Galovianske háje
Galovianske háje[1] sú geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberajú územie na juh od Liptovskej Mary, juhozápadne od Liptovského Mikuláša.[2]
| Galovianske háje | |
| geomorfologická časť Liptovskej kotliny | |
 Okolie Gôtovian
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Časť | Liptovskej kotliny |
| Hranice | Liptovské nivy, Ľubeľská pahorkatina |
| Mestá | Galovany, Gôtovany, Vlachy |
| Rieky | Váh, Palúdžanka, Kľačianka, Dúbravka |
| Súradnice | 49°04′08″S 19°29′06″V / 49,069°S 19,485°V |
| Najvyšší bod | Jelšie |
| - výška | 782 m n. m. |
| Najnižší bod | severozápadný okraj územia |
| - poloha | Vlachy |
| - výška | cca 530 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, rovnako tak v západnej časti podcelku Liptovská kotlina. Severný okraj kopíruje breh Liptovskej Mary a čiastočne aj vyrovnávacej nádrže Bešeňová a nachádzajú sa tu obce Galovany, Gôtovany, Malatíny a okrajovo i Vlachy.[3] Severnú hranicu vymedzujú Liptovské nivy, západným, južným aj východným smerom nadväzuje Ľubeľská pahorkatina, obe geomorfologické časti Liptovskej kotliny.[2]
Z Nízkych Tatier tečú Galovianskymi hájmi do Liptovskej Mary resp. Váhu viaceré vodné toky, medzi nimi Malatínka, Kľačianka, Dúbravka a Palúdžanka. Južným okrajom vedie cesta I/18 (Ružomberok – Liptovský Mikuláš), severným prechádza v trase diaľnice D1 Európska cesta 50 (Žilina – Košice). V jej blízkosti je trasa železničnej trate Žilina – Košice, ktorá je významným spojením východu a západu krajiny.[3]
Ochrana územia upraviť
Južnou časťou Galovianskych hájov vedie ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry, ktoré zaberá najmä východnú časť tohto územia. Maloplošné, osobitne chránené lokality sa v tejto časti Liptovskej kotliny nevyskytujú.[3]
Turizmus upraviť
Táto časť Liptovskej kotliny patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti. Južné pobrežie Liptovskej Mary je využívané najmä milovníkmi rekreačného rybolovu a v lokalite Dechtáre je v blízkosti tradičnej reštaurácie malý prístav. Vzhľadom na odľahlosť územia od horských oblastí tu nie sú značené chodníky a jedinú výnimku tvorí 
červeno značený chodník, vedúci od železničnej zastávky Vlachy cez Archeopark Havránok na Liptovský hrad.[3]
Referencie upraviť
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-24]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.