Édouard Roche

Édouard Albert Roche (* 17. október 1820, Montpellier, Francúzsko – † 27. apríl 1883, tamže) bol francúzsky astronóm, matematik a profesor, ktorý je známy pre svoju prácu v oblasti nebeskej mechaniky. Po ňom je pomenovaná Rocheova sféra, Rocheova medza a Rocheov lalok. Bol tiež autorom prác v oblasti meteorológie.

Édouard Albert Roche
francúzsky astronóm, matematik a profesor
Narodenie	17. október 1820 Montpellier, Francúzsko
Úmrtie	27. apríl 1883 (62 rokov) Montpellier, Francúzsko
Alma mater	Université de Montpellier
Odkazy
Commons	Édouard Roche
Biografický portál

Životopis

Narodil sa v Montpellier a študoval na miestnej univerzite, kde získal titul D.Sc. v roku 1844. Neskôr sa tu stal profesorom, pôsobil na fakulte vedy od roku 1849.

Urobil matematickú štúdiu o Laplaceovej nebulárnej hypotéze a predložil svoje výsledky v sérii článkov na akadémii v Montpellier od jeho vymenovania až do roku 1877. Najdôležitejšie boli práce o kométach (1860) a hypotéze hmloviny (1873). Jeho štúdie skúmali účinky silných gravitačných polí na roje malých častíc.

Najznámejší je svojou teóriou, že planetárne prstence Saturnu vznikli, keď veľký mesiac prišiel príliš blízko k Saturnu a bol roztrhaný gravitačnými silami. Opísal metódu výpočtu vzdialenosti, pri ktorej by sa objekt, ktorý držal iba gravitáciou, rozpadne v dôsledku slapových síl. Táto vzdialenosť sa stala známa ako Rocheova medza.

Jeho ďalšie známe diela zahŕňali aj orbitálnu mechaniku. Rocheova sféra opisuje hranice, v ktorých bude predmet, ktorý je na obežnej dráhe okolo dvoch ďalších objektov, zachytený jedným alebo druhým u nás je vžitý názov Hillova sféra. Rocheov lalok je oblasť, ktorá sa približuje gravitačnej sfére vplyvu ťažšieho astronomického telesa okolo ktorého obieha.

Je po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci a asteroid (38237) Roche.

Dielo

• « Sur les figures ellipsoïdales qui conviennent à l’équilibre d’une masse fluide homogène tournant sur elle-même et soumise à l’attraction d’un point éloigné », 1849

« Ma théorie plus complète [que celle de Laplace] ne suppose rien sur le rapport des masses en présence, et s'applique aussi bien à la figure d'une étoile appartenant à un système double10. »

C'est de ce travail que Cauchy et Leverrier ont écrit : « M. Roche a résolu avec sagacité une question importante11. »

• « Mémoire sur la figure d'une masse fluide, soumise à l'attraction d'un point éloigné ». Publié en trois parties dans Académie de Montpellier. Mémoires de la section des sciences :

1. t. 1, p. 243 (1849)
2. t. 1, p. 333 (1850)
3. t. 2, p. 21–32 [archive] (1851)

• « Mémoire sur la variation de la pesanteur au-dessus de la surface de la Terre [archive] », dans Académie de Montpellier. Mémoires de la section des sciences, t. 2, p. 251–265
• « Mémoire sur la figure des atmosphères des corps célestes [archive] », dans Académie de Montpellier. Mémoires de la section des sciences, t. 2, p. 399–439
• « Recherches sur les atmosphères des comètes [archive] », dans Annales de l'Observatoire impérial de Paris, vol. 5, Paris, 1859, p. 353
• Réflexions sur la théorie des phénomènes cométaires, à propos de la comète de Donati [archive], Paris, 1860
• « Sur une généralisation de la formule de Taylor [archive] », dans Journal de mathématiques pures et appliquées, 1864, p. 129–134
• Recherches sur les offuscations du Soleil et les météores cosmiques sur Google Livres, Paris, 1868
• « Essai sur la constitution et l'origine du système solaire » [archive], dans Mémoires de la Section des sciences / Académie des sciences et lettres de Montpellier, 1873 (1872 (T8)-1875), p. 235–324, sur Gallica

Pozri aj

• Rocheov lalok
• Rocheova medza
• Rocheova sféra

Referencie

• Z. Kopal, The Roche problem, Kluwer Academic Publishers, Dordrecht, 1989 ISBN 0-7923-0129-3.

Zdroj

Matematický portál Astronomický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Édouard Roche na anglickej Wikipédii.