Delfín (súhvezdie)
Delfín (lat. Delphinus) je malé súhvezdie severnej oblohy veľmi blízko nebeského rovníka. Bolo zahrnuté už medzi Ptolemaiove súhvezdia a je tiež jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie.
| Delphinus | |
 | |
| Latinský názov | Delphinus |
|---|---|
| Skratka | Del |
| Genitív | Delphini |
| Symbolické vyjadrenie | delfín |
| Rektascenzia | 20,6h |
| Deklinácia | +14° |
| Plocha | 189 štvorcových stupňov Poradie: 69 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | Rotanev (β Del) (Zdanl. magnitúda 3,63) |
| Meteorický roj |
|
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −70° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca September | |
Súhvezdie Delfín nájdeme ľahko. Vyzerá takmer ako hviezdokopa a neskúsení pozorovatelia si ho mýlia s Plejádami. Súhvezdie pripomína pamiatku delfína, ktorý zachránil veľkého speváka Arióna, keď ho zhodili do mora z lode, na ktorej sa po súťaži plavil domov. Keď delfín vo vysokom veku uhynul, bol umiestnený na oblohu.
Hviezdy upraviť
Alfa Delphini má meno Sualocin, nie je však najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Tou je beta, Rotanev. Mená hviezd Sualocin a Rotanev sú len odzadu čítané meno Nicolaus Venator, ktorý takto šikovne „prepašoval“ svoje meno do názvu dvoch najjasnejších hviezd v súhvezdí. Sualocin je modrobiela hviezda, ktorá má vo vzdialenosti 81“ optického sprievodcu 10,6. magnitúdy.
Gama Delphini je pekná fyzická dvojhviezda, ktorá sa dá rozlíšiť ďalekohľadom s priemerom objektívu 5 cm. Jej zložky majú jasnosť 4,3 a 5,1 mag. κ Delphini je zdanlivá dvojhviezda so zložkami vo vzájomnej uhlovej vzdialenosti 45".
ρ Aquilae je hviezda zaujímavá tým, že do roku 1999 patrila do súhvezdia Orol. Vďaka rýchlemu vlastnému pohybu však z Orla prešla do susediaceho súhvezdia. Pre hviezdu s Bayerovým označením ide o ojedinelý prípad.
1 Delphini je dvojhviezda so zložkami v rozstupe len 0,9". Hlavná zložka patrí k emisným hviezdam s diskom okolo rovníka. Väčšina hviezd s týmito vlastnosťami patrí do typu B, ale 1 Del sa zaraďuje do spektrálneho typu A.
V súhvezdí sa nachádzajú dve zaujímavé červené polopravidelné premenné hviezdy: U Delphini a EU Delphini. V ich blízkosti je hviezda HR Delphini s názvom Nova Delphini, ktorá v roku 1967 vzplanula až na viditeľnosť voľným okom.
Objekty upraviť
Hviezdokopy upraviť
V severovýchodnej časti súhvezdia leží guľová hviezdokopa NGC 7006. V ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 15 cm sa objaví ako slabá hmlistá škvrna. Ďalšiu guľovú hviezdokopu, NGC 6394, možno pozorovať len väčším ďalekohľadom.
Planetárne hmloviny upraviť
Slabá, jasnomodrá planetárna hmlovina NGC 6891 je rozoznateľná už v 10-centimetrovom ďalekohľade. Iná planetárna hmlovina, NGC 6905, by sa mala pozorovať najmenej 20 cm ďalekohľadom.
Poloha upraviť
Nápadný obrazec Delfína sa nachádza v blízkosti Altaira pri okraji Mliečnej cesty. Ľudia ho často mylne pokladajú za Malý voz. Malý voz je však v skutočnosti nesprávny názov súhvezdia Malý medveď, ktorý je väčší a navyše sa nachádza v úplne inej časti oblohy. Niektorí pozorovatelia si ho zase mýlia s Plejádami, oproti ktorým je zase Delfín oveľa väčší. Štvoruholník najjasnejších hviezd alfa, beta, gama a delta Delphini svojím tvarom pripomína diamant. Táto štvorica hviezd sa nazýva taktiež aj Jóbova truhla. K hviezde delta sa v obrazci pripájajú ďalšie hviezdy ako „chvostík“.
Zdroj upraviť
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Delfín, s. 212 – 215.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Delfín (súhvezdie)
