa začína a územím ktorej preteká v hornej časti svojho toku. Z toponyma Širkovce bolo po pridaní formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Širkovský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].
Medzi odborníkmi zatiaľ nebola dosiahnutá jednota o pôvode názvu obce Širkovce s písomne doloženými záznamami 1264 Sirque, 1274 Cherke, 1427 Serke, 1773 Sirkowcze. Výskum pokračuje.[7][8][9] Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2007[10]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Širkovský kanál je jedinečným hydronymom (október 2022).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-09-27.
- ↑ Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24 Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. S. 63, 64, 78, 94, 95. ISBN 80-900509-6-4.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-09-28
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 93-95. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Širkovského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-10-12]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 3 zv. (532 s.) 71-114-78 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 131.
- ↑ Lajos KISS: Földrajzi nevek etimológiai szótára, L-Zs, 2. diel. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 822 s. ISBN 963 05 4567 5(3). S. 468.
- ↑ Ľuba Sičáková. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 80.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 49. Dostupné online [4] Archivované 2022-01-19 na Wayback Machine [cit. 2022-10-10.]